Zamotané vinice (Recenzia)

Autor: Julianne MacLean

Originálny názov: These Tangled Vines
Vydavateľstvo: Aurora 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 272
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Ak sa Fiona v živote niečo naučila, tak to, ako udržať tajomstvo. Neprezradí ho ani otcovi, ktorý ju vychoval. Nikto okrem nej nevie o ľúbostnom romániku jej matky spred tridsiatich rokov v Toskánsku a ona na tom nemieni nič meniť. Až jej jedného dňa zavolá právnička a oznámi prekvapujúcu novinku: jej biologický otec zomrel a zanechal jej ohromné dedičstvo. A k tomu má dvoch súrodencov. Fiona sa vydá do Talianska, kde otcova rodina zažije šok, keď sa dozvie o jej existencii. Jej nevlastní súrodenci sa zo všetkých síl snažia poprieť jej právo na podiel v poslednej vôli. Zatiaľ čo sa záhada matkinej aféry pomaly odhaľuje, musí Fiona zdolať ťažké rodinné vzťahy a napätú súrodeneckú rivalitu. Má strach, no zároveň túži prijať svoj nový údel a popri tom pátra po pravde toho osudného leta, ktoré jej mama strávila v Taliansku s otcom, ktorého nikdy nepoznala.

Román Zamotané vinice prekypuje honosnými chuťami a romantikou Toskánska. Čitateľov vezme na srdcervúcu jazdu naprieč láskou, tajomstvami, obeťou, odvahou, no predovšetkým skutočným zmyslom rodiny. Hneď po vydaní si táto novinka z pera Julienne MacLean získala pozornosť čitateliek a ich ohlasov, ktoré jej počas leta umožnili kraľovať prvému miestu najpredávanejších elektronických kníh na Amazone.

***

Pred dvoma rokmi som navštívila Toskánsko, prenajali sme si malý domček na kopci s výhľadom na okolité vinice a užívali si tamojšiu neopísateľnú atmosféru. Každý večer sme si dali skvelé jedlo a pohár vína. Určite by som sa tam niekedy znovu rada vrátila a teraz, aj keď nie priamo, som sa tam na chvíľu ocitla práve vďaka tejto knihe. 

Lillian tesne pred smrťou prezradí svojej dcére Fione, že jej otec nie je jej skutočný otec. Toho biologického má v Taliansku. Prinúti ju ale sľúbiť, že toto tajomstvo nikomu neprezradí, kým jej nevlastný otec bude žiť. Zdrvilo by ho to a stratil by aj tú poslednú chuť do života. Od Fioninho narodenia je totiž úplne ochrnutý a musia sa o neho neustále starať nielen ony dve, ale aj viaceré opatrovateľky. Po desiatich rokoch príde ale správa, že jej skutočný otec v Taliansku zomrel a zanechal jej dedičstvo. Bolo by vhodné, aby si ho Fiona prišla prevziať. Vyberie sa teda do Toskánska, do vily svojho otca, zistí, že zdedila obrovský vinohrad v hodnote takmer sto miliónov eur, že má nielen dvoch nevlastných súrodencov, ktorí ju kvôli tomu nenávidia, ale aj skvelých a priateľských zamestnancov, ktorí sú jej nápomocní ako pri práci, tak aj pri zisťovaní pravdy spred tridsiatich rokov. Chce zistiť, čo sa medzi mamou a jej skutočným otcom Antonom stalo a či bol naozaj taký strašný človek, ako sa o ňom hovorilo. 

Príbeh má hneď niekoľko plusov. Odohráva sa v úžasnom prostredí viníc, v slnkom zaliatej krajine, kde milujú jedlo a dobré víno. Je vyrozprávaný striedaním viacerých pohľadov, kde sa Fionina súčasnosť prelína s udalosťami z Lillianinej minulosti. Je pomerne krátky, necelých tristo strán, ale nikdy sa nenudíte. Od prvej stránky má dej spád a neustále udržuje vašu pozornosť. Aj keď sa zdá byť zo začiatku príbeh ako z červenej knižnice - nenáročný, milý a romantický - postupne s pribúdajúcim odhaľovaním tajomstiev prechádza do vážnejšieho románu sústreďujúceho sa na ťažšie otázky života. Na svoje si teda prídu nielen milovníčky ľahkej romantiky, ale aj čitateľky rodinných ság a drám, ktoré chcú k romantike dostať aj niečo naviac. 

Zápletka príbehu sa mi veľmi páčila. Zdedený veľký majetok, na ktorý mali zálusk iní a postupné odhaľovanie tajomstiev zaujímavej postavy bohatého majiteľa vinohradu. Anton, aj keď si o ňom veľa ľudí myslelo len to najhoršie, bol veľmi čestný, verný a spravodlivý muž. Veľmi ma bavilo odhaľovať jeho minulosť a sledovať jeho vzťah s Lillian. 

Naopak, nesmierne ma rozčuľovala postava Fioninho nevlastného otca, ktorý psychickým vydieraním manipuloval so všetkými naokolo. Najmä teda s Lillian a Fionou. Jeho správanie sa mi od samého začiatku nepáčilo a veľmi som si priala, aby sa z Lillian stala silnejšia a priebojnejšia žena. Spolu s Fionou boli trochu nevýrazné ženské charaktery, ktorým by som dopriala výraznejšiu dávku emancipácie. 

Koniec príbehu bol presýtený emóciami a nájdete v ňom toho strašne veľa. Silu lásky, priateľstva, vernosti, ale aj odpustenie a z Fioninho pohľadu konečne aj dávku odvahy. Nezaobišiel sa bez veľkých gest a uzmierujúcich situácií. K takému žánru to ale patrí a treba s miernou dávkou klišé počítať. Dej, zápletka a prostredie boli výborné. S postavami to bolo trochu na hojdačke. Niektoré som si obľúbila veľmi, iné menej. Každopádne dúfam, že sa dočkáme aj ďalšej autorkinej tvorby, som na ňu veľmi zvedavá. Či už si knihu vyberiete kvôli krajine, kde sa odohráva, alebo kvôli samotnému príbehu zahalenému rodinným tajomstvom, verím, že si ju užijete. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Aurora.

                Knihu si môžete kúpiť tu.  

Červená tigrica (Recenzia)

Autor: Amélie Wen Zhao 

Originálny názov: Red Tigress

Vydavateľstvo: CooBoo 2021

Séria: Blood Heir Trilogy
Diel:  2/3

Počet strán: 416

Žáner:  YA, fantasy

Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Pokračovanie úžasnej fantasy série Krvavá dedička.

Strhujúce čítanie pre fanúšičky Trónu zo skla, Vranej šestky a Červenej kráľovnej!

Ana je poslednou právoplatnou dedičkou trónu, o ktorý ju pripravila šialená spriaznená Morganya. Tá plánuje vyhubiť každého, kto doteraz utláčal ľudí ovládajúcich obávanú mágiu. Ana sa tomu snaží všemožne zabrániť a vybudovať armádu spojencov, ktorí jej pomôžu získať späť ríšu aj trón. Po jej boku stojí nebezpečný Ramson. V jeho očiach Ana osvetľuje cestu k lepším zajtrajškom a len kvôli nej túži byť lepším človekom. Pohyboval sa však v tieňoch podsvetia pridlho na to, aby mu Ana otvorila srdce. Aj keď v Ramsonovi horia stále vrúcnejšie city voči Ane, ich výprava neznámymi vodami Bregonu ich oboch bude stáť priveľa. Ramsona dobieha minulosť a Anu desí budúcnosť. Vydá sa mladá dedička za hlasom svojho srdca, aj keď to bude znamenať, že sa svojej ríši a dedičstvu otočí chrbtom?

***

Červenú tigricu som si chcela prečítať hneď po dočítaní prvého dielu tejto série. Úvodná časť - Krvavá dedička - si ma získala prostredím, postavami, mágiou a hlavne akciou nabitým dejom. Je pravda, že som si z neho už veľa nepamätala, predsa len som ho čítala pred rokom, ale dúfala som, že autorka na začiatku poskytne čitateľovi nejaké nenápadné zhrnutie udalostí, aby sa dokázal opäť rýchlo dostať do deja a prostredia. Vedela som len, že hlavné postavy sú Ana a Ramson, že mágia funguje formou spriaznenosti s určitou vecou alebo živlom a Ana chce získať späť svoj trón. Vedľajšie postavy som si nepamätala vôbec a čo sa týka samotného príbehu, boli to naozaj len útržky. 

Preto najväčším problémom, ktorý som s knihou mala, bolo dostať sa vôbec do diania. V úvode sme boli hneď hodení do akcie bez akejkoľvek rekapitulácie predchádzajúcich udalostí a prvú polovicu knihy som tápala v postavách. Celkovo môžem zhodnotiť, že táto časť bola pomalšia, postavy boli síce neustále v pohybe, premiestňovali sa z miesta na miesto, ale príbeh postrádal výraznejšiu dejovosť. 

