Originálny názov: Under the Whispering Door
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner: fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*
Anotácia:
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner: fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*
Anotácia:
Vitajte v Cháronovom prievoze! Čaj je tu horúci, koláčiky čerstvé a mŕtvi práve prichádzajú. Keď si zberačka Mei príde vyzdvihnúť Wallacea z jeho vlastného pohrebu, začína mať podozrenie, že by mohol byť mŕtvy. Zoznámi sa však s Hugom, majiteľom zvláštnej čajovne, ktorý mu sľúbi, že mu pomôže prejsť na druhú stranu. Wallace len ťažko prijíma fakt, že je definitívne mŕtvy. Ani po smrti nie je pripravený opustiť život, ktorý však dovtedy ledva žil. Napokon získa týždeň na to, aby prekonal samého seba a za sedem dní úplne nanovo prežil celý svoj život.
***
Takmer každá recenzia, ktorú som na túto knihu prečítala, obsahuje porovnanie tohto príbehu s Domom na azúrovom pobreží. Asi je to prirodzené a tak aj ja prispejem svojím názorom. Pripájam sa k väčšine, že Dom bol lepší. Samozrejme, obe knihy mi neuveriteľne vyhovujú predovšetkým štýlom, akým sú napísané. Ľahkým, prirodzeným, dobre sa čítajúcim. Príbehovo sa mi ale táto zdala slabšia.
S touto knihou som to mala ako na húsenkovej dráhe. Začiatok si ma okamžite získal. Páčila sa mi hlavná postava Wallacea. Mám rada tieto workoholické typy, ktoré si idú tvrdo za svojimi cieľmi a city idú do úzadia. Potom sa im náhle niečo nezvratné stane a oni začnú rekapitulovať. A so svojimi zisteniami sú len málokedy spokojní. A tak tu Wallace bol a zrazu zomrel. Ocitol sa na medziceste a čakal ho prechod na lepšie miesto. A práve časť tohto medziprechodu, kedy sa ocitol v čajovni Cháronov prievoz bola pre mňa celkom dosť veľkým čítacím orieškom.
Wallace síce v čajovni stretol veľmi sympatické postavy, ktoré celý príbeh zachraňovali, ale na 200 stranách sa absolútne nič nedialo a ku knihe ma nič neťahalo. Celkom trvalo, kým som sa stredom knihy prelúskala. No a posledných sto strán bolo opäť výborných. Tak akurát citlivé a dojemné, aby to neprekročilo moju hranicu znesiteľnosti. Kniha bola aj príjemne vtipná a odľahčená, čiže stále prítomná téma smrti nebola vôbec smutná a deprimujúca.
Nápad, aj keď určite nie najoriginálnejší, sa mi veľmi páčil. Pozrieť sa spätne na svoj život a nazrieť, čo bude nasledovať po ňom, dávalo nádej, že sa tam niekde raz všetci spolu stretneme. Že tu sme len na chvíľu a čaká nás niečo iné a lepšie, čo už bude navždy. A nielen nás ľudí. Budú tam aj naši štvornohí najlepší priatelia, na ktorých autor nezabudol a v podobe úžasného psa Apolla nám túto nádej doprial. Tiež sa mi páčila veľmi jemná romantická gay linka, ktorá tu bola vykreslená veľmi prirodzene a nenútene. Osobne by som knihu skrátila, ale uznávam, že myšlienku má veľmi peknú. Dokonca by som ju niekomu odporučila ako malú dávku terapie po tom, ako stratil niekoho blížneho.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.