pondelok 24. februára 2020

Zlaté nebo (Recenzia)

Autor: Laura Woods
Originálny názov: A Sky Painted Gold
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 328
Žáner:  YA, romantika
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:
Sedemnásťročná Lou je očarená tajomnou krásou opusteného panského sídla Cardew House. To miesto ju lákalo natoľko, že sa začala vkrádať do sadu a nakoniec aj do domu. Tajne tam chodila čítať knihy z obrovskej knižnice. Jej návštevy však ukončil návrat majiteľov. Predtým tiché miesto ožilo a premenilo sa na dejisko nikdy sa nekončiacich večierkov a plesov.

Lou sa s majiteľmi spriatelila a začala si plnými dúškami užívať život spoločenskej smotánky. Takmer zabudla na vlastné korene a prepadla ľahkomyseľnosti. Čoskoro však zistila, že rodina Cardewovcov má svoje tajomstvá a pod trblietavým pozlátkom sa ukrýva prázdno a temnota...

***

Čo sa týka Zlatého neba, v prvom rade musím veľmi povrchne skonštatovať, že ak by bol obsah akýkoľvek, túto knihu sa oplatí vlastniť už len kvôli tej nádhernej obálke. :) Naozaj som nečakala, že bude naživo vyzerať tak pekne. Zlatá farba sa krásne vyníma na tmavomodrom podklade a už samotná obálka a prevedenie knihy láka k okamžitému začítaniu sa. 

Neviem ako vo Vás, ale vo mne kniha a jej anotácia evokovala smutný, melancholický, ba až depresívny príbeh a do čítania som išla s tým, že tieto pocity sa zrejme ľahko prenesú aj do mojej aktuálnej nálady. Preto som začala čítať s miernymi obavami, ale o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa pri knihe usmievala a s radosťou spomínala na časy, kedy som aj ja bola vo veku hlavnej hrdinky. 

Treba podotknúť, že ide naozaj o YA knihu, ktorá je určená pre naozaj mladých čitateľov. Viem si predstaviť, ako dočítajú Annu zo zeleného domu a potom sa hltavo a s veľkým záujmom ponoria do Zlatého neba. Taktiež z knihy cítiť, že ide o mladú autorku a Zlaté nebo je jej prvotinou. Nevypísaný a jednoduchý štýl však pri tomto žánri nie je na škodu a v prípade, že chcete niečo nenáročné, milé a trochu romantické, s týmto výberom nemôžete urobiť krok vedľa.

Nachádzame sa v roku 1929 na malej farme v Cornwalle, kde sa sedemnásťročná Lou lúči so svojou sestrou Alice, ktorá sa vydáva za svoju detskú lásku. Lou sa tak začne cítiť opustená, so sestrou sa odcudzí, a tak začne hľadať rozptýlenie inde. Sleduje panské sídlo, do ktorého sa vrátili jeho mladí majitelia a usporadúvajú v ňom jeden večierok za druhým. Raz večer ju prichytia, a tak sa začne vyvíjať nezvyčajný vzťah medzi obyčajnou, chudobnou Lou a bohatou smotánkou na čele s Robertom a jeho sestrou Caitlin. 

Dej je zasadený do zaujímavej doby, medzi zaujímavých ľudí a na zaujímavé miesto. Nekonečným večierkom plných jazzu, nádherných šiat a nespútanej zábavy neprepadla len Lou, ale určite si podmania aj Vás. Zo začiatku možno trochu povrchný príbeh, so stratenou hlavnou hrdinkou, ktorá si ešte len hľadá miesto v tomto svete, vyústi postupne do poučného a romantického príbehu s koncom, aký by si pre ňu želali asi všetci čitatelia. :)

Sedemnásť je komplikovaný vek. Dievčatá sa cítia dospelo, ale pri tom ich čaká ešte veľa chýb, z ktorých sa majú poučiť a veľa sklamaní, z ktorých majú načerpať ponaučenie a novú silu, kým si nájdu svoju cestu, ktorou chcú ísť. Lou takých chýb spravila veľa, ale nakoniec si svoju cestu našla. Samozrejme, jej pri tom pomohla rodina, ktorá v knihe pokojne mohla dostať viac priestoru, potenciál zabaviť a zaujať určite mala. 

Zo začiatku plytký, pre mňa trochu nezáživný príbeh si ma nakoniec dokázal získať svojou jednoduchosťou a dokonalým, rozprávkovým koncom. Presne niečo také si človek potrebuje z času na čas prečítať. Jednoducho len tak pre radosť. A aby sme ešte stále verili aj v šťastné a nekomplikované konce.

