Autor: Margot Livesey
Originálny názov: The Flight of Gemma Hardy
Vydavateľstvo: Nakladatelství Plus 2014
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 464
Žáner: román
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Anotácia:
Rozlet Gemmy Hardyové je novodobou paralelou příběhu Jany Eyrové. Zprvu se může zdát, že si Jana pouze oblékla moderní šaty a přesunula se v čase do 60. let 20. století, ale román od Margot Livesayové není jen prostým převyprávěním jednoho z nejoblíbenějších příběhů anglické literatury, přináší zcela svébytný výraz a jazyk a mistrně propracovanou zápletku. Gemma jako by kráčela ve stopách své viktoriánské blíženkyně, přitom je naprostou osobitou, vnitřně nezávislou bytostí. Gemma Hardyová po smrti rodičů vyrůstá v rodině svého strýčka ve Skotsku. Narodila se na Islandu, kde se každý den dívala na moře, ale nic z toho si nepamatuje, dokonce ani své islandské jméno. Strýček ji pojmenoval podle vzácné mušle gemma gemma s tvrdou skořápkou, naučil ji anglicky a opatroval ji jako vlastní dceru. Jenže poté co se pod ním při bruslení probořil led, ocitla se malá Gemma ve spárech nepříliš milující tety a zlomyslných sestřenic a bratrance. Jedinou radost jí přináší příběhy z Orknejí, které jí vypráví pomocnice v domácnosti, pozorování ptáků a vidina stipendia na internátní škole v Claypoolu... Když je získá, má o krok blíž k vysněnému studiu na univerzitě. Sen se však rozplyne, když těsně před tím, než může složit maturitní zkoušku, claypoolská škola zkrachuje a ona si musí rychle hledat práci, aby se vůbec uživila. A kam jinam ji život zavede než na Orkneje, kde ji čekají osudová setkání...
Už dlho sa chystám na re-reading Jany Eyrovej. Ale popri tých všetkých skvelých a nových knihách, ktoré som ešte nečítala, nie je čas na tie, ktoré mám dávno za sebou, ale chcela by som si ich pripomenúť.
Preto, keď som videla, že vychádza táto kniha, veľmi som sa potešila, že môžem čítať niečo nové a napriek tomu známe.
***
Do knihy som sa pustila naozaj s chuťou a očakávaním, ako si autorka poradí s príbehom Jany odohrávajúci sa o viac ako sto rokov neskôr. Bola som zvedavá, čo bude rovnaké a naopak, kde autorka odbočí od predlohy. Teraz po prečítaní môžem povedať, že príbeh bol takmer totožný, odlišoval sa len minimálne, ale napriek tomu, že je to v podstate kopírovanie, kniha sa mi veľmi páčila a aj niekoľko dní od prečítania, na ňu stále myslím. 
Veľmi sa páčili hlavné postavy, ich charaktery a správanie. Gemma akoby bola moja kamarátka, ktorú poznám od detstva. Nemala okolo seba veľa ľudí, ktorí by jej pomáhali a na ktorých by sa mohla spoľahnúť. Napriek tomu, že nemala oporu, bola statočná a odhodlaná dosiahnuť svoj cieľ - rešpekt, uznanie a predovšetkým vzdelanie. Aj keď sa ocitla v mnohých ťažkých situáciach - nemala peniaze, domov, rodinu - neľutovala sa ale snažila sa nájsť cestu a spôsob, ako to vyriešiť. Nemám rada precitlivelých ľudí (či už v knihách alebo aj v realite) a Gemma taká rozhodne nebola, a tým sa mi ešte viac páčila. 
Jediné, čo sa mi nepáčilo bol vzťah Gemmy a pána Sinclaira. Ich vzťahu mohla autorka venovať viac priestoru. Žiadalo by sa mi viac náklonnosti, prejavov sympatií, jemných, náhodných a letmých dotykov. Niečo, z čoho by som usúdila, že medzi nimi vzniká silná láska, ktorá prekoná všetky prekážky, spoločenské rozdiely a aj vekový rozdiel. Pán Sinclair bol na môj vkus príliš panovačný a jeho charakter (nech už mal byť akýkoľvek) vôbec nevynikol. Tak isto aj príčina ich rozchodu sa mi nezdala až taká hrozná, aby ho Gemma odvrhla a utekala od neho.
Často som sa pristihla, že si príbeh predstavujem stále v roku 1850 :) Až zmienka o autách a lietadlách mi pripomenula, že nečítam Janu, ale Gemmu a to v oveľa neskoršej dobe. Zvláštne, že doba sa za sto rokov tak veľmi a zároveň aj tak málo zmenila.
Myslím si, že čitatelia tejto knihy sa rozdelia na dve skupiny. Na tých, ktorí budú knihu kritizovať, pretože sa tak veľmi podobá na Janu Eyrovú a na tých, ktorým sa kniha bude páčiť práve preto, že im Janu pripomenie. Ja sa radím do druhej skupiny. Nebudem zbytočne kritická, pretože autorka napísala veľmi pekný príbeh. Kniha napriek tomu, že je pomerne hrubá, sa mi čítala rýchlo a ľahko a strany som otáčala ani neviem ako. Zrazu som bola na konci s úsmevom na tvári. Ja napríklad autorku obdivujem, že si trúfla napísať príbeh podľa takej svetovej klasiky, akou Jana je. A podľa môjho názoru sa nemá za čo hanbiť. Jej štýl sa mi naozaj páčil. Krásne opisy, ktorých bolo akurát dosť na to, aby ste si dokonale vedeli predstaviť úžasné prostredie, v ktorom sa dej odohráva, zdvorilé dialógy a úžasné vykreslenie postáv. Dúfam, že budem mať možnosť prečítať si aj inú knihu od autorky, ktorej dej vymyslela sama, pretože jej spisovateľské schopnosti majú určite na to napísať vlastný, nový a originálny príbeh.
No a nakoniec moje hodnotenie. Za veľmi príjemný a oddychový víkend strávený v spoločnosti Gemmy Hardyovej jej dávam 4, 5 hviezdičky. (A keby som nečítala Janu, dala by som určite 5 hviezd.)
Ja sa radím skôr do druhej kategórie, že to bolo príliš okopírované. Ale súhlasím s tým, že tie opisy boli krásne, čítalo sa to dobre a rozhodne má autorka talent na to, aby napísala aj niečo vlastné (čo vlastne aj urobila veľakrát, lebo na GR som od nej našla dosť kníh). Preto ma mrzí, že sa uchýlila až k takejto miere kopírovania. A súhlasím aj s tým, že ten vzťah medzi Gemmou a p. Sinclairom bol taký nemastný-neslaný. A vcelku chápem, prečo sa ti táto kniha tak páčila. Ty si sa dokázala preniesť cez to kopírovanie, ja však až tak veľmi nie, ale práve pre to sme ľudia a čitatelia :) Ináč je to podarená recenzia, prečítala som ju na jeden nádych :)
OdpovedaťOdstrániť