V druhej polovici knihy som konečne nabrala ten správny čitateľský dych, konečne prišiel typický autorkin štýl plný akcie, prekvapení a zvratov. Bolo tu veľmi dobre spracované politikárčenie a častokrát som bola veľmi prekvapená, čo sa z niektorých postáv vykľulo. Nie je tu núdza o zradcov, klamárov a podvodníkov, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek pre vlastný prospech. Autorka sa opäť nebojí krvilačne skoncovať s niektorými postavami, smrť prichádza náhle a nečakane. Príbeh sledujeme z pohľadu viacerých postáv a veľmi dobre sú tu zvládnuté nielen tie hlavné, ale určite si veľmi obľúbite aj tie vedľajšie. Rovnako ako v prvej časti, ani v tomto nečakajte priveľa romantiky. Síce viete, kto ku komu patrí, ale veľkých vyznaní a gest sa nedočkáte. Musím povedať, že pokiaľ kniha vyniká inými prednosťami (v tomto prípade akciou, zvratmi a prekvapeniami), romantika mi tam vôbec nechýba. 

S čím som mala trochu problém bolo fungovanie samotnej spriaznenosti. Akoby nemala určité pravidlá, ale autorka si niektoré veci prispôsobovala za pochodu tak, ako sa jej to práve do deja hodilo, aby zvýšila dramatickosť. Niektoré udalosti nemali logické vysvetlenia, len sa jednoducho veľmi rýchlo udiali, aby zdramatizovali dej. Ku koncu som už bola tej akcie až presýtená a na môj vkus mohla autorka v určitých smeroch trochu ubrať. 

Štýlom je kniha veľmi podobná prvému dielu, aj keď tu je podstatne pomalší rozbeh. Napriek spomenutým výhradám to je ale stále celkom vydarená séria, ktorej posledný diel si určite nenechám ujsť.   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Dievča z Brooklynu (Recenzia)

Autor: Guillaume Musso

Originálny názov: La fille de Brooklyn
Vydavateľstvo: Motto 2017
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 344
Žáner: psychologický thriller
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

"Závratný psychologický triler s prekvapujúcim záverom! Dievča z Brooklynu je jeden z najambicióznejších a najúspešnejších Mussových románov."

Na tú chvíľu si spomínam veľmi dobre. Dívali sme sa na more, na žiarivý horizont, keď mi Anna položila otázku: Keby som vykonala niečo hrozné, stále by si ma miloval?

Ako by ste odpovedali?

Anna bola žena môjho života. O tri týždne sme sa mali brať. Samozrejme, že by som ju miloval bez ohľadu na to, čo by urobila. Prinajmenšom som si to myslel, no ona sa horúčkovito prehŕňala v taške a podala mi fotografiu. „Toto som spravila ja.“ Pozrel som sa na jej tajomstvo, absolútne omráčený, a v tej chvíli mi bolo jasné, že naše svety sa otriasli v základoch. Šok, ktorý som utrpel, mi nedovolil premýšľať. Jednoducho som vstal a bez slova som odišiel. Keď som sa vrátil, bolo príliš neskoro: Anna zmizla.

***

Guillaume Musso je obľúbený autor, ktorý má na konte už množstvo kníh, no napriek tomu sa k nemu dostávam až teraz. Vďaka špeciálnej ponuke Albatrosu som dostala možnosť si prečítať Dievča z Brooklynu, za čo veľmi pekne ďakujem. A ak by ste mali o knihu záujem, nezabudnite sa prekliknúť dolu na e-shop, kde ju stále nájdete v 50 % akcii. 

Kniha začína na idylickej dovolenke zamilovaných snúbencov, ktorí sa nevedia dočkať, kedy začnú spoločný život. Raphael má však stále nepríjemný pocit, že jeho snúbenica Anna mu niečo tají a neustále na ňu nalieha, aby mu o svojej minulosti prezradila niečo viac. Anna sa nakoniec zlomí a ukáže mu príšernú fotografiu so slovami - Toto som spravila ja. Na Rafaela je to príliš, utečie, no po chvíli sa spamätá a vráti sa naspäť, aby Anne dal príležitosť to vysvetliť. Keď sa však vráti do dovolenkového domu, zistí, že Anna je preč. 

V podstate okamžite sa príbeh rozbehne pátraním a autor si dynamické tempo drží už po celú knihu. Krátke kapitoly, pútavé rozprávanie, viac uhľov pohľadu a množstvo prepletených udalostí ma držali pri knihe tak, že som si ani neuvedomila, že je polnoc a mala by som  knihu predsa len odložiť, lebo vstávanie na druhý deň do práce bude veľmi bolieť. Nebyť tejto nepríjemnosti (tým myslím deň v práci :D ) by som knihu pravdepodobne prečítala na jedno otvorenie. 

Veľmi sa mi páčili použité citáty na začiatku každej kapitoly, ktoré, či už viac alebo menej, súviseli s momentálne prebiehajúcim dejom a boli skvelým ozvláštnením príbehu. Veľmi oceňujem, že sa autor nevybral dnes už klasickou cestou nespoľahlivej hlavnej hrdinky, ale stavil na prepracovanejší a originálnejší príbeh. 

