Cukrová barónka (Recenzia)

Autor: Martina Sahler, Heiko Wolz

Originálny názov: Die Zucker Baronin
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2024
Séria: Die drei Schwestern-Saga
Diel: 1/2
Počet strán: 368
Žáner: román, historická rodinná sága

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Bavorsko 1908. Rodina Schinderovcov je hlavným pašeráckym klanom sacharínu v Bavorskom lese. Vynaliezavé skrýše, spoľahlivé kontakty a premyslená taktika im prinášajú slávu v nelegálnom svete Nemeckej ríše.

Martha Schinderová zdedila temperament a odpor k autoritám po svojom otcovi a je odhodlaná kráčať v jeho stopách. Spolu s dvoma mladšími sestrami pašujú veľké množstvo vyhľadávaného sacharínu, ktorý konkuruje drahému cukru, cez hranice Rakúska a Čiech.

No potom sa Martha bezhlavo zamiluje do priemyselníkovho syna Alexandra, ktorý je nielen dedičom cukrového impéria, ale aj synom úhlavného nepriateľa jej otca. Martha a jej rodina sa zrazu ocitnú v ohrození. Nebezpečná skúška preverí všetko, čomu kedy verili.

***

Ja mám tieto nemecké historické rodinné ságy rada a nech sa zamýšľam akokoľvek, nespomínam si, že by sa mi nejaká vyslovene nepáčila. Cukrová barónka ma tiež rozhodne nesklamala a musím povedať, že to bolo veľmi príjemné a dokonca pre mňa aj poučné čítanie. Námet vychádza zo skutočnosti, čo je pre príbeh vždy veľkým prínosom a rada mám aj keď sa tam mihnú skutočné postavy. V úvode máme prehľad postáv, vyznačené, ktoré sú skutočné a tiež, ku ktorému opisovanému miestu sa viažu, čo môže čitateľovi určite pomôcť pri orientácii, aj keď ja osobne som nemala pocit, že sa v deji strácam. 

Musím povedať, že hneď úvod ma zaujal. Spoznávanie rodiny Schinderovcov ma bavilo a tiež to, aké boli postavy rozdielne a napriek tomu spoločne pekne nažívali. Druhá časť bola pre mňa asi najmenej zaujímavá, aj keď mala najväčší prínos čo sa historických faktov týka a pre príbeh bola dôležitá. V tretej časti bolo množstvo nových postáv, o ktorých som síce toľko  nepotrebovala vedieť, ale opäť, pre pozadie celého príbehu rodiny viem, že tieto informácie boli potrebné. No a záver opäť nabral spád, príbeh zmenil smerovanie a mňa tento nový vývoj naozaj bavil a navnadil na čítanie pokračovania. 

Vývoj cukrovarského priemyslu v Bavorsku, objavenie lacnejšej náhrady - sacharínu a jeho pašovanie k chudobnému obyvateľstvu Nemecka a Čiech ma veľmi zaujal. O tejto skutočnosti som doteraz nevedela a tak som rada, že som sa opäť niečo nové dozvedela a navyše prostredníctvom pekného príbehu o dvoch znepriatelených rodinách. Páčilo sa mi, že v príbehu v podstate nemožno vyšpecifikovať jednu hlavnú postavu, ale je zameraný rovnakým dielom na viaceré, vďaka čomu som ich mohla lepšie spoznať a s príbehom viac splynúť. 

Ak by ste mali chuť na podobný príbeh, tak od autorky už jedna kniha vyšla - Dům vůní, ktorá je písaná v podobnom duchu a je to tiež veľmi príjemné čítanie. 

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Dům vůní (Recenzia)

Autor: Martina Sahler

Originálny názov: Das Haus der Düfte

Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2023
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 352
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Anouk už od dětství sní o vymýšlení vlastních parfémů. V roce 1950 však obchod s vůněmi ovládá několik mocných rodin a pro nováčky v něm nezbývá místo. K řemeslu ji tak přivede až náhoda, když se jí v Grasse, starém francouzském městečku parfémů, ujme rodina Girardových. Vůně divokých bylin a stále živá vzpomínka Anouk inspiruje k tvorbě nových kompozic. Aniž by si toho byla vědoma, následuje tak cestu Florence Girardové, která začínala jako chudá sběračka levandule a později založila rodinnou dynastii parfumérů. Anouk zažívá lásku i ztrátu, úspěch i neúspěch – ale vždy se vytrvale drží svých snů.

***

Dům vůní sa odohráva v mojom milovanom Francúzsku a striedavo sa ocitáme v hlavnom meste Paríž a v rozvoniavajúcom Grasse - kolíske veľkých parfumérskych majstrov. Z knihy na vás dýcha atmosféra vidieka aj luxus rozvíjajúcich sa svetoznámych letovísk, ako je Saint Tropez alebo Cannes. 

Príbeh je sústredený na mladučkú Anouk, ktorej sen je stať sa uznávanou parfumérkou. Na pozadí spoznávame osudy celej generácie Girardovcov, ktorí patria v danom priemysle medzi špičku. Osud ich spojí a Anouk tak dostáva príležitosť študovať a komponovať vône.

Páčilo sa mi prelínanie rozprávania príbehu o Anouk s históriou rodu Girard. Je jasné, že keď sa chce človek vypracovať, stať sa slávnym a uznávaným, väčšinou musí niečo obetovať. A Girardovcov stála sláva veľa. Aj keď celý román vyznieva niekedy zidealizovane s množstvom nepravdepodobných náhod, autorka dokázala do neho vniesť aj trochu tragédie a smutných momentov. Pri ceste za slávou išlo priateľstvo stranou a vznikla veľká nenávisť s rodinou Bonnetovou, ktorá všetko svoje nešťastie pripisuje práve Girardovcom. Mám v knihách rada rivalitu medzi dvoma rodinami, hlavne ak sa neskoršie generácie snažia spor urovnať a vznikajú medzi nimi romantické vzťahy tak, ako je to aj v tomto príbehu. 

Na výbere vône som si vždy dávala záležať a nazrieť do zákulisia ich tvorby, aj keď len vďaka fiktívnemu príbehu, bolo pre mňa veľmi zaujímavé. A keď sa v príbehu mihlo meno Fragonard, ktorých parfúm používam už od strednej školy a ich vône skutočne milujem, je to už len bonus k celkovému dojmu z príbehu. Kniha sa mi veľmi dobre čítala, bola tak milo a láskavo napísaná. Príbeh bol pekne, aj keď pomerne náhodne generačne poprepájaný a tak akurát romantický. Zmenila by som skutočne len maličkosti a to hlavne v závere, ale celkovo to hodnotím ako mimoriadne príjemné rozprávanie a stretnutie s novou autorkou. Ak od nej vyjde niečo ďalšie, určite si to nenechám ujsť. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu.