Originálny názov: 博士の愛した数式
Vydavateľstvo: Lindeni, 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 192
Žáner: fikcia
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*
Anotácia:
Profesorova rovnica je čarovný príbeh o tom, čo znamená žiť v prítomnosti a o zvláštnej rovnici, ktorej výsledkom je neobyčajná, no úžasná rodina.
On je Profesor s brilantnou mysľou a nezvyčajným problémom – pri dopravnej nehode utrpel vážne zranenie a odvtedy má jeho krátkodobá pamäť kapacitu iba osemdesiat minút.
Ona je pomocnica v domácnosti a matka desaťročného syna, ktorej pracovnou náplňou sa stala starostlivosť o Profesora.
Každé ráno pre nich znamená nové zoznámenie, každý deň sa stáva neopakovateľnou príležitosťou pre zvláštny a krásny vzťah. Hoci Profesor nemá kapacitu na to, aby si uchoval spomienky (jeho mozog je ako páska, ktorá sa každých osemdesiat minút vymaže), jeho myseľ je stále živá a neprestáva žasnúť nad číslami a ich obdivuhodným poriadkom, vďaka čomu sa aj pre ostatných členov tejto veľmi nezvyčajnej domácnosti otvára nádherný a poetický nový svet. Profesor dokáže objaviť prepojenie aj medzi tým najjednoduchším číselným vyjadrením reality, ako je napríklad číslo jej topánok a vesmírom, a hoci sa jeho pamäť čoraz viac vytráca, vzájomné puto ich vzťahov je čoraz pevnejšie.
***
V druhej knihe, ktorá u nás od autorky vyšla sa opäť stretávame s motívom pamäte. Na rozdiel od dystopického Ostrova bez pamäti však Yoko Ogawa prišla s komornou drámou, v ktorej sa stretávame s pomocníčkou v domácnosti a Profesorom, mužom, ktorý má kapacitu krátkodobej pamäte len 80 minút. S podobným konceptom som sa v knihe asi ešte nestretla, tak som bola veľmi zvedavá, ako ho autorka dokáže spracovať.
Príbeh je veľmi jednoduchý - Profesorova švagriná si najme pomocníčku do domácnosti, ktorá má na starosti nielen domáce práce, ale aj dennú starostlivosť o Profesora. Problém je, že Profesorova pamäť trvá len po dobu 80 minút. Profesor si našiel svoj systém, ako si pamätať veci - lístočky s poznámkami si podľa dôležitosti pripína na sako - a keďže nikomu nechce spôsobovať nepríjemnosti, so svojou diagnózou sa rozhodol vyrovnať tak, že všetky rozhovory sústreďuje len na matematiku. Jeho milovaná matematika ho stále drží nad vodou, práve preto, že je nemenná a jasná.
Páči sa mi autorkin štýl, ktorý je typický pre japonskú literatúru - je veľmi strohý a úsporný, ale zároveň vždy nesie nejaký hlbší odkaz a čitateľ si veľakrát musí veci sám domýšľať. Veľmi sa mi páčilo aj prepojenie s matematikou, napriek tomu, že ma nikdy až tak nebavila, bolo zaujímavé sledovať, ako fungujú geniálne matematické mysle a zároveň, ako matematika pomáha Profesorovi sa určitým spôsobom vyrovnať so situáciou. Takisto aj vzájomný vzťah Profesora s pomocníčkinym synom bol veľmi milý a vrúcny. Veľmi spokojná som bola aj s viac-menej otvoreným záverom knihy, ktorý si čitateľ mohol vyložiť podľa seba.
Avšak pri čítaní knihy som mala neustále pocit, akoby sama autorka tak trochu zabudla na to, že vytvorila postavu s 80 minútovou pamäťou. Samozrejme, chápem, že kniha, v ktorej by boli neustále tie isté rozhovory (keďže Profesor pokladal len otázky ohľadom čísel, ktoré sa stále opakovali) by bola veľmi nudná a repetitívna, ale potom mi v podstate nedávalo zmysel, ako môžu počas dní nadväzovať rozsiahle rozhovory v rámci 80 minút alebo ako môže Profesor pracovať na zložitých matematických problémoch, keď má na ne vždy len tých 80 minút. Samozrejme, viem, že si robil poznámky, ale aj tak - poznámok predsa stále muselo pribúdať a tým pádom by 80 minút len čítal to, na čo už prišiel.
Práve to bol dôvod, pre ktorý som sa úplne nedokázala nechať strhnúť hlbšími myšlienkami - neustále som totiž rozmýšľala, ako vlastne 80 minútová pamäť môže fungovať a ako by starostlivosť o človeka s touto konkrétnou diagnózou vyzerala v skutočnosti. Celkovo hodnotím knihu ako veľmi peknú, pre mnoho ľudí určite aj veľmi dojemnú. Pre mňa však autorka mohla úplne vypustiť poruchu pamäte a mohol to byť rovnako krásny, podľa môjho názoru uveriteľnejší príbeh o čudnom, mrzutom matematikovi a jeho "návrate do života" s pomocou novej zamestnankyne a jej syna.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu.