Hodiny chémie (Recenzia)

Autor: Bonnie Garmus

Originálny názov: Lessons in Chemistry

Vydavateľstvo: Ikar 2023

Séria:  - 
Diel: -

Počet strán: 464

Žáner:  fikcia, feminizmus 

Moje hodnotenie knihy: 5/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Vtipný príbeh o úskaliach života vedkyne v mužskom svete.

Chemička Elizabeth Zottová nie je priemerná žena. Elizabeth by v skutočnosti prvá poukázala na skutočnosť, že priemerná žena neexistuje. Ale začínajú sa šesťdesiate roky dvadsiateho storočia a jej čisto mužský tím v Hastingsovom výskumnom ústave má veľmi nevedecký pohľad na rovnosť pohlaví. Všetci okrem jedného – Calvina Evansa, samotárskeho, geniálneho kandidáta na Nobelovu cenu, ktorý nevie odpúšťať a ktorý sa zaľúbi práve do Elizabethinho intelektu. A chémia predsa znamená zmenu pomerov...

Lenže život je nepredvídateľný rovnako ako veda. Preto sa z Elizabeth o pár rokov stane slobodná matka a nedobrovoľná hviezda najobľúbenejšej relácie o varení v Amerike – Večera o šiestej. Elizabethin nezvyčajný prístup k vareniu („lyžicu kyseliny octovej zmiešajte so štipkou chloridu sodného“) sa ukáže ako revolučný. Ale aj keď sledovanosť relácie rastie, nie každý je z jej úspechu nadšený. Elizabeth totiž neučí ženy iba variť, ale vyzýva ich, aby zmenili svoje postavenie v mužskom svete.

***

Napriek tomu, že kniha sľubuje slušnú dávku feminizmu, ktorého osvetu považujem aj v dnešnej dobe za mimoriadne dôležitú, nebola som si istá, či ma štýl rozprávania, doba a prostredie dostatočne upútajú. A to aj napriek zatiaľ skvelým ohlasom. Ale hneď ako som sa pohrúžila do čítania a oboznámila som sa s dejom, vedela som, že s výberom knihy môžem byť maximálne spokojná.

Hlavná postava Elizabeth Zottová mi učarovala. Jej životná púť zďaleka nebola prechádzka ružovou záhradou. Od detstva svojou húževnatosťou zdolávala všetky prekážky, intrigy, podrazy a nepriazeň osudu, a nebolo ich málo. Nikto ju to nenaučil, robila čo mohla a spoliehala sa len na svoje schopnosti a svoj úsudok. Vypracovala sa na vedkyňu v oblasti chémie a začala pracovať vo výskumnom ústave. Elizabeth bola veľmi inteligentná, vzdelaná, nebojácna, schopná žena, pritom skromná a slušná. A pravdovravná. Vyjadrovala sa uvážene, premyslene, svoje názory vedela odôvodniť bez príkras a dramatizovania, boli plné faktov a vedeckých podložení. A tento postoj k životu jej pridával ďalšie problémy. Dalo by sa povedať, že bola veľkou bojovníčkou a priekopníčkou. 

V 50-tych rokoch minulého storočia bolo veľmi ťažké pracovať a presadiť sa v mužskom kolektíve, či už pracovne, alebo napríklad aj v športe, napriek tomu, že svojimi schopnosťami prevyšovala všetkých mužských kolegov. Išlo aj o to čeliť zaužívaným názorom spoločnosti v oblasti, napr. nemanželského dieťaťa, nosenia nohavíc a hlásenia sa k ateizmu. Svojím verejným vyjadrovaním prostredníctvom televíznej relácie o varení plnej chemických reakcií zanechávala povzbudivé odkazy a podporu pre širokú verejnosť. Postupom času sa Elizabeth stala vzorom a inšpiráciou pre mnohé iné ženy.

Autorke sa podarilo skvelým , nenúteným a hlavne vtipným spôsobom vyrozprávať Elizabethinu neveselú životnú púť. Bravúrne rozpracovala všetky zápletky a prepojenia s ostatnými postavami. Jej štýl písania je obdivuhodný, zrozumiteľný a myslím si že ojedinelý. Chcem veriť, že autorka už teraz pracuje na nejakej novej knihe a v blízkej budúcnosti si ju budem môcť prečítať.

Hodiny chémie odporúčam čítať všetkými desiatimi. A aby ste pri čítaní mali ešte väčšiu pohodu, uvarte si kávu. Najlepšie podľa postupu uvedeného na strane 173 tejto knihy. Ale to by ste museli mať doma namiesto klasickej kuchyne urobené chemické laboratórium :D

                                                             Knihu si môžete kúpiť tu.