utorok 16. júla 2019

Bábkové divadlo (Recenzia)

Autor: M. W. Craven
Originálny názov: The Puppet Show
Vydavateľstvo: Ikar 2019
Séria: Washington Poe 
Diel: 1/2
Počet strán: 368
Žáner:  krimi, thriller
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Na severozápade Anglicka vyčíňa sériový vrah. Svoje obete upaľuje v prehistorických kamenných kruhoch a nezanecháva po sebe žiadne stopy. Polícia je bezradná. Médiá mu hovoria Spaľovač. Do vyšetrovania sa zapojí suspendovaný detektív Washington Poe. Ten by najradšej nemal s prípadom nič spoločné, ale keď sa na hrudníku tretej obete objaví jeho meno, nemá na výber. Spolu s geniálnou, no spoločensky neohrabanou analytičkou Tilly Bradshawovou vytvoria čudný pár, ale odhalia stopy, ktoré sú pre iných neviditeľné. Úskočný vrah má plán a z neznámeho dôvodu doň patrí aj Poe. S narastajúcim počtom obetí sa Poe ponára do prípadu viac, ako je preňho prípustné. Čoskoro zistí, že existujú aj oveľa horšie veci než smrť v plameňoch.

***

V lete skrátka nie je nič lepšie na schladenie ako poriadne mrazivá krimi s kopou mŕtvol a s jedným sériovým vrahom. Na prvý pohľad som si myslela, že toto vôbec nebude kniha pre mňa, pretože už podľa názvu som si myslela, že do príbehu bude z veľkej časti zakomponované bábkové divadlo, ktoré naozaj nemám rada. Napriek tomu som si prečítala anotáciu, ktorá vôbec neukazovala na to, že by reálne bábkové divadlo zohrávalo v príbehu nejakú rolu. A tak som sa pre knihu rozhodla, lebo, povedzme si úprimne, anotácia je pre milovníkov dobrých krimi thrillerov veľmi lákava. A nemohla som urobiť lepšie, pretože žiadne drevené bábky so špagátikmi  tam v skutočnosti neboli. Tajomstvo názvu spočíva v prenesenom význame na hlavných vyšetrovateľov, ktorí tak pôsobili, pretože vrah sa s nimi hral presne tak, ako keby boli na špagátiku. Poťahoval nitky tak, ako to jemu vyhovovalo a smeroval ich presne tam, kde ich chcel mať. 

Je zbytočné rozpisovať sa tu viac o deji. Koho kniha zaujme, nech si ju prečíta a koho nie, ale má tento žáner rád, nech si ju prečíta tiež :). Je to jazda, ktorá stojí za to. Možno zo začiatku trochu pomalšia, ale postupne preraďujeme na vyššiu rýchlosť. Od polovice už ideme naozaj naplno až do úplného konca. Dejom nás sprevádza príjemné napätie, ale nie také, že sa večer bojíme zaspať. Je spojené so zvedavosťou, čo sa bude diať ďalej a čo sa stane detektívovi, ktorý má byť evidentne do prípadu zainteresovaný viac, ako by sa mu páčilo. 

Najväčším lákadlom tejto knihy je, samozrejme, výborne vymyslená zápletka, ale v neposlednom rade aj úžasne vykreslené postavy. Detektív Washington Poe, ktorý zaujme nielen svojím nezvyčajným menom, ale aj nezvyčajným prístupom k vyšetrovaniu. Bavilo ma pozorovať, ako porušuje pravidlá a vždy ide za tým, čo si myslí, že je správne a tam, kde je podľa neho pravda. Pomáha mu pri tom nová posila tímu. Tilly, geniálne dievča s IQ takmer 200, ktorá je ale v reálnom živote a v medziľudských vzťahoch úplne nepoužiteľná. Na všetko ide cez vedu, vzorce a štatistiky. Bežní ľudia pre ňu nemajú pochopenie, ale Washington Poe si ju obľúbi, a ako sa zdá aj ona jeho. Je to veľmi sympatická dvojica vyšetrovateľov, ktorá príbeh výrazne odlišuje od iných a na ktorých sa budem tešiť aj v ďalšom dieli. 

Atmosféru príbehu dobre dopĺňa vhodne zvolené prostredie. Odľahlé mestečko s mnohými kamennými kruhmi v okolí, kde vrah upaľuje svoje obete. V príbehu sa nevyskytuje veľa postáv, preto nie je ťažké správne si tipnúť, kto bude páchateľom. Zaujímavé je však sledovať odhaľovanie skutočností, prečo sa ním stal. Za seba môžem povedať, že táto kniha ma naozaj bavila. Miestami bola aj vtipná vďaka svojskej Tilly. Mám rada tieto vedátorské typy, ktoré žijú mimo realitu, obzvlášť, keď sú do nej vhodené a očakáva sa od nich, že budú fungovať ako "normálni" ľudia. Knihu odporúčam a dúfam, že sa čoskoro dočkáme pokračovania. 


Moje hodnotenie:

Ellie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára