Nefritová lilie (Recenzia)

Autor: Kirsty Manning

Originálny názov: The Jade Lily
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2021

Séria: -

Diel:  -

Počet strán: 424

Žáner:  román, 2.sv. vojna

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

1939: Dvě dívky se potkávají v Šanghaji, známé jako „Paříž Východu“. Nádherná Li, která zde vyrůstala, a Romy – židovské děvče, jež do Šanghaje uprchlo spolu se svými rodiči z nacisty okupované Vídně. Dvojice se rychle spřátelí a za krátkou dobu je prakticky nerozlučná. Mladé kamarádky se spolu pohybují ve dvou odlišných světech: mezi zářivými světly velkoměsta a nádherou francouzské čtvrti i v zanedbaných uličkách přecpaného šanghajského ghetta. Ale i přes jejich silné pouto jsou od sebe nakonec odloučeny odstředivou silou všudypřítomné války.

2016: Alexandra odjíždí z Londýna se zlomeným srdcem a vrací se do rodné Austrálie, aby mohla být se svými prarodiči – Romy a Wilhelmem. Po matce jí zůstal jenom nefritový přívěšek ve tvaru lilie. Symbol čiré lásky, pocházející ze Šanghaje. Alexandřin milovaný dědeček umírá a během posledních pár týdnů se spolu s Romy rozhodnou odhalit vnučce rodinná tajemství, která v sobě drželi více než půl století.

Pro Alexandru tak začíná objevná cesta omamnými zahradami a trhy Šanghaje, během níž objeví nečekanou pravdu o své rodině.

Je odhodlána vydat se ve stopách minulosti, aby poznala vlastní kořeny. Postupně objevuje věci, jež ukazují v úplně novém světle nejen její rodinu, ale i ji samotnou.

Nefritová lilie je barvitý, provokativní a krásný příběh o přátelství, mateřství, ceně lásky a síle odříkání a odvahy.

***

Keď sa povie 2. svetová vojna, každý si zrejme predstaví Európu, nátlak nacistov a hrôzostrašné koncentračné tábory. Akosi zabúdame, že táto vojna neničila len Európu, ale jej hrôzy siahajú na všetky kontinenty. Aj sama autorka priznáva, že kým nenavštívila ďaleký Šanghaj, netušila, akým spôsobom boli tieto východné krajiny vojnou zasiahnuté. Nefritová lilie je nevšedný príbeh, ktorý nás prenesie z nám veľmi známej Viedne, do exotického Šanghaja a ukončíme ho v ďalekom Melbourne. 

V príbehu sú striedané 2 časové roviny. Jedna počas vojny, kedy je Romy ešte len dievča a je nútená so svojou rodinou opustiť Viedeň a utiecť pred nacistami do Šanghaja. Druhá sa odohráva v roku 2016 v Melbourne, kedy je Romy už stará pani a svoj čas trávi najradšej so svojou najlepšou priateľkou Ninou a svojou vnučkou Alexandrou. Alexandra vie, že jej matku si Romy adoptovala a rozhodne sa zistiť, kto boli jej skutoční rodičia. Postupne ako ona zisťuje pravdu, odkrýva sa nám spletitý príbeh Romynej rodiny a jej dvoch najlepších priateliek. 

Dej sa v prevažnej miere odohráva v Šanghaji, ktorý predstavuje stret rôznych národností a kultúr a toto ľuďmi hemžiace sa mesto dokáže uchvátiť svojou atmosférou, architektúrou, exotickým jedlom, umením a aj medicínou. Máme možnosť spoznať miesta, o ktorých sme ešte nepočuli a ktoré určite zatúžite raz navštíviť. Sledujeme nielen ťažký život židov, ale aj neustály tlak Japoncov na čínske obyvateľstvo. 

Vzhľadom na to, že dve časové roviny sa striedajú od samého začiatku, viete, ako príbeh skončí. Kto prežije a s kým zostane. Vôbec však netušíte, čo sa stalo medzi tým a kniha je tak skvele napísaná, že na to zrejme ani neprídete. Deje sa v nej toho veľmi veľa, nebezpečenstvo číha na každom kroku a príbeh je plný nečakaných zvratov a, bohužiaľ, aj smrti. Aj keď si už možno myslíte, že viete, čo príde, zrazu je všetko aj tak inak. Dej napreduje veľmi prirodzene a keď už máte pocit, že možno trochu stagnuje, autorka v pravú chvíľu príde s novým prekvapením a zvratom. Vojnové kapitoly sú, samozrejme, strhujúcejšie a zaujímavejšie, pretože si stále v sebe nesú tajomnosť a napätie. Kapitoly zo súčasnosti sú pokojné, približuje nám Alexandrin osobný život, jej úspechy v práci a sklamanie vo vzťahu a neskôr aj veľmi jemnú romantickú zápletku s novým priateľom. 

Hoci sa jedná o fiktívny príbeh, autorka si historické pozadie veľmi dobre naštudovala, navštívila miesta, o ktorých píše a stretla sa s mnohými odborníkmi na danú tému. Všetky poznatky, ktoré získala, starostlivo zapracovala do tejto fikcie a vytvorila veľmi uveriteľný príbeh s neopísateľnou atmosférou a prepracovaným dejom. Aj keď má kniha "len" 420 strán, vy máte po dočítaní pocit, akoby ste s hrdinami strávili veľmi veľa času. Spoznáte ich charakter, predstavujete si miesta, v ktorých žijú, prežívate s nimi všetky bolesti a aj zriedkavé malé radosti. Máloktorá kniha ma dokáže tak vtiahnuť, ako to dokázala táto. 

Nefritová lilie má všetko, čo sa od dobrého príbehu očakáva. Určite ju odporúčam nielen tým, ktorí radi siahnu po téme 2. svetovej vojny, ale aj všetkým, ktorí radi odhaľujú dávne rodinné tajomstvá, spoznávajú exotické krajiny a chcú kvalitný, prepracovaný a nezabudnuteľný príbeh. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Chata ve Švýcarsku (Recenzia)

 Autor: Julie Caplin

Originálny názov: The Little Swiss Ski Chalet

Vydavateľstvo: Grada 2021
Séria: Romantic Escapes 

Diel:  7/8

Počet strán: 344

Žáner:  chic-lit, feel good román

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Zabalte si kufry a vypravte se k zasněženým vrcholkům švýcarských Alp. Je načase si užít výhled do krásné krajiny a vychutnat si přitom sametovou horkou čokoládu, výborné sýry a úžasnou romantiku.

Mina věří, že šálek horké čokolády dokáže vyřešit všechny trable. A právě to teď potřebuje. Má za sebou totiž pořádný trapas – její poslední milostná eskapáda se stala okamžitým hitem internetu.

Se sbalenými kufry a jasným cílem dát si do pořádku život se Mina rozhodne utopit svůj žal v té nejlepší horké čokoládě na světě. A Mina moc dobře ví, kde ji najít – v útulné chatě své kmotry, která se nachází ve Švýcarsku.

Plán je jednoduchý: litry čokolády, žádní muži. Tedy jen do chvíle, než ho zkomplikuje neznámý krasavec, který Mině zkříží cestu ve vlaku do Alp…

***

Máme tu už siedmy romantický útek, ktorý nás zavedie do zasnežených švajčiarskych Álp. Vždy sa veľmi teším, keď sa príbeh odohráva v zaujímavých krajinách a Švajčiarsko medzi také určite patrí. O to viac som na príbeh zvedavá, keď som danú destináciu už aj sama navštívila. A práve Zürich a jeho okolie som mala možnosť si pozrieť. 

Mine jej posledný (a doteraz aj najdlhší) vzťah nevyšiel. Skončil pekným fiaskom a navyše sa to dotklo aj jej pracovných vzťahov. Bolo jej odporučené zobrať si dva týždne dovolenky, kým sa situácia upokojí a ona tak využila príležitosť a rozhodla sa vycestovať za svojou kmotrou do Švajčiarska. Konečne ju navštívi a pozrie si jej krásnu útulnú horskú chatu a možno aj pomôže pri jej náročnej prevádzke počas zimnej sezóny. Popri tom porozmýšľa, čo od života ďalej očakáva a či práca, ktorú mala doteraz, ju ešte stále dokáže uspokojiť, alebo potrebuje zmenu. 

Mina, aj keď je môj pravý opak, bola veľmi sympatická hlavná hrdinka. Potrebuje stále kontakt s ľuďmi, rada nadväzuje nové známosti a priateľstvá, organizuje spoločné večierky a posedenia. Miluje varenie a pečenie a rada skúša všetko nové. Na hocijaký, aj ten najhlúpejší nápad, hneď prikývne a je za každú srandu. Dostala sa ale do situácie, kedy zisťuje, že jej živelnosť, bezprostrednosť a častokrát aj ľahkovážnosť vedie skôr ku katastrofám a problémom ako k spokojnému životu. Novému vzťahu sa nebráni, ale presne vie, aký jej partner nemá byť. 

Veríte na osudové stretnutia a osudovú lásku? Mina nie, ale keď spozná Luka, začína premýšľať nad tým, či niečo také predsa len nie je možné. Aj keď sa najskôr zdá, že je pre ňu absolútne nevhodný, postupne ho spozná lepšie a zisťuje, že zrejme lepšieho partnera by si pre seba ani sama nevysnila. Aj keď si ho zo začiatku zakazuje, vzájomná príťažlivosť medzi nimi postupne búra zábrany a ich časté flirtovanie a doberanie prerastie v niečo väčšie. 

