Arsene Lupin, Lupič džentlmen (Recenzia)

Autor: Maurice Leblanc

Originálny názov: Arsène Lupin, gentleman-cambrioleur
Vydavateľstvo: Ikar 2023
Séria: Arsène Lupin
Diel: 1/21
Počet strán: 424
Žáner: krimi
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

Nie je zločin ako zločin a tie, ktoré má na svedomí Arsene Lupin, sú plné nečakaných zvratov, veselých momentov a obdivuhodnej zlodejskej šikovnosti, s akou sa mu darí unikať pred spravodlivosťou. Podarí sa nepolapiteľnému lupičovi zvíťaziť aj nad slávnym anglickým vyšetrovateľom? Obaja súperi sú odhodlaní nič tomu druhému nedarovať. Veď v stávke je ich dobrá povesť.

Postava Arsena Lupina sa prvýkrát objavila v roku 1906 a jeho neuveriteľné dobrodružstvá zachytáva sedemnásť románov, tridsaťdeväť noviel a poviedok, päť divadelných hier a takmer dvadsiatka filmových adaptácií a divadelných inscenácií. Na základe inšpirácie Arsenom Lupinom natočila spoločnosť Netflix v roku 2021 úspešný seriál Lupin v hlavnej úlohe s Omarom Syom.

Slovenské vydanie je prekladom výberu autorovej vnučky, ktorý vyšiel pod názvom LES AVENTURES EXTRAORDINAIRES D‘ARSENE LUPIN (Neobyčajné príhody Arsena Lupina) v roku 2011 vo vydavateľstve Jean-Claude Gawsewitch Éditeur v Paríži a obsahuje šestnásť z pôvodných dvadsiatich noviel.

***

Detektívky a krimi žáner patrí k mojím najobľúbenejším, ale o Arsenovi Lupinovi som až do teraz nepočula. Áno, seriál na Netflixe registrujem, ale nevedela som, že čerpá z francúzskej literárnej postavy, vytvorenej ako konkurencia anglického Sherlocka Holmesa. Musím priznať, že príbehom najslávnejšieho detektíva som zatiaľ neprišla na chuť,  preto som bola veľmi zvedavá, ako mi sadnú tie o Lupinovi. 

Táto kniha predstavuje súbor 16 krátkych poviedok o Arsenovi Lupinovi, lupičovi džentlmenovi, ktoré boli pred viac ako sto rokmi uverejňované vo francúzskych novinách. Nie všetky sa mi, samozrejme, páčili rovnako. Niektoré ma zaujali viac, iné menej. Táto zbierka sa ale čítala veľmi dobre, pretože autor sa nezdržiava zbytočnými opismi a text je viac menej zložený z dialógov, ktoré sú krátke, priamočiare, jasné a trefné. Preto stránky ubiehajú veľmi rýchlo. 

Autorov štýl je naozaj podobný tomu Doylovmu, najmä na prvý pohľad nevyriešiteľnými záhadami a tajomstvami, ktoré majú nakoniec veľmi jednoduché vysvetlenie. Niektoré som si ani pri podrobnejšom výklade nevedela predstaviť a mnohé zápletky mi tak prišli absurdné a najmä nereálne. Dedukčné myšlienky boli vždy podporené nejakou nepravdepodobnou náhodou a celá záhada tak strácala na snahe šokovať. 

Niektoré poviedky sa mi ale páčili a s Lupinom mi nerobilo problém vydržať až do poslednej. Hlavný hrdina ma bavil najmä svojou viactvárnosťou a prestrojeniami. Tým, že ide o poviedky, nemusíte knihu prečítať naraz. Preto je vhodná najmä v období, keď nemáte na čítanie toľko času, ale potrebujete si aspoň pár stránkami spríjemniť každý deň.  

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu.