utorok 29. decembra 2020

Rozhovory s priateľmi (Recenzia)

Autor: Sally Rooney

Originálny názov: Conversations with Friends
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner: román, svetová beletria
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Dvadsaťjedenročná Frances je chladná pozorovateľka. Emócie veľmi nevyjadruje, na rozdiel od jej najlepšej kamarátky lesbičky Bobbi, s ktorou istý čas chodila. Študuje na dublinskej univerzite, píše poéziu a spolu s Bobbi vystupujú na večeroch hovoreného slova. Keď ich jedného dňa objaví známa novinárka Melissa, vydatá za herca Nicka, ocitnú sa vo svete luxusných domov, divokých večierkov a prázdnin v Bretónsku a vytvoria s o desaťročie staršími manželmi zvláštnu nerozlučnú štvoricu. Frances s Nickom sa však nečakane zblížia, a tak sa musí citovo uzavretá intelektuálka prvý raz postaviť tvárou v tvár svojej vlastnej zraniteľnosti.

Inteligentný debut od autorky oceňovaného románu Normálni ľudia je neobyčajným príbehom o netradičných podobách ľúbostných vzťahov a ich dôsledkoch, o nežnosti, krutosti, vyrovnávaní sa so zložitosťou života a citovom dozrievaní...


***

Písanie recenzie na knihu Rozhovory s priateľmi som odkladala veľmi dlho, pretože som vopred vedela, že sa bude písať veľmi ťažko. Ťažko totiž napísať recenziu na knihu, ktorá je vo svojej podstate o ničom (alebo o všetkom), ale ak sa vám zrovna trafí do nálady, tak z nej budete nadšení. To isté platilo aj pri Normálnych ľuďoch, predchádzajúcej knihe, ktorá u nás od autorky vyšla. Mám pocit, že pri knihách od Sally Rooney musíte mať presne tú správnu náladu - trochu depresívnu a veľmi melancholickú. Keď sa v takejto nálade chcete ešte riadne povŕtať, knihy od Rooney sú rozhodne tým správnym rozhodnutím (aspoň u mňa to platí). 

Podobne ako pri Normálnych ľuďoch, aj Rozhovory s priateľmi majú ústrednú dvojicu, okolo ktorej sa točí celý príbeh. Tentokrát sú to dve kamarátky Frances a Bobbi, ktoré sa venujú prednesu modernej poézie. Práve vďaka tomu sa zoznámia s Melissou a Nickom, manželmi, s ktorými sa postupne čoraz viac zbližujú. Okrem toho sa na pozadí kniha venuje aj zázemiu Frances, našej hlavnej postavy, jej rodine a detstvu.

Rozhovory s priateľmi mi presne sadli do nálady a som rada, že som si knihu prečítala, aj keď som z Normálnych ľudí nebola až tak nadšená (tu sa mi potvrdzuje moja teória, že na autorkine knihy, musíte mať presne to správne rozpoloženie). Po viacerých stránkach je kniha veľmi stotožniteľná, aj keď sa nemusíte nájsť hneď v hlavnej dejovej linke. To, akým spôsobom rozmýšľajú postavy a častokrát aj akým konajú, je podľa mňa veľmi výpovedným opisom súčasnosti. 

Knihu som čítala čiastočne v slovenskom vydaní a čiastočne počúvala ako anglickú audioknihu a musím povedať, že ma oveľa viac bavila v origináli. Štýl Sally Rooney je veľmi strohý a napriek tomu, že je pomerne jednoduchý, myslím, že je dosť náročné ho preložiť do iných jazykov bez toho, aby vyznela kniha strojene alebo trápne. Pravdepodobne preto, že v texte autorka nedáva veľa priestoru pre voľné preklady a tým pádom už kniha v akejkoľvek sekundárnej verzii nebude pôsobiť tak úderne ako v origináli. 

Som veľmi rada, že Lindeni začalo vydávať knihy od autorky v takých krásnych obálkach, pretože práve vďaka tomu som si tieto knihy všimla (a určite nie som jediná). Po oboch knihách môžem s istotou povedať, že sa k nim zasa vrátim, keď budem mať na ne presne tú správnu náladu. Som veľmi zvedavá, čo ďalšieho nám autorka ponúkne a ja si to určite nenechám ujsť. 
 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 11. decembra 2020

Mojich 10 rande na slepo (Recenzia)


Autor:
 
Ashley Elston

Originálny názov: 10 Blind Dates
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 296
Žáner:  romance, YA
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Sophie dostane krátko pred Vianocami kopačky od frajera, a tak sa rozhodne utiecť so zlomeným srdcom k svojim starým rodičom. A akčná stará mama má riešenie vždy poruke – na vianočné prázdniny pripraví pre Sophie desať rande naslepo. Či už sa vydá na kúl párty s pekným vysokoškolákom, alebo s krpatým prvákom pózovať do živého betlehema, táto liečba, zdá sa, funguje. A aj keď sa ju bývalý snaží získať späť, Sophie si zrazu uvedomuje, koľko toho doteraz premeškala. Aj to, že toho pravého mala možno celý život pod nosom. Len škoda, že je zadaný. Budú pre Sophie tieto Vianoce jeden veľký chaos alebo zmena, ktorú skutočne potrebovala, a sama o tom nevedela?

***

Potrebujete si navodiť vianočnú atmosféru, pretože sviatočná nálada vás akosi stále obchádza? Alebo naopak, vianočnú náladu máte už niekoľko týždňov a čakanie na Vianoce si len radi spríjemňujete vianočnými filmami alebo knihami? Či už sa radíte do prvej alebo druhej skupiny, CooBoo pre vás pripravilo skvelé riešenie v podobe vianočnej knihy Mojich 10 rande na slepo. Ak túžite po niečom oddychovom, nenáročnom a milom, nič lepšie ako túto knihu vám ani neviem odporučiť.

Sophie sa kvôli terajšiemu priateľovi a škole odtrhla od svojej rodiny. K starým rodičom už nechodieva tak často a zanedbáva aj svojich bratrancov a sesternice, s ktorými vyrastala. Pred Vianocami však jej rodičia odcestujú za jej sestrou, ktorá očakáva bábätko a navyše sa s ňou veľmi nepekným spôsobom rozíde aj jej priateľ. Má odcestovať k babke, kde sa vždy stretáva celá rodina, ale v tejto chvíli z toho vôbec nie je nadšená. Jej babka má ale liek na všetko a pre Sophie vyhlásila vianočných 10 rande na slepo. 10 členov rodiny jej dohodnú s desiatimi novými chalanmi rande a tak ju majú rozptýliť zo sklamania z rozchodu a spestriť jej Vianoce.

Neskutočne milé, vtipné, sladké a romantické  rozprávanie, ktoré je na adventné obdobie ako stvorené. Pri čítaní som sa často usmievala, niekedy som dokonca nahlas vybuchla do smiechu a to sa mne pri knihe naozaj často nestáva. Ale o to viac viem knihu oceniť, keď ma dokáže naozaj úprimne rozosmiať.  Možno sa niektorým bude zdať celý príbeh nereálny, ale verte mi, ľuďom sa všelijaké neuveriteľné príhody a trápne situácie naozaj stávajú a z tohto príbehu cítiť, že autorka zrejme čerpala aj z vlastných skúseností alebo zo života svojich priateľov a rodiny. 

Je vidieť, že autorka pochádza z mnohopočetnej rodiny, ktorú miluje aj keď jej občas zrejme ide na nervy :) Mnohé radosti a starosti veľkých rodín preniesla do tohto príbehu a ukazuje, že nie vždy je všetko ideálne, ale je skvelé, keď sa máme o koho oprieť a vždy sa máme na koho obrátiť. 

Neviem, či som vôbec niekedy čítala lepší vianočný príbeh, ako bol tento. Ja som si túto knihu absolútne zamilovala a určite sa k nej budem často vracať. Možno si ju o rok prečítam postupne, každý deň tú kapitolu, v ktorej sa daný deň odohráva. Teda od 18.12. až po Silvester :) Kniha je primárne určená určite pre mladšie ročníky, ale myslím si, že poteší úplne každého bez rozdielu. Mne sa páčila naozaj veľmi, aj keď už nespadám do YA kategórie a dokonca si pri nej príjemne oddýchla aj moja mama, ktorá už rozhodne  nie je YA kategória.:D 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 26. novembra 2020

Dilema (Recenzia)

Autor: B. A. Paris

Originálny názov: The Dilemma
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 336
Žáner: contemporary, rodinná dráma
Moje hodnotenie knihy: 2,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Odhalenie pravdy ju zničí.
Zachovanie tajomstva zasa zničí jeho.
Livia oslavuje 40. narodeniny, a tak usporiada obrovskú párty s cieľom vynahradiť si svadbu, ktorú nikdy nemala. Príde každý, na kom jej záleží – okrem dcéry Marnie, ktorá študuje v zahraničí. A hoci Livia svoju dcéru ľúbi, v kútiku duše je rada, že na oslavu nepríde. Musí totiž o nej Adamovi čosi povedať, no plánuje s tým počkať až do konca párty, aby si ešte užili poslednú šťastnú chvíľku. Adam chce, aby bola Liviina oslava dokonalá, a tak potajomky zariadi, aby Marnie prišla a prekvapila ju. V priebehu dňa sa však dozvie strašné správy. Musí Livii povedať, čo sa stalo, za takýchto okolností predsa nemôžu ďalej oslavovať. Ale je taká šťastná – a hostia už prichádzajú…
Stačí jediný deň – a osud celej rodiny sa zmení. Navždy.

***

B. A. Paris si u nás našla množstvo priaznivcov a mnohí ju zaradili medzi svojich obľúbených autorov thrillerov. Je to najmä pre jej jednoduchý, dynamický štýl, ktorý čitateľa rýchlo vtiahne do deja a ten so zvedavosťou hltá každú ďalšiu stránku. Tiež sa pripájam k tejto skupine čitateľov, pretože táto autorka je zárukou dobrého, rýchleho a odpočinkového čítania. Nič rozsiahle a náročné, ale za to veľmi strhujúce a zaujímavé. 

Dilema sa však od jej doterajšieho štýlu odlišuje. Mnohí to ocenia, pretože už možno majú pocit, že knihy od tejto autorky mali podobnú šablónu zvratov a prekvapení. Iní budú možno sklamaní, pretože toho, čo dostávali doteraz, sa tu nedočkajú. Ja za seba musím priznať, že jej predchádzajúce knihy ma zaujali viac. Ale, samozrejme, je to vec vkusu a preferencií žánru. Celkovo mám radšej thrillery ako psychologické rodinné drámy, ktorou Dilema určite je. 

Celý príbeh sa odohráva v podstate v priebehu 24 hodín, ale dej cez spomienky manželov plynule prechádza do minulosti a mapuje tak udalosti, ktoré celému chaosu v súčasnosti predchádzali. Livia má v sobotu narodeniny a pripravuje najväčšiu oslavu vo svojom živote, ktorá jej má vynahradiť svadobnú hostinu, ktorú nikdy nemala. Jej manžel Adam cíti, že sa k nej nie vždy choval najlepšie, najmä v začiatkoch ich spoločného života, preto chce, aby táto oslava bola pre ňu dokonalá a nezabudnuteľná. Ich dcéra Marnie sa jej nemôže zúčastniť, pretože aktuálne študuje v zahraničí, ale s otcom sa dohodnú, že matku prekvapia a Marnie na matkinu oslavu priletí. Toho sa však Adam nedočká a svojej žene Livii musí vysvetliť prečo. Livia je naopak, úprimne rada, že Marnie nepríde, pretože vie, že pri jej najbližšom príchode musí Adamovi povedať pravdu o Marninom tajomstve. Nechce, aby negatívna nálada skazila oslavu, preto jej odľahlo, že Marnie priletí až o 3 týždne. 

Začiatok knihy nás rýchlo uvádza do dilemy, ktorej čelia Livia aj Adam. Obaja si niečo taja a nevedia kedy a ako to majú prezradiť tomu druhému. Chcú jeden druhého od zlých správ čo najdlhšie uchrániť a uchovať čo možno najdlhšie pocit bezstarostnosti. Nechcú skaziť oslavu, na ktorú sa všetci už tak tešia a zároveň vedia, že vyzradenie tajomstiev už osud nezvráti, preto to obaja odkladajú ako sa len dá. Počas celej knihy sledujeme, ako hľadajú výhovorky a cesty vyhnúť sa nepopierateľnej pravde a zároveň, ako sa navzájom snažia uchrániť pred smútkom a sklamaniami. Miestami sa mi kniha v tomto smere zdala už až priveľmi naťahovaná a stále o tom istom. Časté nelogické úvahy a skutky hlavných hrdinov viedli dej k rozvláčnosti a ten pre mňa preto rýchlo skĺzol do monotónnosti. Tajomstvá boli čitateľovi vyzradené na začiatku, ten už len čakal, kedy si ich vyzradia aj manželia navzájom. To sa udialo až na konci, kedy príbeh nabral dynamiku, na ktorú sme u tejto autorky zvyknutí a ja som tak od knihy dostala aspoň na chvíľu to, čo som od nej očakávala od samého začiatku.

