Čáry života (Recenzia)

Autor: Veronica Roth
Originálny názov: Carve the Mark

Vydavateľstvo: CooBoo 2017

Séria: Carve the Mark

Diel: 1/2

Počet strán: 424

Žáner:  YA, sci-fi, fantazy

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Zapomeň na svou čest. Musíš jen přežít! Nová knižní série od autorky Divergence.

Ve světě, kde vládne násilí a právo silnějšího, v galaxii, v které mnozí trpí, má každý člověk zvláštní dar. Většina dokáže ze svého daru vytěžit to nejlepší, ale Akos a Cyra jsou kvůli němu zneužíváni. Cyra je sestrou tyrana, jenž vládne celému válečnickému národu, a má dar bolesti, kterou její bratr zneužívá k tyranizování svých nepřátel. Cyra však chce být něčím víc než nástrojem v bratrových rukách.

Akos pochází z mírumilovného národa a je nadevše oddaný rodině. Když ho společně s bratrem zatknou vojáci vyslaní Cyrinou rodinou, snaží se jen o jediné – zachránit bratra na úkor vlastního bezpečí. Akos a Cyra stojí před rozhodnutím – pomoci si navzájem a možná přežít, nebo přinést jeden druhému neodvratnou zkázu?

***

Ako by sa dal jedným slovom vystihnúť vzťah: JA a táto KNIHA? Z L O Ž I T Ý ! ! ! Na začiatku boli možno dosť veľké očakávania a chuť sa do knihy okamžite pustiť, ale pokým sa mi dostala do rúk moje nadšenie trochu opadlo. Ohlasy boli predsa len rozporuplné a ja som mala skrátka chuť na úplne iný žáner. Nič náročné a skôr len niečo ľahké  a oddychové, pretože február a marec sú pre mňa najhektickejšie mesiace v roku, kedy mám hlavu zapratanú pracovnými povinnosťami a na čítanie sa neviem 100 %-tne sústrediť. A vzhľadom na to, ako je písaná táto kniha a o čom je, by bolo vhodné venovať sa jej s úplnou možnou pozornosťou. 

Autorka vytvorila originálny svet, alebo skôr celý vesmír, v ktorom je veľa národov. Každý národ verí v niečo iné. Niektorí v Osud, iní v Prúdy, ďalší sa nechajú riadiť Orákulom. Ľudia majú zvláštne schopnosti, ktoré dokážu pomôcť ale aj ničiť. Panujú tu nepokoje a ako to už na svete chodí, vždy sa nájdu jedinci, ktorý chcú ovládať druhých a všetko naokolo.  Jeden z takýchto despotov je Ryzek, vládca Šotetov. Na udržanie moci zneužíva svoju sestru Cyru, ktorej dotyk je taký bolestivý, že dokáže až zabiť. Sama má taktiež veľké bolesti, ktoré jej bránia viesť aspoň trochu normálny život. Ryzek dá príkaz uniesť Akosa a spraví si z neho služobníka. Akosovou schopnosťou je tlmiť schopnosti iných, preto je spásou pre Cyru, ktorá vďaka nemu prestáva cítiť svoju bolesť. 

Zhrnula by som to tak, že prvých 80 strán bolo fajn. Snažila som sa spoznávať  prostredie a postavy. V texte bolo mnoho nových pojmov a častokrát som nemala ani len tušenia, čo si mám pod nimi vlastne predstaviť. Miestami som sa strácala a nič mi nedávalo zmysel. Pýtala som sa stále PREČO? AKO? KTO? a jednoducho sa mi celá myšlienka zdala síce dobrá, ale nedotiahnutá. Vedela by som to prepáčiť, keby dej neskĺzol na ďalších 150-tich stránkach do takej strašnej nudy, že som ich čítala asi 2 týždne. Naozaj, nemohla som pri knihe vydržať denne viac ako 20 strán. Uspávala ma a nebyť toho, že som si tak obľúbila hlavné postavy Cyru a Akosa, jej čítanie by som možno aj vzdala. Ale naozaj musím uznať, že veľkou prednosťou tejto knihy sú postavy. Ich vykreslenie a charaktery mi boli veľmi sympatické. Ako Cyra vysvetľovala, ľudia nie sú len čierni a bieli. Majú v sebe aj dobro aj zlo, je len na nich pre čo a kedy sa rozhodnú. A tieto postavy, či už hlavné alebo aj tie vedľajšie, sa vždy rozhodovali správne, vzhľadom na danú situáciu. Medzi Cyrou a Akosom sa vyvíjal veľmi pekný vzťah. Žiadne klišé s trojuholníkmi alebo mnohouholníkmi. Boli tu len oni dvaja a aj cez mnohé prekážky si dokázali udržať svoju tvár a svoje presvedčenia. 

Keď som sa konečne po veeeľmi dlhom čase prebojovala za druhú polovicu knihy, musím priznať, že tu si ma kniha naozaj dokázala získať. Dej s každou stránkou viac a viac gradoval, vzťahy boli prepletenejšie a začali tu už aj palácové intrigy. Mnohé veci ma dokázali prekvapiť a netušila som, čo bude na ďalšej stránke. Kniha ma držala v napätí v podstate až do poslednej stránky a tak, ako som ju na začiatku chcela odložiť, tak by som si hneď teraz vzala jej pokračovanie. 

Odporúčam knihu absolútne nezrovnávať s autorkinou predchádzajúcou sériou. Tu sa totiž pohla k oveľa hutnejšiemu štýlu písania. Obsiahlejšiemu a zložitejšiemu. Ponechala si akurát len, ako sa mne zdá, obľúbenú tému, ktorou sú politické problémy a snahu jedného národa ovládať iných. Takéto politické hrátky boli dosť nudné aj v Experimente a ani tu ich nedokázala podať znesiteľnejšie. Preto niektoré pasáže boli nezaujímavé a najradšej by som ich popreskakovala. 

Celkovo to bolo také pol na pol. Prvú, väčšiu polovicu, by som zriedila na maximálne sto strán a druhú by som ponechala do posledného písmena lebo bola naozaj perfektná a zaslúžila by si plných 5 hviezdičiek. Kvôli slabšiemu rozbehu dávam knihe "len" priemerné hodnotenie. Verím, že v ďalšom dieli nájdem už iba dynamiku a postavy sa naopak vôbec nezmenia, lebo tie si ideálnejšie ani neviem predstaviť. Či už je reč o tých dobrých alebo záporných.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie

Rezistence (Recenzia)

Autor: Veronica Roth
Originálny názov: Insurgent
Vydavateľstvo: CooBoo 2012
Séria: Divergencia
Diel: 2/3
Počet strán: 352
Žáner: YA - dystópia
Moje hodnotenie obálky: 5/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5

Anotácia:
Žádná volba není bez následků.
Měl to být pro Tris šťastný a slavnostní den, ale všechno dopadlo úplně jinak. Po krvavé tragédii mezi frakcemi vzrůstají konflikty a nad společností se vznáší válka. Tris se musela rozhodnout už jednou – a teď ji čeká další volba. Dřívější rozhodnutí, obavy, zármutek i provinilost, to vše ji teď dostihlo a Tris nezbývá než bez výhrad přijmout svou Divergentní identitu. Dokáže se ale vyrovnat se vším, co to znamená?

Po Divergencií som bola veľmi zvedavá na Rezistenciu, pretože som na ňu čítala veľmi rozporuplné recenzie. Niektorým sa páčila rovnako ako Divergencia, niektorým viac, niektorý ju označili za prepadák. Mňa Rezistencia nesklamala a podľa mňa bola rovnako dobrá, ak nie lepšia ako Divergencia.

Keď som dočítala poslednú stranu, ostala som len sedieť s otvorenými ústami. Ak sa mi zdal koniec Divergencie skôr ako začiatok druhého dielu, koniec Rezistencie mi príde ako prerušenie najlepšej akcie v strede knihy. Okamžite potrebujem tretí diel!

"We' re all right, you know," he says quietly. "You and me. Okay?" My chest aches, and I nod. "Nothing else is all right." His whisper tickles my cheek. "But we are."

V niektorých knihách sú hlavné páry až iritujúce. Tu to v žiadnom prípade nehrozí. Tobias je drsňák, ktorý miluje Tris a pred všetkými dáva najavo, ako veľmi sa o ňu bojí. 

Tris je, ako som už spomínala, jedna z najodvážnejších a najsilnejších hrdiniek, o akých som kedy čítala. Dokopy tvoria pár, ktorý nie je prehnane presladený, skôr si k sebe ešte stále hľadajú tú správnu cestu a spolu počas celej knihy prekonávajú bariéry, ktoré si medzi seba postavili. 

Pri Rezistencií (ani Divergencií) nemôžem povedať, že by som sa nudila. Každá strana bola plná akcie a napätia, ktoré sa čím ďalej, tým viac stupňuje. Ani nechcem vedieť, čo sa bude diať v záverečnom diely, pretože ten koniec, preboha, ten koniec ma absolútne dostal! 

Určite Rezistenciu odporúčam všetkým, čo čítali Divergenciu a páčila sa im. Tí, čo nečítali ani jednotku, neváhajte a okamžite si ju prečítajte. Je to určite jedna z najlepších dystópií, aké som prečítala a myslím, že si ju prečítam minimálne ešte raz. 

