Autor: Taylor Adams
Originálny názov: No Exit
Vydavateľstvo: Ikar 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 304
Žáner: thriller
Moje hodnotenie obálky: 2/5
Anotácia:
VAROVANIE:
Nečítajte pred spaním!
Príbeh vyrážajúci dych o štyroch cudzincoch, snehovej víchrici, unesenom dieťati a odhodlanej mladej žene, ktorá sa zúfalo snaží odhaliť a oklamať zákerného psychopata.
Taylor Adams napísal naozaj pozoruhodný triler odohrávajúci sa počas jedinej noci. Príbeh sa začína za súmraku o 19.49 a chvíľu nato autor spustí lavínu zvratov, ktorá vás prinúti obracať stránky jednu za druhou. Pri čítaní budete uvažovať, ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy, a možno so všetkými Darbinými rozhodnutiami nebudete súhlasiť. Jedno je však isté, čím hlbšia bude noc, tým viac si budete želať, aby už bolo ráno. Dožije sa ho aj Darby?
Trúfli by ste si riskovať vlastný život kvôli niekomu inému?
Vysokoškoláčka Darby Thornová urobila chybu. Na dlhú cestu za svojou ťažko chorou matkou sa vydala príliš neskoro, a čo je horšie, v ústrety snehovej búrke. Uprostred noci sa ocitá uväznená na diaľničnom odpočívadle vysoko v horách a v spoločnosti štyroch úplne neznámych ľudí.
Čas sa vlečie a spočiatku to pre Darby vyzerá na nudnú noc, až do chvíle, keď v snehom zapadnutej dodávke spozoruje detskú ruku.
***
Celý príbeh je veľmi jednoduchý, rozohratý medzi štyrmi postavami, z ktorých si ma ani jedna nezískala. Myslím, že dôvodom bolo to, že hlavná myšlienka je sústredená skôr na samotné činy, ako na nejakú psychiku a vnútorné zmýšľanie postáv. Tie jednajú veľmi pudovo, impulzívne a bez rozmyslu, všetko im vychádza podľa plánu a ak aj nie, rýchlo nájdu alternatívne riešenia. V maximálne vypätých situáciách majú podľa môjho názoru neprimerané reakcie nielen samotní dospelí, ale aj malé unesené dievčatko.
Atmosféra knihy vo mne síce vyvolávala pocit samoty, opustenia a odlúčenia, nie však strachu, ako to sľubuje anotácia. To, čoho však kniha ponúka dostatok, bolo napätie. Počas celého príbehu postupne gradovalo, od prvej až po poslednú stránku a to bol aj hlavný dôvod, vďaka ktorému si kniha udržala moju pozornosť a prečítala som ju naozaj veľmi rýchlo. Čo ma v príbehu poháňalo stále dopredu bola predovšetkým zvedavosť, ako to celé skončí. Miestami som žiaľ mala pocit, že sa dej stále točí v jednom kruhu, situácie akoby sa opakovali, len boli raz v ružovom, inokedy v červenom. No a samotný koniec mne osobne priniesol len jedno veľké sklamanie. Určite by som pridala ešte pár stránok, aby sa celá situácia nejako dôstojnejšie uzatvorila a samotný epilóg by som zmenila úplne. Človek má predsa iba jeden život, nie sedem ako mačka....
Dejom som v podstate preletela a nebolo potrebné sa zamýšľať, pretože keby som to urobila, našla by som veľa nezrovnalostí a nelogických postupov. Preto som sa snažila príbeh veľmi nerozpytvávať a skôr sa naň pozerať s nadhľadom čitateľa, ktorý si skrátka chce len prečítať niečo chytľavé a čo je momentálne IN. Neubránila som sa pocitu, že by z knihy bol skôr lepší film ako kniha a na konci som sa naozaj dočítala, že sa plánuje jej filmové spracovanie. Už teraz sa teším, ako si ho pozriem a porovnávam filmové a knižné prevedenie.
Knihu odporúčam predovšetkým tým, ktorým sa práve nechce veľmi premýšľať a hľadajú niečo, čo ich chytí a nepustí počas jedného príjemného zimného popoludnia alebo večera. Viem si predstaviť, ako sa zamotáte do deky so šálkou horúceho čaju a na jedno otvorenie knihu prečítate :)
Kniha Niet úniku vyvolala nadšenie u veľkého množstva čitateľov. Neustále sa stretávam s pozitívnymi ohlasmi a aj anotácia znela ako niečo, čo je presne stvorené pre mňa. Do čítania som sa pustila s veľkými očakávaniami hneď, ako som knihu rozbalila. Musím však povedať, že som mala problém začítať sa a ponoriť sa do príbehu. Začiatok bol pre mňa dosť nezáživný a postupný vývoj udalostí nebol pre mňa ničím prekvapivým.
Atmosféra knihy vo mne síce vyvolávala pocit samoty, opustenia a odlúčenia, nie však strachu, ako to sľubuje anotácia. To, čoho však kniha ponúka dostatok, bolo napätie. Počas celého príbehu postupne gradovalo, od prvej až po poslednú stránku a to bol aj hlavný dôvod, vďaka ktorému si kniha udržala moju pozornosť a prečítala som ju naozaj veľmi rýchlo. Čo ma v príbehu poháňalo stále dopredu bola predovšetkým zvedavosť, ako to celé skončí. Miestami som žiaľ mala pocit, že sa dej stále točí v jednom kruhu, situácie akoby sa opakovali, len boli raz v ružovom, inokedy v červenom. No a samotný koniec mne osobne priniesol len jedno veľké sklamanie. Určite by som pridala ešte pár stránok, aby sa celá situácia nejako dôstojnejšie uzatvorila a samotný epilóg by som zmenila úplne. Človek má predsa iba jeden život, nie sedem ako mačka....
Dejom som v podstate preletela a nebolo potrebné sa zamýšľať, pretože keby som to urobila, našla by som veľa nezrovnalostí a nelogických postupov. Preto som sa snažila príbeh veľmi nerozpytvávať a skôr sa naň pozerať s nadhľadom čitateľa, ktorý si skrátka chce len prečítať niečo chytľavé a čo je momentálne IN. Neubránila som sa pocitu, že by z knihy bol skôr lepší film ako kniha a na konci som sa naozaj dočítala, že sa plánuje jej filmové spracovanie. Už teraz sa teším, ako si ho pozriem a porovnávam filmové a knižné prevedenie.
Knihu odporúčam predovšetkým tým, ktorým sa práve nechce veľmi premýšľať a hľadajú niečo, čo ich chytí a nepustí počas jedného príjemného zimného popoludnia alebo večera. Viem si predstaviť, ako sa zamotáte do deky so šálkou horúceho čaju a na jedno otvorenie knihu prečítate :)
Moje hodnotenie:
Ellie