utorok 24. januára 2017

Pasažérka (Recenzia)

Autor: Alexandra Bracken
Originálny názov: Passenger
Vydavateľstvo: CooBoo 2016
Séria: Passenger 
Diel: 1/2
Počet strán: 408
Žáner:  YA, time-travel, fantasy, 
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Ochraň svou moc. Ukryj se v čase.

Ztratila vše, co znala a milovala… Etta se proto vydává do neznámé země, kde se seznámí s Nicholasem, který uniká z dosahu mocného rodu v Koloniích. Navíc jí začnou pronásledovat agenti usilující o její život. Etta tak zjistí, že zdědila zvláštní schopnosti, o kterých nikdy neslyšela. Aby ochránila své tajemství i svůj život, bude muset cestovat nejen mnoho mil od domova, ale i do minulosti… Nepřátelské rody se ale nevzdávají a chtějí její moc!

* * *

Konečne nová kniha o cestovaní v čase. Veľmi som sa potešila, že bude preložená ďalšia kniha s takouto zaujímavou témou. Lebo je pravda, že u nás takýchto  kníh veľa nie je, čo je celkom škoda, keď zoberieme do úvahy, aké neobmedzené možnosti táto téma prináša. Je len na fantázii autora, čo všetko je nám schopný naservírovať a v akej forme.

 Kniha mala všetky predpoklady na to, že sa mi bude páčiť. Cestovanie v čase zaručuje návrat do minulosti. Obrovské plus, keďže všetko starodávne a historické milujem.  Predstava časových slučiek a spôsob samotného cestovania v čase je pre mňa tak nepredstaviteľné, že som vždy veľmi zvedavá, ako sa bude uskutočňovať práve v tej knihe, ktorú čítam. Ovplyvňovanie budúcnosti v minulosti, zanechávanie odkazov v prítomnosti pre minulosť...skrátka úžasné možnosti pre perfektné zápletky.  Tak prečo sa mi táto kniha tak veľmi nepáčila? Stále dokola si kladiem túto otázku a neviem, či chyba je vo mne alebo táto kniha bola naozaj taká slabá.

Do čítania som sa musela nútiť, čo, samozrejme, spôsobilo moje absolútne nesústredenie na knihu. Toho dôsledok bol, že som ani poriadne nevedela, aké postavy nám v knihe vystupujú a už vôbec nie, aké majú vzťahy medzi sebou. Viem len, že hlavné postavy boli Etta, dievča zo súčasnosti a Nicholas, chalan, ktorý ju má sprevádzať cestami minulosti. Od prvého stretnutia ich k sebe niečo ťahalo, ale prišlo mi to, ako niečo umelé a nasilu. Nie niečo prirodzené a pekné. Celá kniha na mňa pôsobila ako niečo, čo sa muselo napísať podľa presne určených liniek a žiadne vybočenie nie je prípustné. Má mať 400 strán, tak sa autorka dala do písania. Je jedno, o čom budú a či vôbec o niečom budú. Skrátka je potrebné stránky naplniť, tak ich plnila. To, že na 200 stránkach bol dej, ktorý môžem zhrnúť do pár viet s tým, že absolútne nič nezamlčím, je smutné.

Etta bola nádejná huslistka, ktorá mala mať večer vystúpenie. Začula matkin tichý rozhovor so svojou učiteľkou a vyrozumela z neho, že niečo pred ňou taja. Počas večera počula zvláštne hlasy a bolo jej nevoľno. Pátrala po hlasoch a našla svoju učiteľku mŕtvu. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo a Etta sa zrazu ocitla na lodi v úplne inom storočí. Tam sa plavila asi 150 strán a okrem toho, že tam stretla Nicholasa, neudialo sa tam absolútne nič. Až v polovici knihy som prišla na to, o čom to celé asi má byť. Etta musí nájsť astroláb – prístroj na zisťovanie bezpečných miest, ktorými sa cestuje v čase. Ak ho nenájde, jej matka zomrie.

Tu som čítanie už vzdávala, pretože kniha si moju pozornosť nedokázala udržať ani na 5 minút. S veľkým zármutkom musím priznať, že druhú polovicu som preskakovala a čítala som už len niektoré dialógové pasáže. Kniha ma nebavila, nezachránili ju ani zaujímavé miesta, ktoré počas presúvania v čase Etta navštevovala. Samotné postavy neboli ničím výrazné ani zaujímavé, čiže som na ich osud nebola zvedavá a nemala som potrebu v príbehu pokračovať. V celej knihe mi chýbala energia, nepredvídavosť, odľahčenosť a zábava. Bol to ako jeden dlhý, nekonečne nudný sloh do školy s presne predpísanou osnovou.  

Možno som od knihy čakala niečo iné. Alebo som ju čítala v nesprávnom čase. Alebo jednoducho nie je pre mňa. Každopádne, ak Vás anotácia zaujala, skúste ju. Ja budem aj naďalej sledovať recenzie a hodnotenia iných, aby som odhalila tajomstvo, prečo ja knihe dávam len 1 hviezdičku. 

                                        

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie



štvrtok 12. januára 2017

Čtenářsky klub Jane Austenové

Autor: Karen Joy Fowler
Originálny názov: The Jane Austen Book Club
Vydavateľstvo: Plus 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner:  román
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Román o rozumu, citu, pýše a předsudcích

„Světem panuje skálopevné přesvědčení, že svobodný muž, který má slušné jmění, se neobejde bez ženušky.“ Ač tato věta hodnotila stav společnosti před dvě stě lety, Jocelyn se jí řídí dodnes. Sama se sice nikdy nevdala, ale jinak je v dohazování mistr. Jocelyn taky zbožňuje ridgebacky, svou kamarádku Sylvii a romány Jane Austenové. Aby Sylvii, která se právě rozvádí, potěšila, rozhodne se založit čtenářský klub Jane Austenové a pozve do něj ještě Prudie, Bernadette, Allegru a Grigga. Během šesti měsíců se společně scházejí nad šesti romány slavné autorky. Jejich posezení však otvírají nejen literární příběhy, otázky a zápletky.

Pokud znáte zpaměti první větu Pýchy a předsudku, vždycky vám vrtalo hlavou, jestli se Mary a Kitty někdy provdaly, a víte, jak znělo křestní jméno pana Darcyho, je tohle kniha přesně pro vás.
Pokud ne a máte rádi dobře napsané příběhy, pak taky.

***

Stáva sa často aj Vám, že po dočítaní knihy máte veľkú chuť sa o nej s niekým porozprávať, ale, žiaľ, nemáte s kým? Zvlášť, keď ide o vášho obľúbeného autora alebo obľúbenú sériu. Máte potrebu rozoberať postavy, ich charakter, správanie, zápletku, ale nie je tu nikto, kto by vám odpovedal. Také niečo cítili asi aj naše hlavné postavy románu, alebo skôr autorka. Vymyslela si totiž 5 priateliek, ktoré si založili klub a každý mesiac usporadúvali stretnutie za účelom podrobne rozobrať vždy jednu knihu z diela Jane Austenovej. Úplnou náhodou sa šiestym členom klubu stal muž, ktorý bol pre nich príjemným osviežením, predovšetkým v tom, že muži na Jane pozerajú úplne inými očami.

Kniha je rozdelená na jednotlivé mesiace, kedy sa postupne uskutočňujú stretnutia, vždy u iného člena skupiny. Čiže dokopy 6 mesiacov, preto bolo potrebné mať aj 6 členov. Skupinka je to naozaj rôznorodá, či už vekom alebo charakterom.

Jocelyn, ktorá klub založila, je „stará dievka“ milujúca psov, veľmi príťažlivá a vždy pozitívne naladená. Má pocit, že na svete existujú len dobré konce a všetko, aj keď to vyzerá akokoľvek katastrofálne, nakoniec dobre dopadne. To, že sa doteraz nevydala, neberie ako nešťastie, len na to jednoducho ešte nemala príležitosť. Je skvelá dohadzovačka a organizátorka iných životov, len na ten svoj má akosi málo času.  

Sylvia je Jocelynina najlepšia kamarátka. Chodili spolu do školy a odjakživa prežívali všetko spolu, aj to dobré aj to zlé. Je realistka, takže svet vidí v reálnych farbách. Klub je pre ňu momentálne príjemným rozptýlením, pretože je vo fáze rozvodu. Manželstvo sa jej rozpadlo po viac ako 25 rokoch.  Znáša to ťažko, svojho manžela milovala a nemala vôbec pocit, že sa schyľuje k niečomu podobnému. Našiel si inú – mladšiu.

Allegra – Sylvina dcéra je lesbička. Práve sa rozišla so svojou priateľkou, ktorá ju nepekne zradila. Je veľmi tvorivá a energická, ale zároveň aj dosť sebecká, ale takým milým spôsobom. Všade, kde príde prináša život a aj pre matku je oporou, síce trochu zvláštnou, ale predsa. Nie, že by bola veľmi empatická, ale minimálne dokáže dokonale matkinu pozornosť  rozptýliť tým, že ju odvedie na seba - a zasa je stredobodom pozornosti Allegra. Tak to má skrátka rada.

Bernadette je najstaršou členkou skupiny. Má za sebou už niekoľko rozvodov, ale ako hovorí, každý bol šťastím, lebo ju to priviedlo k novému skvelému manželovi. Všetko zopakuje minimálne 3-krát, k pointe sa dostáva nespočetným množstvom okľúk a niekedy ide človeku vážne na nervy. Nikomu by však neublížila a svojím spôsobom je to milučká osoba.

Prudie je naopak, najmladšou členkou. Má 28 a je učiteľkou francúžštiny. Má skvelého atraktívneho a úspešného manžela, ktorý ju miluje, ale ona je stále akási nespokojná. Nevie čo chce a či to, čo momentálne má je to, čo by ju malo uspokojovať do konca života. Mne osobne bola najmenej sympatická a jej vsuvky do rozhovor, ktoré vždy odrapkala vo francúžštine rozčuľovali nielen mňa, ale celý klub.

Grigg je taktiež „starý mládenec“. Má niečo okolo 40, miluje sci-fi literatúru a do klubu ho pozvala Jocelyn. Má 3 staršie úžasné sestry, ktoré ho dostatočne poučili, ako sa žije v ženskom svete. Medzi piatimi ženami bol pre mňa príjemným osviežením.

Autorka krásne vykreslila ich charaktery. Dobré aj zlé stránky ich pováh. Uvedomila som si, že tie „zlé“ nemusia byť vždy skutočne zlé. Tí ľudia sú skrátka takí a ak sa ich takých naučíme akceptovať, zlé stránky sa môžu zmeniť na roztomilé a vôbec nie poburujúce a rozčuľujúce. Skôr zábavné a smiešne. Je potrebné sa naučiť trpezlivosti a tolerantnosti. Preto, aj keď každá z postáv mala svoje muchy, nakoniec som si všetkých obľúbila a stali sa mojimi priateľmi.

Ak budete čítať Austenovú, či už prvýkrát alebo si dávate re-reading, určite potom siahnite aj po tejto knihe. Netvrdím, že kniha sa v prevažnej miere venuje  jej dielam. Je skôr o ľuďoch, ktorí ich čítajú. Napriek tomu je to milé doplnenie. Predovšetkým koniec bol skvelý, kedy citáty z kníh môžeme použiť v bežnom živote, prípadne nám môžu udať aj jeho smer. Štýl, ktorým autorka píše mi veľmi sadol. Trochu ironický a suchý humor zbožňujem. Pekne prepletala súčasnosť, teda stretnutia klubu, s rozprávaním o živote jednotlivých postáv. Dej a postavy boli prehľadné a krásne vykreslené.

Ešte by som Vám chcela odporučiť film Láska podle předlohy, ktorý bol podľa knihy natočený. Ja som ho už videla pred mnohými rokmi, kedy som ani nevedela, že jeho predchodcom bola knižná predloha. Už vtedy sa mi veľmi páčil a keď som teraz zistila, že u nás vychádza kniha, bola som veľmi šťastná. Samozrejme, ak ste ho ešte nevideli, najprv kniha, potom film J      

Malé nalákanie (trailer):


Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Ellie

piatok 6. januára 2017

Sůl moře (Recenzia)

Sůl mořeAutor: Ruta Sepetys
Originálny názov: Salt to the Sea
Vydavateľstvo: CooBoo 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner:  YA, historical fiction
Moje hodnotenie obálky: 5/5
Anotácia:
Zima roku 1945.
Čtyři mladí lidé.
Čtyři tajemství.

Druhá světová válka chýlí ke konci, poblíž Východního Pruska se tisíce uprchlíků vydalo na pouť za svobodou a většina z nich má co skrývat. Mezi nimi i Joana, Emilia a Florian, jejichž cesty se zkřížily na lodi, která slibovala spásu. Jmenovala se Wilhelm Gustloff. Přišli každý odjinud, ale všechny je žene a pomalu dohání neštěstí, lži a… válka. Když se svoboda zdá na dosah, udeří tragédie. V tu chvíli je naprosto jedno, z které jste země a kultury či jaký je váš společenský status. Všech deset tisíc lidí na palubě bojuje za jedinou věc: Chtějí přežít.
Autorka knihy V šedých tónech se vrací do dob druhé světové války se svým novým románem, jenž líčí jednu z nejhorších – přesto téměř neznámých – válečných tragédií.
***

V zime v roku 1945 sa vojna pomaly končí a Hitler sa ukrýva vo svojom bunkri. Avšak vojnové zverstvá zďaleka neskončili a na jedno z nich sa práve zameriava kniha Sůl moře. Joana, Emilia, Florian a Alfred sú štyri postavy, cez ktoré nám autorka vyrozprávala príbeh jednej z najväčších námorných katastrof. Ich kapitoly sa pravidelne striedajú, a tak môžete sledovať príbeh zo štyroch rôznych uhlov pohľadov, čo je veľmi zaujímavá perspektíva. 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt salt to the seaJoanu trápia výčitky svedomia z minulosti, Emilia je veľmi mladé a traumatizované dievča, Alfred je mladý nacistický vojak, ktorý je zaslepený vlastnou výnimočnosťou a Florian uteká, aby zachránil seba a znova sa stretol so svojou sestrou. Štyri osudy ľudí, ktoré nenapraviteľne poznačila vojna, sa preplietli na lodi Wilhelm Gustloff, ktorá bola písľubom bezpečia. 

Už v predchádzajúcich dvoch knihách mi Ruta dokázala, aká skvelá je autorka. Kniha Sůl moře ma v tom len a len utvrdila. Autorka píše pre mladých, ale zaoberá sa neobvyklými a menej známymi témami a z jej kníh sa toho môžme veľa naučiť. Dokáže písať príbehy, ktoré vás od prvej strany pohltia a pustia vás, až kým neotočíte poslednú stránku. A zaručujem vám, že na jej knihy tak ľahko nezabudnete, pretože sú vždy veľmi silné a emotívne.

Taký je aj príbeh jednej Litovky, jednej Poľky, jedného Prusa a jedného Nemca. Každý uteká pred svojim osudom a verí v lepšiu budúcnosť, ktorá je neuveriteľne vzdialená. Opäť je to kniha, ktorá sa síce číta veľmi ľahko a rýchlo, ale zároveň je veľmi ťažká a depresívna. Samozrejme, všetci vieme, aké hrôzy prináša vojna, ale je tisíckrát smutnejšie čítať o nich na príklade skutočných ľudí. Viem, že hlavné postavy neboli skutoční ľudia, ale skutočných ľudí s podobným a dokonca horším osudom boli tisíce. 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt wilhelm gustloffSůl moře ma opäť dostala. Knihy o vojne čítam rada, ale vždy sa z nich dlho spamätávam, a preto ich nevyhľadávam zasa tak často. Ale raz za čas je dobré pripomenúť si aj tieto udalosti, aby sa na ne nezabudlo a aby sa ľudia konečne poučili. Preto som veľmi rada, že stále existujú autori, ktorí dokážu aj beletriou ľudí, a hlavne mladých ľudí, prinútiť sa zamyslieť aj nad vážnejšími témami, ku ktorým by sa možno inak ani nedostali. Veľakrát sa práve z takýchto kníh dozviete oveľa viac, než z nejakej učebnice dejepisu. 

Knihu rozhodne odporúčam všetkými desiatimi. Aj keď je depresívna a smutná, a koniec pravdepodobne odplačete (mňa zatiaľ rozplakali všetky knihy od Ruty), jednoznačne stojí za prečítanie. Rovnako ako aj zvyšné dve, aj Sůl moře sa zaradila k najlepším knihám minulého roka a k najlepším knihám, aké som kedy čítala. Ešte možno malé odporúčanie na záver, aj keď ide o samostatný román, veľmi voľne naväzuje na Medzi odtieňmi sivej. Určite to môžete čítať aj samostatne, ale ak máte v pláne čítať obe, čo odporúčam, je lepšie začať práve Medzi odtieňmi sivej. :)

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie


utorok 3. januára 2017

Rose pod palbou

Autor: Elizabeth Wein
Originálny názov: Rose Under Fire
Vydavateľstvo: CooBoo 2016
Séria: Code Name Verity
Diel: 2/2
Počet strán: 320
Žáner:  historical fiction, war
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Příběh o přátelství, věrnosti a odvaze dívek za druhé světové války.

Rose Justiceová, mladá pilotka Pomocných leteckých sborů, je při letu z Paříže do Anglie v létě 1944 chycena nacisty a poslána do Ravensbrücku, nechvalně proslulého ženského koncentračního tábora. V děsivém vězení se Rose potkává s nezapomenutelnou skupinou žen, s Francouzkou, která před válkou psala uznávané detektivky a jejíž židovský manžel a tři syni byli zabiti, s houževnatou dívkou, na níž dělali nacisti hrůzné lékařské pokusy, nebo Ruskou, která lítala se sovětskou stíhačkou. A v přátelství s těmito ženami hledá Rose naději a sílu na přežití. Bude to ale Rose stačit, aby dokázala čelit tomu, co jí osud přichystal?

Ve volném pokračování Krycího jména Verity vypráví Elizabeth Weinová další příběh o přátelství, věrnosti a odvaze dívek za druhé světové války.

***

Po prečítaní Verity som rozmýšľala, o čom asi môže byť druhý diel. Myslela som si, že to, čo predviedla autorka tam, už nebude schopná zopakovať. Napísať brilantný príbeh z druhej svetovej vojny takým zaujímavým, jemným, ale súčasne aj kruto realistickým štýlom je ťažké. A ak sa má v tomto duchu niesť aj druhý diel a zároveň nebyť kópiou toho predošlého, tak to je naozaj umenie. Elizabeth Wein dokázala, že je skvelá spisovateľka, pretože toto všetko predviedla opäť, ale v úplne odlišnom svetle. 

Už len to, ako bol príbeh písaný bolo pre mňa veľké lákadlo. Najskôr to boli denníkové zápisky Američanky Rose. O tom, ako žila v USA. Ako sa jej vojna vôbec nedotýkala. Zatiaľ čo ona si rozbaľovala darčeky pod vianočným stromčekom, v Európe zomierali tisícky ľudí. Hnevalo ju, že je taká bezmocná a chcela pomôcť. Bola skvelá pilotka a vďaka tomu sa dostala do Veľkej Británie a pomáhala vo vojne prevážať dôležité zásielky. Pri jednej nevinnej akcií do Francúzska ju na spiatočnej ceste prekvapili nemecké lietadlá a odklonili jej lietadlo nad nemecké územie. Tam ju zajali a previezli do koncentračného tábora. V tejto časti príbehu je Rose pre všetkých nezvestná. Nikto nevie, čo sa jej stalo, či je vôbec nažive. Jej priatelia a rodina jej nechali listy v Rosinom zápisníku a ak si ho raz nájde, bude si ich môcť sama prečítať. Všetci si prajú, aby to tak bolo. 

Ďalšiu časť píše tiež Rose, ale retrospektíva sa prelína s tým, čo sa deje v súčasnosti a ako ju prežité udalosti zasiahli a ovplyvnili. Píše o tom, ako sa stratila, čo sa s ňou dialo po zajatí nemeckými vojakmi a aké je ťažké vrátiť sa do normálneho života, keď už raz videla skutočné hrôzy vojny. Či je to vôbec možné a ako sa s tým dá vyrovnať. 

No a nakoniec sú v knihe aktuálne Rosine zápisky. Ako to všetko skončilo. Rose si uvedomuje, vďaka čomu je tam, kde je. Že nebyť odvahy, priateľstva a predovšetkým nádeje, bola by už dávno mŕtva. Nebojte, nie je to spoiler. To ako to s Rose dopadne, viete v podstate už na začiatku. Ale to, čo si musela prežiť si neviete a nechcete ani len predstaviť. Keď si človek pomyslí, že taký osud postihol desaťtisíce ľudí, uvedomíme si, že rozprávať o tom, je potrebné. Na takéto udalosti by sa nemalo zabudnúť. Aj keď je to akokoľvek nepríjemné a smutné, je veľké šťastie, že sú tu stále ľudia, ktorí o tom môžu podať svedectvo. A aj keď Rose možno naozaj nežila, bolo tu iné dievča. S iným menom, výzorom a pôvodom, ktoré niečo podobné zažilo. Toto dievča možno nemalo toľko šťastia, že by o tom stihlo komukoľvek porozprávať. Preto tu máme Rose. Aby nám pripomínala, čo je v živote dôležité a naopak, čo je bezcenné. Čo je správne a čo nesprávne. Prečo sa oplatí žiť a za čo sa oplatí zomrieť. 

Rose pod palbou je síce druhý diel, ale pokojne ho môžete čítať aj keď ste prvý diel nečítali. Bola by však škoda, ak by ste sa ochudobnili o jedinečný a skvelý zážitok z prvého dielu - Krycí jméno Verity. Obe knihy môžem vrele odporučiť nielen pre cieľovú skupinu YA, ale určite ho ocenia aj starší čitatelia. Vaši rodičia, prípadne starší súrodenci. Teším sa, keď opäť objavím niečo také výnimočné ako boli príbehy od Elizabeth Wein. Možno sa čudujete, prečo dávam "len" 4 hviezdičky, keď knihu tak vychvaľujem. Aj pri Verity aj pri Rose je to z jedného prostého dôvodu, ktorým je, že v oboch prípadoch (u Verity o niečo viac) sa značná časť knihy venuje letectvu. Leteckým termínom, technikám, záľube v lietaní. A keďže táto tematika ma vôbec nezaujíma a nerozumiem jej, tieto časti neboli pre mňa až také zaujímavé. Nič to však nemení na tom, aký odkaz tieto knihy pre nás prinášajú a že by si ich mal prečítať snáď každý. 

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Ellie