Moje hodnotenie:


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie  



piatok 21. februára 2020

Krvavec (Recenzia)

Autor: Crystal Smith
Originálny názov: Bloodleaf
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Zväzky mágie
Diel:  1/3
Počet strán: 376
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5


Anotácia:
Princezná Aurelia vidí duše mŕtvych a praktizuje krvavú mágiu. Hoci na hlave nosí korunu, za takéto prehrešky by mohla skončiť na hranici, kde by ju upálili ako čarodejnicu. Preto v prestrojení za slúžku utečie do susedného kráľovstva.
Pocit šťastia z novonadobudnutých priateľstiev, z lásky k tajomnému cudzincovi a zo slobodne praktizovanej mágie však netrvá dlho. Prenasleduje ju minulosť – a rovnako aj duša pradávnej kráľovnej, ktorá jej odhalí pravdu o plánovanom sprisahaní, ktorému môže zabrániť jedine ona. Pomôže kráľovstvu, kde by ju bez okolkov odsúdili na smrť, alebo dá prednosť slobode, ktorú sa jej podarilo získať len nedávno?
Romantická zápletka, nebezpečná mágia a príbeh plný zvratov.
Podmaňujúci retelling rozprávky bratov Grimmovcov.

***

Už je to nejaký ten piatok kedy som naposledy čítala knihu s mágiou a čarodejníctvom. Práve preto som sa s veľkou chuťou pustila do Krvavca. Dostala som sa do sveta, kde mágiu síce praktizujú, ale kráľovský Tribunál ju zakazuje a snaží sa o jej úplné vymiznutie. Čarodejnice sú sledované, väznené a popravované. Nanešťastie, aj samotná princezná Aurelia praktizuje krvavú mágiu. Samozrejme, pred Tribunálom a verejnosťou to tají, ale kvôli jej spontánnosti pravda vyjde najavo a ona musí utiecť do kráľovstva svojho budúceho manžela. Tam žije v prestrojení a spoznáva sa s novými priateľmi, s ktorými sú si navzájom nápomocní.

Aurélia sa bez problémov dostáva do diania v inom kráľovstve. Z ničoho nič je stredobodom diania, hlavnou postavou pri riešení otázok života a smrti. Okamžite si získa dôveru a sú na ňu kladené vysoké požiadavky pri záchrane obidvoch kráľovstiev. Páčilo sa mi, že bola v prestrojení a taktiež, že sa dopredu nepoznala so svojím snúbencom, takže tu bol priestor na veľa nedorozumení a tajomstiev.  

Stvárnením a spracovaním postáv kniha naozaj spadá do YA žánru. Sú veľmi impulzívne, rýchlo menia názory a nálady, skrátka sú spracované veľmi jednoducho a povrchne. Dalo by sa povedať, že tak trochu rozprávkovo. Nápad a prepracovanie celého systému a stvárnenie tohto sveta však bolo vymyslené veľmi originálne a pôsobilo na mňa o niečo sofistikovanejšie. Ak by autorka trocha zapracovala na charakteroch a vzájomných dialógoch, mohla byť z toho celkom temná fantasy, keďže autorka sa nebála zbavovať sa postáv -  nechávala ich umierať a zabíjala ich len tak, bez mihnutia oka. Takže odporúčam, neviazať sa na ne, veľa ich v ďalšom dieli neuvidíte.

Je pravda, že miestami som sa v deji a v celej mágii strácala a samotné čary boli príliš prekombinované. Čo na jednej strane fungovalo, o 50 strán už neplatilo. Kniha ale aj napriek týmto nedokonalostiam si čitateľa dokáže udržať, má dobré tempo a aj keď miestami je jasné, ako sa bude ďalej uberať, boli momenty, ktoré ma prekvapili a ktoré som naozaj nedokázala odhadnúť.

Že ide o retelling som sa samozrejme dočítala v anotácii, ale keďže predlohu nepoznám, neviem zhodnotiť, ako sa autorke podarilo pôvodný príbeh prerozprávať. Koniec bol podľa môjho názoru uspokojujúci. Ak by ste sa totiž rozhodli v tejto sérii nepokračovať, tento koniec je celkom postačujúci. Ak sa však rozhodnete pokračovať, zostalo ešte dosť nevyriešeného, čomu sa naši hlavní hrdinovia môžu venovať v pokračovaní. Mňa kniha bavila a aj keď mám pár výhrad, druhý diel si určite prečítam.


Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie



utorok 11. februára 2020

Vnútorný hlas (Recenzia)

Autor: Brian Freeman
Originálny názov: The Voice Inside
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: Frost Easton
Diel:  2/3
 Počet strán: 344
Žáner:  krimi, thriller
Moje hodnotenie obálky: 2/5


Anotácia:
Vo voľnom pokračovaní úspešného psychotrileru Nočný vták sa odsúdenému sériovému vrahovi podarí dosiahnuť, aby ho prepustili na slobodu. Pre mesto sa stane nočnou morou a pre detektíva Frosta životnou výzvou.
Štyri roky po tom, ako sériového vraha Rudyho Cuttera odsúdili za vraždy siedmich žien na doživotie, inšpektor Frost Easton z oddelenia vrážd sanfranciskej polície odhalí podvod. Jeho kolegyňa a blízka priateľka sfalšovala dôkazy, aby nebezpečného Cuttera dostala do väzenia. Frost je nútený zverejniť pravdu a vrah, ktorý okrem iných žien brutálne zabil aj jeho sestru, sa dostane na slobodu. Inšpektor je odhodlaný dostať Cuttera späť za mreže, tentoraz však čestne a podľa pravidiel. Spojenca nachádza v spisovateľke Eden Shayovej, ktorá píše o Cutterovi knihu a vie o ňom viac než ktokoľvek iný. Má strach, pretože Cutter vo väzení spriadal plány na pomstu za stratené roky.
Zvíťaziť nad prefíkaným vrahom, ktorý sa chystá opäť udrieť, však vôbec nebude jednoduché, pretože jeho nasledujúci krok je vždy na míle vzdialený od toho, čo inšpektor očakáva. Frost musí súčasne bojovať s vlastnými démonmi a diabolská hra začína byť osobná.

***

Už som ani nedúfala, že sa druhej časti prípadov Frosta Eastona dočkám. Vždy, keď som listovala novým edičným plánom, dúfala som, že práve toto pokračovanie tam nájdem. Po Nočnom vtákovi, ktorého som si vychutnala na jedno posedenie, som sa neuveriteľne tešila na tohto samotárskeho, sympatického a nanajvýš  zaujímavého detektíva.

Séria sa u čitateľov teší vzostupnej obľúbenosti, a preto som aj ja mala veľké očakávania. Pri jednotke to bola skúška nového autora, ale pri dvojke, keď som už vedela, ako autor pútavo píše, som išla do čítania s tým, že toto určite nebude krok vedľa. Je pravda, že štýl Briana Freemana mi viac ako vyhovuje, otázkou zostáva, či ma upúta samotná zápletka.

Vnútorný hlas sa vymyká klasickej šablóne detektívok, keď máme tajomného šialenca, ktorý vraždí a polícii sa stále nedarí chytiť ho. Tu máme zločinca Rudyho Cuttlera, o ktorom všetci vedia, že je to práve TEN vrah, ktorého hľadajú a snažia sa ho posadiť opäť za mreže! Pretože on vo väzení už bol, ale pre nedostatočné a podvodné dôkazy ho zásadový Frost Easton dostal opäť na slobodu. Ten je preto odhodlaný prichytiť a usvedčiť Rudyho skôr, ako bude opäť vraždiť.

Chytenie vraha pre Frosta nie je len pracovná povinnosť. Už dávno je to pre neho aj veľmi osobná záležitosť, pretože jednou z Cutterových obetí bola aj Frostova milovaná sestra. Tá ale do vrahovho vzorca vôbec nezapadala a aj keď obete nie sú zatiaľ prepojené spoločným motívom, Frost vie, že nejaký existuje a jeho sestra doň nepatrí.

Keďže vraha poznáme od samotného začiatku, autor dáva vyšetrovanie do úzadia a priestor dostáva osobný život postáv. Ich komplikované vzťahy ma častokrát dokázali prekvapiť a nakoľko som si Frosta naozaj obľúbila, bola som zvedavá na podrobnosti nielen z jeho života, ale aj zo života jeho príbuzných. Veľmi zaujímavú časť tvorili jeho ľúbostné vzťahy, o ktoré síce neprejavuje záujem, ale ako sa hovorí, láske sa nedá rozkázať.

Z pera Briana Freemana sme sa opäť dočkali výborného, napínavého a najmä originálneho thrilleru. Mňa však trochu sklamalo samotného rozuzlenie a vrahov motív ma nenadchol tak, ako iných čitateľov. Zainteresovanie Frostovej sestry už bolo pre mňa  príliš nepravdepodobné a náhodné. Z toho dôvodu je u mňa dvojka trošku slabšie hodnotená, ale nič to nemení na fakte, že Freemana mám zaradeného medzi svojich obľúbených autorov, ktorého knihy neprestanem čítať ani kupovať a už teraz sa teším na ďalšiu. :)

Moje hodnotenie:

Evie