Magická atmosféra horskej chaty a kúzelné zasnežené okolie si vás určite okamžite získa. Priateľskosť, ktorá na vás dýcha z každej stránky vám bude neustále prinášať úsmev na tvár. Minina kmotra Amélia dokáže vytvoriť komunitu priateľov, ktorí sa k nej stále radi vracajú najmä vďaka jej dobrému jedlu, útulnému ubytovaniu a hlavne vďaka úžasným dobrotám, ktoré každý deň napečie. K tomu šálka horúcej kávy alebo čokolády a vy už len snívate o podobne strávenom víkende v dobrej spoločnosti v malebnej dedinke niekde v horách. 

Autorka má dar vytvoriť postavy a prostredie, ktoré si jednoducho zamilujete. Prepáčite jej aj opakujúce sa klišé a nepravdepodobnú osudovosť. Vždy si s radosťou vezmete jej príbeh a začítate sa do sladkého romantického príbehu, ktorý vám okrem dobre nálady prináša aj chuť cestovať a spoznávať nové miesta a nadväzovať nové priateľstvá. V čase, kedy to s cestovaním nie je vždy jednoduché, sa vám aj vďaka týmto príbehom ponúka spoznávať nové zaujímavé miesta. Len si k čítaniu pripravte vždy aj niečo sladké na zahryznutie, pretože tieto knihy prebudia nielen vašu romantickú dušu, ale aj vaše chuťové poháriky :)  

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Hviezda, ktorá nikdy nezhasne (Recenzia)

Autor: Julien Dan

Originálny názov: Hviezda, ktorá nikdy nezhasne 

Vydavateľstvo: Motýľ

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 256

Žáner:  vojnový román

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

„Stále si rovnako hrdá Slovenka? Žena žida? Aby si však nepovedala, že som sviňa, doprajem ti ešte niekoľko chvíľ s ním. Zbaľ si najnutnejšie veci, máš na to päť minút, a nastúp do toho auta. S celou famíliou! Sofort!“

Slovensko (február 1943) – Major von Lübeck, dôstojník nemeckej armády, spolu s ďalšími vojakmi prichádzajú do domu Anny a Samuela Dobiszových. Ich dvanásťročná dcéra Alžbetka sa hrá pred domom v kabátiku bez prišitej Dávidovej hviezdy. Tá sa jej deň predtým pri hre odtrhla. Zbytočné sú prosby Anny. Staršiu dcéru Kristínu nacisti odvlečú a maličká Alžbetka hrdinsky znáša trest za matkinu nezodpovednosť. Ďalšie ráno prídu major von Lübeck s vojakmi opäť, odvlečú Annu a Samuela, rozdelia ich a pošlú do koncentračného tábora. Alžbetka zostáva sama zranená a nevládna v dome, ktorý vojaci podpália.

Argentína (január 1964), Nemecko (október 1964) – Do Buenos Aires prilieta tmavovlasá Holanďanka Isabelle Doorová, ktorá navštívi istého pána Wagnera. Po Isabellinom odchode z vily pána Wagnera zaznie v jednej z izieb výstrel. Ďalšie Isabelline kroky vedú do ordinácie doktora Biringera, ktorý je lekárom v malom mestečku neďaleko Mníchova. Vypytuje sa ho na Annu Dobiszovú. Isabelle sa od lekára nič nedozvie a odíde. V pondelok ráno sestrička nájde doktora Biringera mŕtveho v jeho posteli. Čo spája týchto dvoch mužov, ktorí zomreli tesne po Isabellinej návšteve? Kto je tajomná Holanďanka? Aký je jej vzťah k Anne Dobiszovej?

Hviezda, ktorá nikdy nezhasne je strhujúci príbeh o osudoch rodiny poľského žida a goralky zo slovenskej strany Hornej Oravy.

***

Ako často hovorievam, vojnových príbehov nie je nikdy dosť, pretože stále zastávam názor, že o týchto hrôzach by sa malo hovoriť a nemalo by sa na ne zabúdať. Preto, keď sa mi naskytla príležitosť prečítať si tento príbeh, neváhala som ju využiť. Bola som veľmi zvedavá na slovenského autora Juliena Dana a jeho príbeh zo slovenského prostredia. Aj keď vojnových príbehov som čítala už naozaj veľa, zo Slovenska nebol (aspoň myslím) ani jeden. 

Už od prvých úvodných kapitol mi bolo jasné, že v rukách držím úžasný príbeh. Strhujúci a tajomný začiatok ma okamžite upútal a od príbehu sa nebolo možné odtrhnúť. Napriek tomu, že osud rodiny Dobiszovej bol ťažký a krutý, kniha sa vďaka autorovmu skvelému rozprávačskému štýlu čítala veľmi dobre. Vhodne zvolený jazyk dotváral autentickú atmosféru vtedajšej doby a príbeh bol o to uveriteľnejší. 

V knihe sa striedajú viaceré časové linky, ktoré sa vzájomne skvele prepletajú a dopĺňajú. Dozvedáme sa minulosť hlavných hrdinov Anny a Samuela a príbehy ich rodín z roku 1923. Ich ťažké roky počas vojny a nakoniec sa zoznamujeme s tajomnou Isabellou Doorovou v rokoch 1964-1965. Spoznávame ťažký život goralov a ich neochvejnú a zásadovú povahu. Sledujeme stále sa zhoršujúce podmienky pre židov a neľudské zaobchádzanie nielen s nimi, ale aj s ich rodinami. Autor krásne poukazuje na paradox vojny, kedy nacisti nenávideli a mučili židov len preto, že mali na sebe hviezdu. Ak by ju nemali a spoznali by ich lepšie, mohli by byť pokojne ich priateľmi, manželkami, milenkami. 

Hrdá goralka Anna si aj napriek nesúhlasu rodičov zobrala za muža židovského chlapca Samuela. Založili spolu rodinu a mali spolu štyri deti. Počas vojny im ich spoločné šťastie zničí major von Lübeck, ktorý manželov odváža do koncentračného tábora. Oddelia ich od detí, aj od seba navzájom. Každý z nich sa ocitá sám, nevedia, čo sa stalo s ich deťmi a Samuel tiež netuší o tajomstve jeho manželky, ktoré mu nestihla povedať. 

Anna sa vďaka svojej húževnatej goralskej povahe dokázala postaviť všetkým nástrahám vojny a vďaka svojej dobrosrdečnosti a múdrosti je veľmi inšpiratívnou a obdivuhodnou hlavnou postavou. Jej povaha a názory podnecujú čitateľa k mnohým úvahám a tak, ako išla príkladom svojej rodine, môže byť príkladom aj pre vás. Jej muž, síce tichý a skromný človek, nikdy nepoľavil zo svojich zásad a rodine bol oddaný až do konca. Krásny pár, ktorý sa napriek vojne a odlúčeniu nikdy neprestal milovať. 

S každou pribúdajúcou stránkou som bola čím ďalej, tým viac zvedavá na ich ďalšie osudy. Ako to s nimi a s ich deťmi dopadne a či sa to vlastne na konci dozviem. Musím priznať, že niektoré pasáže sa mi čítali ťažko a smútila som spolu s hlavnými hrdinami. Autor pri opise udalostí nezachádzal do podrobností, ale zároveň nič nezľahčoval. Vedel nájsť v texte vyváženosť, aby si čitateľ uvedomoval všetky hrôzy, ale zároveň aby ich nečítal s úplnou nechuťou alebo zhnusením. Aj pri tom najväčšom zle páchanom na ľuďoch sa vždy našlo niečo dobré, čo dalo nádej na lepšie zajtrajšky a chuť ďalej bojovať. Záver bol krásne napísaný a prepojil všetky časové linky do veľmi pekného a dojemného konca. 

 

Je pravda, že vojnových príbehov aktuálne vychádza mnoho a je ťažké sa rozhodnúť, ktorý si prečítate a ktorý preskočíte. Ak by ste si ale mali vybrať iba jeden, určite vám odporúčam práve tento. Ja som si ho zamilovala a rada sa k nemu budem vracať opakovane. Pre mňa je to jeden z najlepších príbehov z druhej svetovej vojny, aké som čítala. Obzvlášť ho odporúčam staršej generácii, ktorej bude bližší nielen jazykom, ale aj spôsobom vtedajšieho života. Možno vám pripomenie starých rodičov a ich spomienky na túto dobu. Škoda, že ja sa tých svojich už na tie ich nemôžem opýtať...

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Motýľ. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Môj prvý tanec (Recenzia)

Autor: Nicola Yoon

Originálny názov: Instructions for Dancing
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 280
Žáner: YA, romantické
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Novinka od svetoznámej autorky, ktorej romantické príbehy poznáte z filmov.

Evie lásku navždy zatratila. Prečo teda vidí minulosť aj budúcnosť šťastných dvojíc okolo seba?

Evie už neverí v lásku a zbavuje sa všetkých obľúbených kníh. Načo by ich čítala? Veď každá láska sa končí katastrofou – presvedčili ju o tom aj jej vlastní rodičia. O to viac ju šokuje, keď sa jej pred očami premietne koniec každého vzťahu – stačí, aby sa pred ňou zamilovaní pobozkali. Evie sa snaží pochopiť, prečo sa jej to deje, a osud ju zavedie do tanečnej školy. V nespútanom rytme tanca spoznáva chalana menom X. A Evie tento spontánny umelec s romantickou dušou, ktorý sa neváha pustiť do každého dobrodružstva, stále viac očaruje. Oplatí sa nakoniec pre lásku riskovať?

***

Novinka od Nicoly Yoon sľubovala jednoduchý romantický príbeh - Evie prestala veriť na lásku a zrazu stretne chlapca, ktorý donúti Evie všetko prehodnotiť. To je v skratke to, čo som od tejto knihy očakávala - jednoduchý, naivný, romantický a možno trochu hlúpučký príbeh, ktorý bude ale výborne napísaný, keďže obe predchádzajúce autorkine knihy sa mi veľmi páčili (najmä Slnko je také hvězda). 

Evien príbeh začína tým, že po rozvode rodičov (po tom, ako jej otec podviedol mamu) sa rozhodne, že nič také ako pravá láska neexistuje. Zbavuje sa všetkých romantických kníh, ktoré predtým milovala a je nahnevaná na celý svet - obzvlášť na svoju sestru a mamu, ktoré sa tvária, akoby sa v ich živote nič nezmenilo. Keď sa však rozhodne venovať knihy do putovnej knižnice, stretne zvláštnu staršiu pani, ktorá jej na oplátku dá tanečnú príručku. Evie zrazu zistí, že pani jej asi venovala aj niečo naviac - schopnosť vidieť celú love-story každého páru, ktorý vidí bozkávať sa. Avšak pre Evie je to skôr prekliatie a čím ďalej, tým viac sa utvrdzuje v tom, že láska pre ňu nie je to pravé. Novonadobudnutá schopnosť Evie irituje, a preto sa rozhodne pátrať po záhadnej pani, ktorá by jej to celé mohla vysvetliť. Tak sa dostane do tanečného štúdia, kde sa spontánne zapíše do kurzu a nakoniec začne trénovať na súťaž s X, chlapcom, ktorého tam náhodou stretla... 

Nicola Yoon sa stala jednou z mojich obľúbených autoriek a po jej knihách siaham už automaticky. Jej štýl je naozaj veľmi dobrý, číta sa ľahko, ale dokáže v ňom predostrieť aj veľmi vážne témy, ako napr. rasizmus, smútok, psychické problémy, atď. Veľmi sa mi páči, že do YA romantiky prináša vždy aj niečo originálne a nedrží sa len zaužívanej šablóny. 

Tentokrát sa príbeh začal typickejšie pre tento žáner - hlavná hrdinka trpí rozvodom rodičov a významne to ovplyvňuje jej život. Musím sa priznať, že námet "ja ako skoro dospelé dieťa trpím rozvodom rodičov zo všetkých najviac a nikto ma nedokáže pochopiť"  nemám úplne v láske. Obzvlášť v prípade, keď sa obaja rodičia rozišli v podstate v dobrom a maximálne sa snažia, aby to deťom neublížilo. Väčšinou mi to pripadá, že celú situáciu zbytočne dramatizuje práve to dieťa a rovnako to bolo aj v tomto prípade. Samozrejme chápem, že pokiaľ celý život žijú deti v usporiadanej rodine a to sa zo dňa na deň zmení, je to určite šok a majú právo byť smutné a dotknuté. Ale pre už takmer dospelého človeka, ktorý by si už mohol uvedomovať, že jeho rodičia sú okrem iného aj ľudia s vlastnými problémami, mi príde taká dramatická reakcia naozaj zbytočne prehnaná.

Napriek tomu však musím oceniť, že Evie v priebehu knihy predsa len dospela a nebola nakoniec až taká otravná. Vo veľkej miere jej k tomu pomohol X, ktorý bol jej skvelým protikladom a spoločne vytvárali zábavnú a milú ústrednú dvojicu. Veľmi sa páčil vývoj vzťahov, hlavne s rodinou a kamarátmi, ktoré tiež veľmi ovplyvňovala Evie a jej ... ani neviem, ako to nazvať  - tvrdohlavosť alebo  egocentrickosť? Každopádne postupne sa spamätala a ku koncu som ju už ani nemala chuť preplieskať :D.

Celkovo môžem hodnotiť knihu pozitívne, prečítala som ju v podstate na jedno posedenie a musím povedať, že taký koniec som nečakala a bol naozaj dojemný. Nicola Yoon bude aj naďalej osvedčenou autorkou, aj keď musím povedať, že Môj prvý tanec nebude moja najobľúbenejšia kniha od nej. Ak máte chuť na niečo jednoduché, rýchle a horkosladké, určite je toto tá správna voľba. 

P.S.: Nezabudnite si prečítať aj venovanie a poďakovanie, ktoré mnoho vecí vysvetľuje, vrátane celej nálady knihy. :) 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Dvojčatá z Osvienčimu (Recenzia)

Autor: Eva Mozes Kor/Lisa Rojany Buccieri

Originálny názov: The Twins of Auschwitz 

Vydavateľstvo: Ikar 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 200

Žáner:  2. svetová vojna, biografia

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.

Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.

V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

***

Napriek tomu, že Dvojčatá z Osvienčimu sú len útlou knižkou, svojím obsahom prinášajú dôležité posolstvo o hrôzach prežitých počas druhej svetovej vojny. Pohľadom malého dievčatka sledujeme zverstvá páchané v koncentračných táboroch a následné, roky trvajúce uvedomenie si, že oslobodiť sa od nich človek dokáže len odpustením. Autorka vďaka obdivuhodnej veľkorysosti a dobrosrdečnosti celosvetovo hlásala svoj názor a nabádala k odpusteniu aj iných. 

Eva so svojou sestrou - dvojčaťom a ich rodičmi žila v malej pokojnej dedinke ďaleko od civilizácie v Transylvánii.  Napriek tomu, že boli židovskou rodinou, mysleli si, že im nebezpečenstvo nehrozí. Že sú od neho ďaleko a na ich bezvýznamnú dedinu si nikto ani len nespomenie. Premrhali príležitosť odísť včas do Izraela a s postupne stále sa zhoršujúcou situáciou bol útek čoraz ťažší. Nátlak na židov bol zo dňa na deň horší a keď sa už rodina konečne rozhodla odísť, bolo neskoro. 

Je strašné si uvedomiť, koľko ľudí sa mohlo zachrániť útekom, ale nevyužili ho. Stále verili v dobro a nedokázali si ani len predstaviť, že reči o židovskom vyvražďovaní by mohli byť pravdivé. Svojím spôsobom to boli veľmi naivné predstavy o ľudskej dobrote a úcte k životu. Pri čítaní tejto knihy si uvedomíte a začnete sa zamýšľať nad tým, koľko zla sa v niektorých ľuďoch nazbieralo a šírili ho ďalej. A to s veľkou chuťou a vášňou. Niektorí Nemci sa dobrovoľne hlásili do profesie, pri ktorých vraždili ľudí. Vyžívali sa v týraní, zastrašovaní, popravovaní. Len preto, lebo "mohli". 

Kniha je stručná aj keď zachytáva niekoľko desaťročí. Opisy sú jednoduché, najmä tie, ktoré sa týkajú pobytu v Osvienčime. Je to rozprávanie desaťročného dievčatka, ktoré ešte veľa veciam nerozumelo, len sa snažilo prežiť. Našťastie bolo priebojné, nepoddajné a statočné, a vďaka tomu zachránilo nielen svoj život, ale aj sestrin. Eva až neskôr pochopila, čo sa vlastne v táboroch dialo a plne si uvedomila, aké nebezpečenstvo prežila. 

Evin príbeh podnecuje aj k premýšľaniu nad tým, aké bolo pre prežívších ťažké, znovu sa začleniť do bežného života. Rany boli priveľké, aby sa na ne dalo jednoducho zabudnúť. Okolie týchto ľudí nevedelo prijať a pochopiť. Častokrát sa títo ľudia cítili odvrhnutí a nechcení. Na jednej strane boli šťastní, že prežili, na druhej strane mali obavy z nadchádzajúceho života. Nacisti ich počas vojny pripravili o všetko. Nielen o rodinu, ale aj o majetok. Museli začínať úplne od znova. 

Celé rozprávanie je podané veľmi jemne a citlivo.  Formou aj obsahom by som ho pokojne odporučila aj mladším čitateľom na rozšírenie vedomostí učiva na základnej škole. Alebo začiatočníkom v tomto žánri, ktorí si hneď netrúfnu na podrobnejšie opisy vtedajšej doby. Eva musela byť obdivuhodným človekom a aj keď za svoje názory a presvedčenie čelila častokrát aj kritike, neochvejne hlásala vieru v odpustenie ďalej, až do úplného konca. Som rada, že touto knihou som mala možnosť spoznať ju a verím, že sa pre toto stretnutie rozhodnú aj mnohí z vás. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Pani plukovníková (Recenzia)

Autor: Laura Frantz 

Originálny názov: The Colonel´s Lady

Vydavateľstvo: i527.net 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 440

Žáner:  historický román

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Môže láska prežiť tajomstvá pochované hlboko v utrápenom srdci?

Roxanna Rowanová, nežná Virgínčanka, je odhodlaná vzdorovať divočine amerického pohraničia a dostať sa do vzdialenej pevnosti v Kentucky. Túži znovu sa stretnúť so svojím otcom, ktorý slúži pod plukovníkom Cassiusom McLinnom, a keď zistí, že jej otca zabili na vojenskej výprave, celkom ju to zničí.

Bez peňazí a iných možností je nútená zostať v pevnosti. Zatiaľ čo trávi čoraz viac času s prudkým plukovníkom McLinnom, pevnosť doslova bzučí intrigami a narážkami. Podarí sa Roxanne zistiť, kto plukovník v skutočnosti je – a čo urobil?

Ponorte sa do tohto pôsobivého príbehu o láske, viere a odpustení, odohrávajúceho sa v búrlivom americkom pohraničí v roku 1779.