Za jediné negatívum (pre ktoré odo mňa kniha nedostala plný počet hviezdičiek) považujem, že autor používa  pre mňa zbytočné kvetnaté opisy, ktoré občas skĺzavajú do klišoidných fráz (napr. Paríž sa kúpal v žiari zapadajúceho slnka). Najmä zo začiatku mi takéto vety bili do očí, našťastie neskôr od toho autor buď upustil, alebo som si na to zvykla. Každopádne sa mi to nehodilo k prebiehajúcemu akčnému príbehu a vlastne ani k samotnej francúzskej literatúre, ktorá je typická svojou strohosťou, zvláštnosťou a údernosťou. Ale to je skutočne veľmi subjektívne mínus a určite ma to neodradilo od dočítania knihy. 

Na záver musím povedať, že recenzia sa na túto knihu nepíše až tak ľahko, keďže vás chcem na jednej strane nalákať na jej prečítanie, ale na strane druhej vám o nej nechcem nič prezradiť, pretože prakticky čokoľvek by sa dalo považovať za spoiler. Obzvlášť to, čo sa mi na príbehu najviac páčilo. V skratke ale myslím, že stačí povedať, že je to výborný, prepracovaný thriller s detektívnymi prvkami a fanúšikov tohto žánru môžem Dievča z Brooklynu len a len odporučiť. Ja sa určite v budúcnosti poobzerám aj po ďalších autorových knihách. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ztracené klenoty (Recenzia)

Autor: Kirsty Manning

Originálny názov: The Lost Jewels
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Současnost: Když historička Kate Kirbyová z Bostonu obdrží lákavou nabídku napsat článek o „pokladu z Cheapside“ objeveném při stavebních pracích v Londýně na počátku 20. století, tuší, že dostala životní šanci. Nikdo neví, jak nebo proč se šperky a cennosti nedozírné hodnoty dostaly pod povrch zemský.

Cesta do Londýna však Kate přinutí zapátrat i v minulosti její vlastní rodiny. Po návratu do rodného Bostonu najde v zápiscích a skicách své prababičky, jež pocházela z rodiny chudých irských imigrantů, náčrtky zlatého knoflíku vykládaného drahými kameny, který se až podezřele podobá knoflíkům z pokladu. Mohla by Kate s pomocí těchto vodítek zjistit něco o životě své prababičky Essie Murphyové, která kdysi ve spěchu opustila Londýn a už se tam nikdy nevrátila?

Léto 1912: Essie navštíví svého bratra na staveništi, kde za mizernou mzdu pracuje jako kopáč, právě ve chvíli, kdy krumpáče dělníků prorazily podlahu starého domu. Užaslí muži objeví přenádherný poklad – od otomanských přívěsků přes klenoty z alžbětinské Anglie až po staré šperky, perly, drahokamy… Je možné, že tyto šperky – a především jeden z nich – pomohly Essie a jejím sestrám změnit svůj osud?

Kate se spolu s fotografem Marcusem Holtem pustí do pátrání. Obzvlášť ji zajímá příběh malého prstenu zdobeného technikou champlevé s diamantem a zlatých knoflíků vykládaných drahými kameny. Jakou pravdu tyto cennosti skrývají, co se Kate o své rodině dozví? Zdá se, že Katiny představy o vlastním původu i o sobě samé se už brzy ocitnou v ohrožení.

***

Pri niektorých knihách mám občas pocit, že anotácia prezrádza zbytočne veľa a presne to je prípad aj Ztracených klenotov. Pri knihách Kirsty Manning si môžete byť istí, že kniha bude skvelá a žiadnu anotáciu v podstate ani nepotrebujete. Po jej knihe Nefritová lilie som si povedala, že ťažko ju táto môže prekonať. Síce som mala pravdu, lebo Nefritová lilie bola naozaj skvelá, ale Ztracené klenoty zaostávajú za ňou naozaj len minimálne. Kvalitou sú obe výborné a každá vyniká inak. 

Autorka nás prevedie zaujímavými krajinami, ako je napríklad India, moja milovaná Srí Lanka, Anglicko, Francúzsko, Amerika, a z každej jednej môžete nasať ich typickú atmosféru. Jej živé opisy prostredia podnecujú vašu predstavivosť a vy sa ocitáte v príbehu spolu s hrdinami. V jej skvelom beletristickom štýle je aj veľa faktov a informácií z histórie, takže sa veľmi príjemnou formou dozvedáte vždy niečo nové, o čom si ďalej chcete googliť a zisťovať viac. 

