sobota 22. októbra 2022

Dievčatá z ovocných sadov (Recenzia)

Autor: Nikola Scott

Originálny názov: The Orchard Girls

Vydavateľstvo: Ikar 2022
Séria:  -
Diel: -
Počet strán: 488
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 3/5
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Londýn, 2004. Frankie to v živote nemala jednoduché. V detstve prišla o matku a otec, obvinený z jej usmrtenia, skončil vo väzení. Starostlivosť o Frankie prevzala stará mama Violet, s ktorou ju vždy spájal vrúcny vzťah. Dôveru medzi nimi naruší až zrada. Keď Frankie zistí, že to Violet dostala jej otca za mreže, preruší s ňou kontakt. Zdá sa, že desaťročie trvajúci spor sa už nedá urovnať. Opäť ich spojí až náhoda. Frankie si uvedomí, že stará mama pomaly stráca pamäť a postarať sa o ňu môže len ona. Postupne zisťuje, že Violetina minulosť ukrýva niečo ešte temnejšie. Spomienky z vojnových čias, ktoré môžu zničiť aj Frankie...

Somerset, 1940. Keď život sedemnásťročnej Violet tragicky poznačí bombardovanie Londýna, utečie z domu a vstúpi do Ženskej pozemnej armády. Dúfa, že ťažká práca vo winterbournských sadoch umlčí jej žiaľ a výčitky svedomia. Prijme nové meno, nadviaže nové nerozlučné priateľstvá a spozná aj prvú ozajstnú lásku. Život jej strpčuje len zákerný dozorca Hardwick, ktorý vždy nájde spôsob, ako niekomu uškodiť. Napätie vyvrcholí v osudnú noc, ktorá má pre dievčatá z ovocných sadov navždy ostať spoločným tajomstvom...

***

Kniha, ktorá ma na prvý pohľad zaujala už v edičnom pláne veľmi peknou obálkou a aj anotáciou sľubujúcou príbeh odohrávajúci sa striedavo v súčasnosti a počas vojnových rokov. Pre mňa ideálna kombinácia, aj keď musím priznať, že v poslednom čase podobných kníh vychádza veľmi veľa a začínam byť nimi trochu presýtená. 

Hneď ako som knihu držala v rukách, veľmi ma prekvapila svojou hrúbkou. Mala som pochybnosti, či autorka tých takmer 500 strán dokáže stopercentne a presvedčivo využiť a po dočítaní musím povedať, že moja neistota bola oprávnená. Príbeh sa zo začiatku veľmi vliekol. Prvá polovica knihy bola stále len akýmsi úvodom, v ktorom sa autorka sústreďovala na veľmi veľa nepodstatných detailov, ktoré boli pre hlavný príbeh úplne bezpredmetné. Štýl bol dosť opisný, takže mi čítanie išlo pomaly. Príbeh nemal náboj, nič ho nepoháňalo vpred. 

Niekde v strede knihy som sa do príbehu konečne začítala a druhá polovica bola podstatne lepšia. Začalo sa odhaľovať veľké tajomstvo z minulosti a aj v súčasnosti sa vzťahy postáv zaujímavo vykryštalizovali. Atmosférou a zápletkou mi táto časť príbehu niečím pripomínala môj obľúbený román Rebeka od Daphne du Maurier, takže som si čítanie začala konečne užívať tak, ako som si myslela, že si ho budem užívať od začiatku. 

Keď je príbeh písaný v dvoch časových rovinách, niekedy je veľmi ťažké vybrať si, ktorá sa mi páči viac, lebo obe si rovnako obľúbim a mám rada hrdinky v jednej aj druhej. Tu som ale taký pocit nemala. Jednoznačne sa mi viac páčil príbeh odohrávajúci sa v roku 1940 vo Winterbournskom sídle a jeho ovocných sadoch. Tu vzniklo pevné priateľstvo medzi silnými ženskými postavami, rozvíjala sa mladá láska a bojovalo sa proti krivde a nespravodlivosti. 

Akonáhle vidíte v anotácii rok 1940, zrejme automaticky knihu zaradíte do vojnovej beletrie. Neunáhlite sa však, pretože vojna síce tvrdo zasiahne v úvode a kruto aj v závere a samotný príbeh ňou je, samozrejme, ovplyvnený, častokrát ale vôbec nemáte pocit, že čítate román z tohto obdobia. 

Hlavná zápletka so Ženskou pozemnou armádou bola skvelá. Príbeh z minulosti zaujímavý a poučný, odhaľujúci silu ženských hrdiniek. Knihe by však na môj vkus neuškodilo zoškrtať nezaujímavý úvod a zostručniť dejovú linku súčasnosti. Záver sa mi páčil a druhá polovica veľmi vylepšila celkový dojem z knihy.  


                                                             Knihu si môžete kúpiť tu 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára