Snehová vločka (Recenzia)

Autor: Louise Nealon
Originálny názov: Snowflake
Vydavateľstvo: Lindeni, 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner: psychologický román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Príbeh o láske a rodine, depresii i radosti a dospievaní v dvadsiatom prvom storočí. Mýticky pôsobivý debut talentovanej írskej spisovateľky, silná zmes typických prvkov Sally Rooney a Colma Tóibína.

Osemnásťročná Debbie vyrástla na mliečnej farme vzdialenej štyridsať minút – no v skutočnosti celé veky – od Dublinu. Býva s matkou Maeve, excentričkou, ktorá sa rada vyvaľuje celé dni v posteli, tvrdí, že nevie, kto je Debbin otec, a verí, že máva prorocké sny. V karavane za rohom býva ešte Maevin brat Billy, ktorý priveľa pije a rád sa na internete vydáva za nebohých slávnych spisovateľov. To sú Whiteovci, rodina plná zvláštností, ale spojená pevnou láskou a súdržnosťou.

Debbie však začína nový život. Prijali ju na vysokú školu v Dubline, takže niekoľkokrát do týždňa vyráža vlakom za vzdelaním. Prvý raz sa ocitá za hranicami sveta svojho detstva a spolužiaci, a aj tempo a anonymita veľkomesta, v nej vyvolávajú úžas a sklamanie. Keď sa už začína orientovať v možnostiach, ktoré jej ponúka budúcnosť, vrátia sa jej čudesné sny – a s nimi aj tušenie, že má možno podobný osud ako Maeve. Vzápätí rodinu rozvráti tragická udalosť a Debbie zistí, že o ďalšom kroku už možno nerozhoduje sama.

Prekrásne komponovaný príbeh dospievania mladej ženy, ktorá sa učí kráčať svetom a občas ani sama nevie, kto je.

***

Počas čítania kníh si zvyknem robievať poznámky, na jednej strane preto, aby sa mi ľahšie písali recenzie, ale aj preto, že sa mi takým spôsobom lepšie nad knihou premýšľa. Už pri poznámkovaní Snehovej vločky som vedela, že sa mi bude recenzia písať naozaj ťažko, napriek tomu, že podnetov na premýšľanie mi dala viac ako dosť. 

Snehová vločka je príbehom mladej Debbie, ktorá práve začína na vysokej škole v Dubline, kam dochádza z malého vidieckeho mestečka. Debbie žije na mliečnej farme spolu s matkou, ktorá je naozaj veľmi zvláštna, s jej priateľom a so strýkom, ktorý jej v podstate nahrádza otca a ktorý sa stará o celú rodinu, napriek tomu, že má vlastných problémov viac ako dosť. Prechod do veľkomesta a na vysokú školu, medzi množstvo nových, cool ľudí, medzi ktorými sa Debbie cíti úplne stratená, je však veľmi náročný a vyžaduje si veľa úsilia. 

Autorka do knihy zakomponovala naozaj množstvo vážnych tém (rôzne traumy, psychické problémy, rodinné problémy, alkoholizmus, smrť, ...), ktoré ale sú pomerne vierohodným obrazom dnešnej - a nielen dnešnej - doby. Každá rodina má svoje temné stránky, s ktorými sa musí vyrovnávať a každá rodina sa s nimi vyrovnáva po svojom. V prípade Debbienej rodiny bolo ich celoživotnou stratégiou problémy neriešiť, čo značne ovplyvnilo samotnú Debbie a jej život. 

O Louise Nealon hovoria ako o novej Sally Rooney, čo síce chápem, ale podobné prirovnania nemám úplne v láske. Chápem, že po marketingovej stránke je to skvelý ťah, ale asi ani na mieste autorky by som nechcela byť neustále porovnávaná so svojou slávnejšou kolegyňou. Je síce pravda, že írsku literatúru nemám až tak načítanú, ale možno podobný štýl týchto dvoch autoriek je typický pre írskych spisovateľov vo všeobecnosti (podobne ako sú špecifickí francúzski či japonskí autori) a v tom prípade naozaj nie je dôvod viezť sa na vlne práve jednej spisovateľky. 

V čom sa autorka najviac odlíšila od Sally a zároveň čo sa mi aj veľmi páčilo bol oveľa viac zasnený, ba až metaforický štýl písania, kedy autorka previedla úplne bežné veci do niečoho magickejšieho. V podstate celý príbeh sa veľmi silno prelínal so snami Debbie aj Debbienej matky, ale ukázalo sa to napríklad aj v detailoch, napríklad hlavná hrdinka verila, že prejdenie cez dvere spôsobuje stratu pamäti. Odvodila si to z toho, že ľudia často zabudnú, čo išli robiť, keď prejdú do inej miestnosti. A úplne najviac sa mi páčilo prepojenie s Alicou v krajine zázrakov, čo sa na Debbie skutočne hodilo. 

Veľmi sa mi páčila aj komplexnosť postáv, najmä Debbie, ktorá mala v podstate dve úplne odlišné tváre a v spoločnosti sa správala úplne inak, než keď bola sama. Čo ma celkom prekvapilo je, že som to videla vo viacerých recenziách spomenuté skôr ako negatívum - akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, akú Debbie vlastne chcela vytvoriť. Naopak mne sa táto rozpoltenosť naozaj páčila, pretože Debbie robila skutočnou a myslím si,  že mnoho ľudí sa s ňou vďaka tomu dokázalo lepšie stotožniť. 

Na záver musím povedať, že čím dlhšie o tejto knihe premýšľam, tým sa mi páči viac a viac. Hneď po dočítaní som si nebola istá, ako by som knihu ohodnotila, ale teraz, po pár dňoch, si myslím, že 4* si určite zaslúži a možno, s dlhším odstupom a po druhom prečítaní odo mňa dostane aj plných 5*. Čo mi ale úplne nesadlo bol preklad, ale to už je len čisto subjektívna záležitosť. Knihu určite odporúčam, najmä ak máte náladu na vážnejšiu literatúru, nad ktorou sa chcete zamyslieť. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.