Autor: Ava Dellair
Originálny názov: Love Letters to the Dead
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 272
Žáner: contemporary, YA
Moje hodnotenie obálky: 5/5
Anotácia:
Začalo sa to úlohou na hodine angličtiny: Napíšte list niekomu, kto už nežije. Laurel si vybrala Kurta Cobaina, idol svojej sestry May. Zomrel mladý, rovnako ako ona. Laurel sa nápad zapáči a čoskoro má plný zápisník listov známym i menej známym osobnostiam, ako je Janis Joplin, Amy Winehouse, Jim Morrison a ďalší. Ani jeden z nich učiteľke neodovzdá. Spočiatku píše o bežných problémoch – nástupe na strednú školu, nových priateľstvách, prvej láske, o živote v rozpadnutej rodine. Napokon sa v nich zverí aj so svojím najväčším trápením, krutou skúsenosťou, ktorá ju poznačila na celý život. Stalo sa to v čase, keď na ňu mala May dozerať. Sestra bola pre Laurel stelesnením krásy a šarmu, no ak sa má zbaviť výčitiek a pochmúrnych myšlienok, musí si uvedomiť, že May mala aj svoje chyby.
***
Prvé, čo ma zaujalo na tejto knihe, bola, samozrejme, obálka. Tá je fakt vydarená, k príbehu sa hodí, čo je super a okamžite ma nalákala. Ale takisto ma zaujala aj anotácia, takže som hneď mala chuť si túto knihu prečítať. Je písaná v listoch a ja mám podobné typy kníh (v listoch/emailoch/zápiskoch a podobne) naozaj veľmi rada. Svoje urobili taktiež aj známe osobnosti, ktorým sú listy hlavnej hrdinky adresované. Dúfala som, že mi táto kniha spríjemní to málo voľného času, ktoré momentálne mám.
Hlavná hrdinka Laurel píše listy. A píše ich známym osobnostiam, ktoré sú mŕtve. Zdôveruje sa im so všetkým, čo sa jej stalo v minulosti a, samozrejme, aj s tým, čo sa v jej živote deje momentálne. Píše o všetkých situáciach a každodenných maličkostiach, ale aj bolesti, ktorú si so sebou nesie od smrti jej sestry. Okrem toho sa v listoch dozvedáme aj niečo zo života tej ktorej osobnosti, čo bolo rozhodne veľmi zaujímavé. Ak mám byť úprimná, to ma zaujalo zo všetkého najviac.
Na prvý pohľad to znie fajn, ale v skutočnosti, som mala s knihou veľký problém. Absolútne mi nesadol ani štýl autorky, ani hlavná hrdinka. Vôbec ma nezaujímalo, čo sa s Laurel stane v priebehu celej knihy alebo čo sa jej stalo v minulosti. Veľmi mi prekážalo to, ako sa vkuse ľutovala. Nechcem nijako zľahčovať, to, čo sa jej stalo, ale Laurel bola skrátka príliš ufňukaná a naviac hlúpa. Plakala skoro stále a mala pocit, že ona je najublíženejší človek na svete. A ja jednoducho takéto hrdinky neznášam. No a určite to poznáte, ak sa vám nepáči hlavný hrdina/hlavná hrdinka, nie je veľká pravdepodobnosť, že sa vám bude páčiť kniha celkovo.
Nápad s písaním listov bol síce fajn, určite to je zaujímavé, ale do tých listov treba vymyslieť aj obsah. Tu však autorka pomerne zlyhala. Príbeh by aj bol, ale prevedenie sa jej podľa môjho názoru veľmi nepodarilo. Občas som mala pocit, že ani ona sama nevie, čo chce s knihou urobiť. Raz mala hlavná hrdinka vyzerať ako cool dievča so super kamarátmi a ešte lepšími zážitkami, potom ako dievča v depresii, ktoré nikto nechápe, inokedy zasa ako dievča, ktorému všetci len ubližujú a na svete jej neostal nikto, kto by sa o ňu zaujímal.
Táto kniha ma skrátka veľmi, veľmi sklamala. Bolo to pre mňa nezaujímavé a nudné, a občas som uvažovala, či to vôbec dočítam. Ako som spomínala už vyššie, jediné, čo ma zaujalo boli nejaké tie fakty o adresátoch listov, ale to, bohužiaľ, nestačilo. Nemyslím, že si od autorky ešte niekedy niečo prečítam. Nerada dávam knihám také nízke hodnotenie, pretože už len to, že niekto knihu napísal, vyšla mu a dostala sa aj ďalej do sveta je obrovský úspech. Avšak keby túto knihu ohodnotím lepšie, bolo by to nespravodlivé voči iným knihám. Takže za mňa tentokrát sklamanie.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu.
Ellie