Teraz nám ostáva už len čakať na tretí diel, ktorý by mal v originále vyjsť koncom tohto roka, tak dúfam, že sa aj my dočkáme prekladu čo najskôr. Filmové spracovanie, na ktoré sa teším rovnako ako na tretiu knihu, by malo byť v kinách od marca 2014. 

Moje hodnotenie:

Ellie

Divergence (Recenzia)

Autor: Veronica Roth
Originálny názov: Divergent
Vydavateľstvo: CooBoo 2012
Séria: Divergencia
Diel: 1/3
Počet strán: 344
Žáner: YA - dystópia
Moje hodnotenie obálky: 5/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5

Anotácia:

Chicago, budoucnost. Obyvatelé města, které obklopuje jen močál a obepíná ostnatý drát, jsou rozděleni do pěti frakcí. Beatrice je čerstvých šestnáct a přišel čas vybrat, do které frakce chce patřit, které ctnosti se chce na celý život odevzdat. Překvapivé rozhodnutí jí do cesty přivede osudového kluka – úchvatného, ale taky trochu nesnesitelného. Beatrice zjišťuje, že ve společnosti, která se jeví tak dokonalá, vzrůstá napětí a hrozící nebezpečí lze zažehnat jen jedním způsobem, který ji ale možná zničí.

Áno, som neskutočne pozadu a Divergenciu som prečítala ešte len tento týždeň (nie, nebol to re-reading). Od knihy som čakala veľa, čo sa nie vždy vyplatí. Avšak v prípade Divergencie sa to nepotvrdilo! Právom som očakávala veľa - a veľa som aj dostala. 

Divergenciu som čítala po česky, pretože s čítaním som čakala až dokedy si nekúpim svoju vlastnú knihu a to sa mi podarilo až minulý mesiac v zlínskom outlete. S prekladom som bola veľmi spokojná, skôr sa mi zdali divné názvy frakcií v slovenskej knihe, ale je to asi iba o zvyku a o tom, čo čítate ako prvé. 

K deju sa veľmi vyjadrovať nebudem, pretože ho už takmer všetci poznajú a ak sa aj nájde niekto, kto ešte Divergenciu nečítal, nech sa nechá prekvapiť :). Páči sa mi opäť nové spracovanie budúcnosti. Chicago, 5 frakcií, vernosť človeka vždy len jednej. To bolo super a zároveň desivé. Len si predstavte, že celý život ste verní jednému heslu a nikdy sa to už nezmení, pretože inak budete vyhlásení za vyvrheľa spoločnosti.

Na dystopiách sa mi najviac páči jedna vec - všetci vieme, že príbeh je vymyslený, ale každý sa aspoň raz opýta, aké by to bolo, keby sa to deje naozaj? Pre mňa osobne je svet vymyslený v Divergencií takmer rovnako desivý, ako je svet v Hrách o život. Vlastne, tu sa deje niečo podobné (teda aspoň v Neohroženosti -  neviem, či je to tak aj po slovensky).

Vrátim sa ešte k obálke, ktorá je podľa mňa veľmi vydarená. Našťastie ponechali aj Česi, aj Slováci pôvodnú obálku. Neviem si k tejto knihe predstaviť inú. Dokonale vystihuje príbeh.  Nenájdem asi ani jednu vec, ktorá by mi na obálke vadila. Všetko je tak akurát.

Postavy v Divergencií (tie kladné, samozrejme) sú postavy, ktoré si zamilujete hneď od začiatku. Tris je úžasne  odvážna a statočná, čo sa mi na nej páči najviac. A Čtyřka je ten správny bad boy, po ktorom všetky túžia (ok, možno ho väčšina v knihe považovala za protivného a neprístupného, ale som si istá, že čitateľkám rozhodne taký nepripadal). Čo sa týka filmového obsadenia, som maximálne sklamaná z toho, že Alex, ktorý by sa na Čtyřku hodil najviac, ho hrať nebude.

Celkový dojem je VYNIKAJÚCI! Divergencia sa mi veľmi páčila, na pokračovanie sa vrhnem hneď, ako dočítam knihu Svědkyně ohně. Koniec bol pre mňa úplne zdrvujúci a som si istá, že to bol len začiatok. Dvojka bude asi ešte lepšia a pomaly sa pripravujem na to, že ma nejaká kniha opäť riadne vyšťaví.

Teraz nám už len ostáva čakať na film, ktorý bude asi tak za 150 rokov. Som zvedavá na spracovanie, ale s obsadením som celkom spokojná (až na Čtyřku) a očakávam riadnu bombu.

Na záver už len (nečakané) hodnotenie

a ešte: 

Ellie