***

Historické romány od vydavateľstva i527.net mám veľmi rada, no musím priznať, že Lauru Frantz, od ktorej vyšlo dokopy už 7 kníh, som zatiaľ nečítala. Na jej tvorbu som bola zvedavá už dlhšie a toto prvé stretnutie s ňou ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo. V prvom rade sa nejedná o klasickú historickú regentskú romancu, na akú som zvyknutá a akú bežne čítam. Pani plukovníková sa výrazne odlišuje od kníh tohto žánru nielen prostredím, v ktorom sa odohráva, ale aj dramatickejšou a pochmúrnejšou atmosférou. 

Kniha nás prenesie na americký kontinent do pohraničnej vojnovej pevnosti, ktorej velí plukovník Cass McLinn. Pod jeho velením pracuje aj Roxanin otec, ktorého sa mladá Virgínčanka rozhodne po smrti svojej matky navštíviť. Na jej veľké sklamanie sa však dozvedá, že jej otec bol zastrelený a Roxane nezostáva nič iné, len zaujať jeho miesto pisára a zostať v pevnosti dovtedy, kým nebude jej presun bezpečný a nezíska naň dostatok finančných prostriedkov. 

Už od prvého stretnutia Roxany a Cassa panuje medzi nimi veľká vzájomná príťažlivosť, ktorú si ale ani jeden z nich nepripúšťa. Existujú dôvody, kvôli ktorým si lásku k tomu druhému zakazujú a snažia sa ju v sebe potlačiť. Napriek všetkému, sa však postupne ich vzťah prehlbuje a z povinného pracovného vzťahu vzniká dôvernejšie puto. 

Roxana stelesňuje typickú dobre vychovanú dámu s pevnými zásadami, slušným správaním a dobrým srdcom. Cass, ako správny vojak, presadzuje disciplínu, spravodlivosť a neprístupnosť. Obaja majú za sebou ťažkú minulosť, ktorá ich stále prenasleduje. Autorka sa inšpirovala na vytvorenie postavy plukovníka skutočným americkým vojakom, našťastie, Cassovi dopriala šťastnejší koniec. Každá čitateľka si jeho príťažlivosť určite rýchlo zamiluje a bude mu držať palce pri získavaní svojej vyvolenej. Aj keď mi Roxanino správanie pripadalo niekedy nelogické, v Cassovi dokázala vyzdvihnúť jeho najlepšie vlastnosti a veľmi rýchlo si získať jeho obdiv. 

Autorka vytvorila širokú škálu postáv s prepracovanými charaktermi, ktoré veľmi autenticky zasadila do drsného vojnou zmietaného Kentuckého pohraničia. Na čitateľa dýcha pochmúrna atmosféra v pevnosti, kde je špina, nedostatok zbraní, jedla, oblečenia a vojaci si čakanie na ďalšiu bitku krátia alkoholom a príležitostnými zábavami. 

V prvej polovici knihy sa postupne zoznamujeme s postavami, prostredím a prebiehajúcimi bitkami o americké územia. Zaujímavo bol vykreslený stret s Indiánmi, následné vyjednávanie a získavanie informácií. Pomalší rozbeh zabezpečí čitateľovi úplné ponorenie sa do prostredia a doby. Príjemné spestrenie a rozptýlenie od romantickej linky bolo zisťovanie totožnosti špióna, ktoré by autorka mohla pokojne rozvinúť aj podrobnejšie a rozsiahlejšie. V druhej polovici situácia začne byť dramatickejšia a všetci sa pripravujú na blížiacu sa bitku. Pre nedostatok zbraní a vojakov si všetci uvedomujú, že idú na istú smrť. Dej naberá rýchly spád, odhaľujú sa nezodpovedané otázky a všetko začne razom plynúť veľmi rýchlo. Oproti pomalšiemu rozbehu, prišiel záver akosi prirýchlo. Určité veci nedopadli presne podľa mojich predstáv (vysporiadanie sa s Cassovým bratom Liamom), ale koniec dokázal v určitých momentoch prekvapiť. 

S Laurou Frantz určite nekončím a postupne si dopĺňam zbierku všetkých jej kníh. Teším sa na jej ďalšie príbehy a odporúčam ju všetkým čitateľkám milujúcim romantické príbehy, ktoré sú síce plné útrap, ale vždy skončia šťastne. 

   

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  i527.net.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Muž, ktorého asi poznám (Recenzia)

Autor: Mike Gayle
Originálny názov: The Man I Think I Know
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 376
Žáner: svetová fikcia, spoločenský román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Život so sebou občas prináša tie najnečakanejšie zvraty – a tie najnepravdepodobnejšie priateľstvá."

Po absolvovaní prestížnej internátnej školy spolužiaci Danny Allen a James DeWitt predpokladali, že ich čaká nádherná budúcnosť. No keďže cesty osudu sú nevyspytateľné, po rokoch sa obaja stretávajú na tom najmenej pravdepodobnom mieste: v domove sociálnych služieb. Jeden tam pracuje ako ošetrovateľ a druhého doň na istý čas umiestnila rodina. Danny a James sa dostali na samé dno a po čase sa zmierili s tým, že lepšie to už nebude. Ich absurdné stretnutie im však napokon otvorí oči a prevráti život naruby.

***

Fakt, že nečítam anotácie je niekedy tým najlepším rozhodnutím, aké môžem pred začítaním sa do knihy urobiť. Inokedy je to skôr na škodu. Podobne to bolo aj v tomto prípade. Z anotácie na Muža, ktorého asi poznám by som pravdepodobne vytušila, že kniha nebude tak úplne pre mňa a mala som pravdu. 

Kniha je písaná z pohľadu dvoch hlavných hrdinov - Dannyho a Jamesa, bývalých spolužiakov, dnes už dospelých mužov, ktorým sa z rôznych dôvodov nepravdepodobne zmenil život. Ich kapitoly sa pravidelne striedajú a pomerne skoro sa v príbehu stretnú a navzájom dopĺňajú rozprávanie. Tu môžem hneď vyzdvihnúť prvé pozitívum knihy - naozaj mám veľmi rada, keď je príbeh napísaný z dvoch alebo viacerých uhľov pohľadu. Ani v skutočnom živote nemajú veci len jednu stránku a takýto spôsob rozprávania poskytuje komplexné nahliadnutie na dianie v príbehu, čo mu vždy veľmi prospeje.

Danny je v podstate skrachovaný muž, ktorý prijme preňho podradnú prácu ošetrovateľa v domove sociálnych služieb, napriek tomu, že na škole bol premiantom. James je po nehode s trvalými následkami odkázaný na opateru druhých, a keď sa jeho rodičia rozhodnú odísť na dovolenku, ktorú tak veľmi potrebujú, umiestnia ho dočasne do sociálneho domova. Tam sa Danny a James stretnú prvýkrát od ukončenia školy a napriek prvotným rozpakom sa začína ich spoločný príbeh. 

Objektívne môžem zhodnotiť, že táto kniha je veľmi dobrá. Príjemne a jednoducho napísaná, ale zobrazuje mnohé citlivé témy, ktoré sa autorovi podarilo nezosmiešniť, čo môže byť v podobných príbehoch častokrát problém. Napriek tomu, že som sa v podobnej situácii neocitla, myslím si, že  príbeh bol podaný dosť realisticky na oboch stranách. 

Veľmi sa mi páčilo opísanie potreby Jamesa znovu sa osamostatniť. Musí byť veľmi ťažké sa vyrovnať s tým, najmä keď žijete aktívny a úspešný život, že zrazu prídete doslova o všetko, aj o schopnosť rozprávať, pohybovať sa a normálne žiť bez pomoci druhých. Človek však okrem pomoci potrebuje aj svoju dôstojnosť a táto linka bola v knihe zvládnutá veľmi dobre. Myslím si, že pre mnohých ľudí s podobným osudom môže byť James inšpiráciou. 

Napriek tomu však Muž, ktorého asi poznám nebol tak úplne mojou šálkou kávy. Ani presne neviem, čo mi tam chýbalo. Je to v podstate nefér voči knihe a zároveň je to pre mňa aj ťažké vysvetliť prečo. Keď čítam nejakú (dobrú) YA, fantasy alebo romantickú knihu, som nadšená z každej hlúposti, ktorá príbeh nasmeruje ku šťastnému koncu a vôbec mi neprekáža naivný, jednoduchý príbeh. Avšak pri spoločenských románoch a vážnejšej fikcii mi vyhovujú viac depresívnejšie, často až nihilistické príbehy, ktoré ma emocionálne rozložia. Príbehom, ktoré mi majú dodať nejakú vieru v dobro a ľudstvo ako také, skrátka veľmi neverím. Aj keď v tomto prípade ide naozaj o veľmi pekný príbeh priateľstva dvoch "stratených" mužov, kniha ma napriek tomu nedokázala prinútiť konvertovať na svoju stranu životného optimizmu. 

Vo viacerých recenziách som videla prirovnanie Muža, ktorého asi poznám k filmu Nedotknuteľní (The Intouchables) a s týmto prirovnaním sa plne stotožňujem. Ide naozaj o veľmi podobne ladený príbeh a presne ako pri tejto knihe, aj pri Nedotknuteľných som si povedala, že je to veľmi pekný film, ktorý ale vôbec nie je pre mňa. Ale verím, že podobne ako Nedotknuteľní, aj Muž, ktorého asi poznám osloví veľké množstvo ľudí, ktorí budú z príbehu Jamesa a Dannyho nadšení a možno mnohým aj pomôže dodať nádej a nadhľad, ktoré sú naozaj veľmi potrebné v každej životnej situácii. 

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.