K historickým faktom autorka vymyslela krásny príbeh, ktorý v súčasnosti postupne odhaľuje naša hlavná hrdinka Kate. Počas jej pátrania sledujeme príbeh jej prastarej mamy Essie v roku 1912. V tomto období boli odhalené klenoty z Cheapside a Kate tuší, že toto tajomstvo sa týka aj jej rodinnej histórie. Keď dostane ponuku napísať o týchto šperkoch článok, využíva ju aj na vlastné osobné pátrania a postupne sa dozvedá celú pravdu o Essienom živote. 

Ako to u mňa väčšinou vždy býva, viac ma bavili kapitoly z histórie. Súčasnosť som brala len ako doplnok k Essienmu príbehu, ktorý bol strhujúci od úplného začiatku. Neľahké podmienky vtedajšej doby, zakázaná láska a krásne šperky, ktoré ju sprevádzali, boli hlavným ťahačom celej knihy. Ako to už býva, šperky väčšinou symbolizujú v živote ľudí významnú udalosť. Darujú sa pri zvláštnych príležitostiach a každý jeden so sebou prináša svoj vlastný príbeh. Tu sa ich spojilo niekoľko a my máme možnosť sledovať ich cestu od úplného začiatku, kedy boli v sedemnástom storočí objavené v Indii. V súčasnosti tieto klenoty môžeme obdivovať na špeciálnych výstavách a prehliadkach a ich pôvod a cestu si ľudia môžu len domýšľať. Kate sa z veľkej časti podarilo odhaliť ich tajomstvá a tento príbeh nedojal len ju, ale určite aj každého čitateľa. 

Opäť musím vyzdvihnúť autorkin neopísateľný rozprávačský talent a fantáziu na príbehy. Aj keď som zo začiatku mala menší problém s orientáciou v postavách, nakoľko sa ich najmä v súčasnosti objavovalo pomerne veľa, postupne sa ustálili a v príbehu sa opakovali už len niektoré. Čím viac sa z tajomstiev odhalilo, tým väčšiu chuť som mala čítať stále ďalej a ďalej. Od polovice už nebolo možné pustiť knihu z rúk a ako inak, vychutnala som si ju naozaj až do poslednej stránky. Ak máte radi podobné príbehy, kde sa strieda prítomnosť s minulosťou a odhaľujú sa dávne tajomstvá, táto autorka je presne pre vás. Ja veľmi dúfam, že sa dočkáme aj jej ďalších kníh. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Staré sídlo (Recenzia)

Autor: Mary Ellen Taylor
Originálny názov: Honeysuckle Season
Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 384
Žáner: román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Libby má špatné období a po smrti otce si připadá osamělá. Jediné, co ji drží nad vodou, je přítelkyně Sierra a práce svatební fotografky. Ta ji zavede do historického sídla Woodmont, jehož majitelkou je Elaine Grantová.

Snaží se sídlo obnovit, vrátit mu někdejší půvab a otevřít ho co nejdřív veřejnosti. Mladá fotografka se jí hned zalíbí, a tak jí zadá úkol udělat fotodokumentaci oprav. Libby na první pohled okouzlí starý skleník obrostlý zimolezem i dávné příběhy, které jsou s ním spojené.

Když nakonec dokáže posbírat odvahu, aby vyklidila kancelář svého otce, najde dopis, který převrátí naruby vše, co si dosud myslela, že ví o svých rodičích, o sobě i o sídle Woodmont.

***

Po knihe Dům v zátoce, ktorá bola veľmi príjemným čítaním som sa s nadšením pustila do ďalšej autorkinej knihy. V prvom rade musím opäť pochváliť nádhernú obálku, ktorá už sama o sebe pôsobí veľmi príjemne a oddychovo. Som veľmi rada, že vydavateľstvo Grada sa rozhodlo pre vlastne obálky na knihy od Mary Ellen Taylor, pretože sa naozaj podarili a pokope v knižnici vyzerajú krásne. 

Príbeh Starého sídla má veľmi podobnú štruktúru ako aj Dům v zátoce - prelínajú sa dve časové roviny, pričom v každej nám autorka predstaví pomerne dosť postáv. Tentokrát sa jedna príbehová linka odohráva počas druhej svetovej vojny v Amerike a druhá zasa v súčasnosti, kde hlavná hrdinka postupne odhaľuje udalosti z minulosti, ktoré významne ovplyvňujú prítomnosť.. 

Svadobná fotografka Libby sa vracia do svojho rodného mesta, kde sa po viacerých osobných tragédiách snaží dať svoj život dokopy. Príbeh začína veľkou svadbou na úžasnom starom sídle, kde sa Libby stretáva s jeho majiteľkou, s ktorou si hneď padnú do oka. Tá jej ponúkne prácu fotografky sídla počas jeho nadchádzajúcej rekonštrukcie a Libby túto ponuku príjme. Počas tejto práce však natrafí na vodítka dokazujúce, že staré sídlo toho skrýva oveľa viac. 

Už som viackrát spomínala, ako veľmi mám rada príbehy písané vo viacerých časových linkách alebo z rôznych uhlov pohľadu. Pokiaľ sa jedná o rôzne časy, mávam tendenciu ich porovnávať a v tomto prípade je za mňa opäť jednoznačne lepšie zvládnutá historická linka. Tá sa totiž odohrávala počas vojny, ale vôbec sa nemusíte báť, ak túto tému v knihách neobľubujete - malého mestečka v Amerike sa dotýka naozaj len veľmi okrajovo a nijako nesúvisí s hlavnou zápletkou. V historickej časti sa rozprávanie sústreďuje na príbeh Sadie a Olivie - žien, z ktorých sa stanú priateľky na život a na smrť, aj napriek tomu, že ich spoločenské postavenie už nemohlo byť odlišnejšie. Táto linka veľmi realisticky opisovala zaujímavý príbeh, ktorý sa dotýkal aj vážnych tém a to sa mi veľmi páčilo.

Na druhej strane príbeh Libby v súčasnosti ma až tak veľmi nezaujal. Áno, mala dosť veľa problémov, s ktorými sa musela vysporiadať, ale občas mi prišlo, že sa až veľmi utápa v sebaľútosti. A keďže väčšia časť knihy sa odohrávala práve v súčasnosti, asi v polovici mi Libby začala liezť svojim správaním celkom slušne na nervy. V prípade Starého sídla by som privítala, keby autorka zmení rozsah jednotlivých príbehov - keby sa tomu historickému venuje vo väčšine knihy, naplno ho rozvinie a prepracuje do hlbších detailov a súčasnosť s Libby do príbehu primotá skôr ako nástroj na vyrozprávanie príbehu Sadie a Olivie. Výsledný efekt by bol v podstate rovnaký, ale autorka by sa týmto spôsobom mohla vyhnúť zaužívaným klišé a veľkej miere predvídateľnosti a Libby by ako vedľajšia postava bola znesiteľnejšia. Chápem ale, že týmto spôsobom by sa z toho stal oveľa temnejší, možno až znepokojivý príbeh, čo asi nie je úplne autorkin štýl. 

Celkovo však stále platí, že sa kniha čítala veľmi dobre, možno trochu pomalšie než Dům v zátoce, ale stále príjemne. Ako oddychové romantické čítanie môžem túto knihu a pravdepodobne aj celú autorkinu tvorbu odporučiť. Pokiaľ máte náladu na ľahkú, jednoduchú romantiku s obzvláštnením v podobe tajomstva z rodinnej histórie, určite po tejto knihe siahnite. 

  

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Kým Paríž spal (Recenzia)

Autor: Ruth Druart

Originálny názov: While Paris Slept

Vydavateľstvo: Ikar 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 392

Žáner:  vojnový román

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Nezabudnuteľný príbeh o viere a vzdore počas jedného z najpochmúrnejších období v dejinách.

Santa Cruz, 1953. Jean-Luc sa snaží zabudnúť na dávne udalosti. Jazva na tvári je len malá cena za hrôzy, ktoré prežil počas nacistickej okupácie Francúzska. Teraz má nový život v Kalifornii a rodinu. Nikdy nečakal, že mu raz minulosť znova zaklope na dvere.

Paríž, 1944. Mladá židovská žena nastupuje do vlaku smerujúceho do Osvienčimu s drobným uzlíkom v náručí. Vo chvíli zúfalstva vtisne to najvzácnejšie, čo má, do rúk cudzieho človeka. Zostáva jej iba nádej.

Na tmavom nástupišti sa prepletú dva ľudské osudy, ktoré obom aktérom navždy zmenia život.

Román Kým Paríž spal je príbeh o odhodlaní a odvahe, keď sa človeku zdá, že všetko stratil. No predovšetkým je to príbeh o tom, čo znamená ľúbiť.

***

Vojnové romány z vydavateľstva Ikar patria k mojim najobľúbenejším, preto ma nemohol minúť ani tento príbeh. Najmä keď sa odohráva v mojom milovanom Paríži, ktorý keď sa objaví čo i len v názve knihy, automaticky pridávam na zoznam kníh, ktoré nevyhnutne potrebujem. 

Príbeh sa odohráva v roku 1953 v Amerike, kde Jean-Luc so svojou manželkou Charlotte vychovávajú "svojho" syna Sama. Tieto kapitoly striedajú tie z minulosti, odohrávajúce sa v roku 1944 vo Francúzsku. Tu Jean-Luc, aj keď veľmi nerád, pracuje na železnici, z ktorej vypravujú vlaky plné Židov. Pri pokuse o sabotáž sa zraní a dostáva sa do nemocnice, kde spoznáva Charlotte. Na prvý pohľad sa do nej zamiluje a spoločne si začnú budovať nový vzťah. Pri jednej nočnej službe Jean-Lucovi odovzdá zúfalá matka - Židovka - svojho syna, aby ho zachránil. Spoločne so Charlotte sa rozhodnú z Francúzska utiecť a začať nový život v Amerike. Na minulosť chcú zabudnúť, a tak pretrhnú všetky rodinné zväzky a vydávajú sa nebezpečnú cestu. Postupne sa v Amerike udomácnia, sú šťastní a aj keď nemajú vlastné dieťa, Sam je pre nich všetkým. Ich (takmer) dokonalý život sa však skončí, keď Jean-Luca začnú vyšetrovať...

Dej príbehu sa zaujímavo prelína z roku 1953 do spomienok z roku 1944, a to nielen tých Jean-Lucových, ale aj spomienok Sarah, matky, ktorá bola nútená odovzdať svoje novorodeniatko úplne cudziemu človeku, aby mu takýmto spôsobom dala šancu na život. Je jej jasné, že v pracovnom tábore by neprežilo, veď ledva ona a jej manžel sa udržali na žive. 

Z prvej polovice knihy je cítiť, že ide o vojnový román. Aj keď sa dej sústreďuje skôr na to, ako vojna ovplyvňuje správanie jednotlivcov počas napätej atmosféry, ako na samotný jej priebeh, stále je prítomná a zúfalstvo cítiť z každej stránky. Začína sa odhaľovať, čo sa v skutočnosti deje so Židmi a Francúzi sú nespokojní. Mnohí sa búria, rebelujú, iní, napriek tomu, že im je to proti srsti, pracujú pre Nemcov, aby sa postarali nielen o seba, ale aj o svojich najbližších. Ľudia sú nútení robiť rýchle, ale za to ťažké rozhodnutia, nemajú čas nad nimi premýšľať a ich dôsledky ich potom sprevádzajú celý život. 

Druhá polovici príbehu skĺzla skôr do rodinnej drámy, v ktorej dve rodiny bojujú o jedno dieťa. Sledujeme, ako sebeckosť každej z nich vplýva na malého chlapca, ktorý je bezmocný a danej situácii sa musí prispôsobiť. Každá z rodín si myslí, že je v práve a je ťažké rozhodnúť, kto z nich má na dieťa väčší nárok. Na jednej strane rodina, ktorá obetovala všetko, aby zachránila cudzie dieťa a na strane druhej rodičia, ktorí boli nútení vzdať sa malého dieťaťa preto, aby mu dali šancu na život. 

Trochu netypický vojnový román, ktorý sa sústredí skôr na psychiku postáv než na samotný príbeh a prostredie. Smer, ktorým sa kniha postupne vydala ma prekvapil a určite je to opäť niečo nové v danom žánri, s čím som sa ešte nestretla. Mám ale radšej príbehy, ktoré aspoň z časti čerpajú zo skutočnosti a viac sa orientujú na vojnu a prinášajú častokrát aj nové informácie. Kým Pariž spal by som určite odporučila aj tým, ktorí vojnovú tematiku až tak neobľubujú, ale za to majú radi psychologické romány zamerané na problémy v rodine a materstvo. Myslím si, že rodičia, obzvlášť matky, budú tento príbeh prežívať zrejme veľmi intenzívne, pretože druhá polovica kniha dá im materinským citom určite zabrať. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Kaviareň U anjela: Nové časy (Recenzia)

Autor: Anne Jacobs

Originálny názov: Eine neue Zeit

Vydavateľstvo: Aktuell 2021

Séria: Café Engel
Diel:  1/3

Počet strán: 368

Žáner:  román

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Wiesbaden 1945.

Mladá Hilda nevie uveriť svojmu šťastiu. Vojna sa skončila a kaviareň U anjela zostala ako zázrakom neporušená. Napriek všetkým prekážkam chce, aby sa tento rodinný podnik znovu stal obľúbeným miestom stretávania významných osobností, ako to bolo v minulosti. Čoskoro sa však vyskytnú prvé konflikty.

Keď do kaviarne príde krásna mladá žena a predstaví sa ako jej sesternica Luisa, vzbudí to u Hildy nedôveru. Kto je táto záhadná Luisa, ktorá sa do Wiesbadenu pretĺkla až z Východného Pruska? Narastajúca rivalita medzi obidvoma ženami narúša harmonickú atmosféru v kaviarni. Napokon však Hilda a Luisa zistia, že majú čosi spoločné: tajomstvo z vojnových čias, ktorého sa neprestali obávať...

