Čo okom nevidíš (Recenzia)

Autor: Mariana Leky

Originálny názov: Was man von hier aus sehen kann
Vydavateľstvo: Ikar 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 312
Žáner: román

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia.

Vo Westerwalde vládne magická atmosféra. Žije tam stará žena Selma, ktorá dokáže predpovedať smrť. Zakaždým, keď sa jej v sne zjaví africká antilopa okapia, niekto v dedine zomrie. Nie je však isté, kto to bude, a tak sú obyvatelia Westerwaldu ustavične v strehu. Možno je to ich posledná príležitosť nájsť odvahu a vysloviť zamlčané alebo nasledovať svoje srdce bez ohľadu na prekážky.

Rozprávačkou príbehu je Selmina vnučka Luisa, ktorá tiež čelí smrti blízkeho. Zároveň odkrýva portrét dediny, kde je všetko zázračným spôsobom prepojené. Viac ako o smrti je však Luisino rozprávanie o láske a strate, ktoré formujú človeka, a o odvahe hľadať svoje miesto vo svete.

***

Neviem, či niekto pri pohľade na túto knihu a po prečítaní anotácie, dokáže odhadnúť, akú knihu dostane. Samozrejme, aj ja som mala svoju predstavu a isté očakávania, tie však boli úplne odlišné od toho, čo som si nakoniec prečítala. Niekedy to môže viesť k sklamaniam, inokedy, ako v tomto prípade, je to veľmi príjemné prekvapenie. 

Musím priznať, že prvá polovica knihy sa mi čítala pomerne ťažko. Autorka mala hlavnú myšlienku, ktorej sa držala, ale neustále od nej odbočovala k veľmi náhodným a drobným príhodám a spomienkam jednotlivých postáv. Z toho dôvodu sme v deji neustále skákali a príbeh si nedokázal udržať moju pozornosť. Ako som ale postupne spoznávala všetky postavy a ich veľmi špecifické povahy, príbeh som si obľubovala stále viac a viac. Až som sa na koniec od neho nemohla odtrhnúť a knihu som odložila až po prečítaní poslednej stránky. 

Autorka má špecifický štýl, v pár knihách, ktoré patria medzi moje obľúbené, som sa s podobným už stretla, ale aj tak je svojím spôsobom veľmi originálny. Páčil sa mi častokrát jej strohý, ale zároveň snový štýl, pri ktorom čitateľovi podsúva mnoho životných právd a zamyslení. Niekedy je príbeh absurdný, inokedy úsmevný a častokrát tak nejako optimisticky smutný. Hlavnou postavou je mladá Luisa, ale dej je pomerne rovnomerne rozdelený medzi všetky postavy a autorka pravidelne rekapituluje, kde sa ktorá postava nachádza a čo aktuálne prežíva. Vy tak máte pocit, akoby ste boli uprostred tejto "veľkej rodiny". 

Knihu som nakoniec dočítala s veľmi pozitívnymi pocitmi a radím ju k tým zvláštnym a špecifickým, ku ktorým sa s tým správnym duševným naladením s radosťou niekedy vrátim. Aj cez prvotné čítacie úskalia ju hodnotím nadpriemerne a aj keď v nej nájdete možno nejaké to klišé, verím, že nakoniec jej to prepáčite a so všetkými postavami sa vám nakoniec bude len ťažko lúčiť. V tomto roku je toto jedno z tých nenápadných, ale o to väčších prekvapení. Veľmi odporúčam!

                                                              Knihu si môžete kúpiť tu.