***

Strhujúca rodinná sága zasadená do zaujímavého prostredia nemeckého mestečka Wiesbaden na konci 2. svetovej vojny. To, že sa mi Kaviareň U anjela bude páčiť som akosi tušila, ale že ma až tak upúta a vtiahne do deja, som vážne nečakala. Od prvej stránky som si veľmi obľúbila nielen prostredie, ale aj postavy. Atmosféra tesne po skončení vojny bola skvele vykreslená a s ňou aj všetky pridružené problémy, ktoré sme sledovali s nadhľadom a nekončiacim optimizmom a vierou v lepšie časy. 

V tomto príbehu sledujeme striedavo osudy viacerých postáv, a tak sa, aj keď pomalším tempom, stále niečo deje:

- spoznáme hlavnú hrdinku Hildu Kochovú, dcéru majiteľov kaviarne, ktorá sa ťažkým povojnovým pomerom rýchlo prispôsobila a naučila sa obchodovať na čiernom trhu, aby kaviareň mohla byť znovu otvorená. Veľmi pomáhala celej rodine a priateľom a bola ich vodcom v ťažkých časoch. 

- Hildin otec Heinz, večný milovník umenia a rojko, by najradšej všetkým rozdával zadarmo. Vo vojne prišiel o nohu, ale je rád, že sa mohol vrátiť k svojej milovanej rodine. Trochu ťažšie sa vyrovnáva s povojnovými časmi a má zidealizované predstavy o živote, ale Hilda s matkou ho rýchlo uvedú do obrazu a jemu nič iné neostane, len sa prispôsobiť.

- židovka Julia, ktorú Hildina rodina ukryla vo svojom dome a tam sa skrývala niekoľko mesiacov, má pocit, že z nej zostal iba tieň. Koncu vojny sa nesmierne teší a verí, že sa môže vrátiť k svojmu predchádzajúcemu životu. 

- niekoľko kapitol je venovaných aj Jean-Jacquesovi, francúzskemu vojakovi, s ktorým mala Hilda krátky pomer. Zaľúbili sa do seba, ale okolnosti im nepriali. Okrem toho mal Jean-Jacques doma vo Francúzsku manželku a mal dediť rodinný majetok - vinárstvo, s ktorým nemal v úmysle sa ani kvôli Hilde rozlúčiť. 

- no a poslednou, ale nemenej zaujímavou postavou je Hildina sesternica Luisa. Narodila sa ako nemanželské dieťa do bohatej rodiny, ktorá ju ale nikdy neprijala. Po smrti svojho otca boli spolu s matkou z panstva vyhnané a museli sa pretĺkať, ako len vedeli. Pri úteku pred nebezpečenstvom vojny jej matka zahynula a ona ostala sama. Šťastnou náhodou sa dostala do Wiesbadenu a rodina Kochových ju zobrala k sebe. Aj keď sa Hilde zo začiatku vôbec nepáčila a bola na ňu pekne protivná, na koniec sa nedorozumenia medzi nimi vysvetlili a aj keď sa ich vzťah nedal nazvať ideálnym, bol aspoň priateľský.

Rozprávanie každej postavy ma veľmi bavilo, pretože každý charakter bol špecifický niečím iným a okrem toho, že sme sledovali ich vlastné príbehy, spoznávame aj veľa iných vedľajších postáv, ktoré príbeh a atmosféru skvele dopĺňali. Objavujú sa miestami aj romantické linky, ktoré dej spríjemňujú, ale nedominujú mu. Páčilo sa mi rozprávanie o bežných každodenných problémoch tejto sympatickej rodiny. Rozoberali sa vážne témy, ale nechýbal ani humor a triezvy nadhľad na celú situáciu. 

Aj keď boli časy po vojne stále ťažké, všetkého bolo málo, mnohí stratili domovy, prácu, svojich blízkych, ľudia sa už aspoň nebáli hroziacich náletov a situácia sa postupne upokojovala. Všetci sa snažili vrátiť k svojim predchádzajúcim životom, aj keď s mnohými obmedzeniami. Ľudia si ale vzájomne pomáhali a boli si oporou. Postavy si uvedomovali, že napriek hrôzam, ktorým čelili, všetci prežili a majú strechu nad hlavou. Sú vďační a vedia, že všetky problémy, ktoré majú teraz, nie sú nič v porovnaní s tým, čo už majú za sebou. 

Skvele zvládnutý príbeh, či už po obsahovej stránke, vykreslením postáv alebo prostredím. Neviem sa dočkať pokračovania, pretože atmosféru tejto kaviarne a s jej všetkými členmi som si veľmi obľúbila a budem sa tešiť, čo si pre nich autorka pripravila v ďalšej časti.  

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Aktuell.

Knihu si môžete kúpiť tu.