Myšlienka celého príbehu nebola vôbec zlá. Ako poviedka by bol príbeh výborný, ako román to bolo pre mňa zbytočne zdĺhavé a miestami nudné. Počas celej oslavy, ktorá zaberala podstatnú časť príbehu, sa všetci len navzájom uisťovali, že sú v pohode a nič sa nedeje a pritom ich čakala zrejme najväčšia tragédia v ich životoch a oni o tom vedeli. Miestami povrchné, miestami citlivé, smutné a tragické rozprávanie o jednej oslave a dvoch tajomstvách. 

Aj keď sa u mňa Dilema nezaradí medzi najlepšie autorkine knihy, určite na ňu nezanevriem. Teším sa, aká bude jej ďalšia kniha a dúfam, že sa vráti k tajomnejším námetom s väčším napätím, pri ktorých budem s netrpezlivosťou a zvedavosťou otáčať každú stránku. Ak vám ale nevadí pomalší dej a pitvanie sa v ľudských úvahách a zmýšľaní, táto kniha by určite nemala ujsť vašej pozornosti. 
   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 20. novembra 2020

Žiarivá hodinka (Recenzia)


Autor:
Iona Grey
Originálny názov: The Glittering Hour
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 384
Žáner: historický román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:
Román o vášni, zármutku, strate a tajomstvách, zasadený do obdobia búrlivých zmien medzi dvoma svetovými vojnami.

Je lepšie žiť a milovať alebo prežívať v bezpečí? Selina Lennoxová patrí k zlatej mládeži. Jej život je reťaz nekonečných večierkov plných alkoholu a škandálov, ktorý má jediný cieľ: oslobodiť sa od prísnych pravidiel a nudného života, ktorý jej naplánovali rodičia. Lawrence Weston je chudobný maliar a fotograf, ktorý jednej noci nečakane vstúpi do Selininho života. Hoci si uvedomuje, že dievča s jej postavením nikdy nemôže byť jeho, nedokáže sa do nej nezamilovať. Láska, ktorú objavia, je skutočná. Selina sníva o šťastnom živote po jeho boku, potom však dôjde k tragédii, ktorá všetko zmení... Román o vášni, zármutku, strate a tajomstvách, zasadený do obdobia búrlivých zmien medzi dvoma svetovými vojnami....

***

Z prvej autorkinej knihy Listy, ktoré nikto nečítal som bola absolútne nadšená, a preto sa jej nová kniha automaticky dostala na môj wishlist. Listy sa odohrávali v dvoch časových rovinách, jedna linka sa odohrávala v súčasnosti a druhá v období druhej svetovej vojny. Žiarivá hodinka sa takisto odohráva v dvoch časových linkách, ale s rozmedzím len 10 rokov - v roku 1925, kedy sa odohráva príbeh Seliny a jej búrlivého života, ktorý je spomínaný v anotácii a v roku 1936, kedy sa dej sústreďuje na Selininu dcéru, pre ktorú jej matka pripravila "hľadanie pokladu", pokým bude ona aj s otcom na pracovnej ceste v Ázii.

Mám veľmi rada príbehy, ktoré sa odohrávajú vo viacerých časových líniách a vždy sa teším na to, akým spôsobom do seba zapadnú. Niekedy je evidentné hneď od začiatku, ako sa jednotlivé roviny prepoja, inokedy ste napnutí až do úplného konca. Napriek tomu, že som isté okolnosti v Žiarivej hodinke odhadla správne (aj keď si myslím, že práve pri tých sa autorka ani nesnažila nejako zavádzať), koniec ma dokázal prekvapiť, čo vždy hodnotím ako veľké plus. 

Obe linky sa čítali veľmi dobre a nemala som pocit, že by jedna bola slabšia ako tá druhá. Linka so Selininou dcérou mi trochu pripomínala obľúbenú detskú klasiku Tajná záhrada, keďže aj v nej malé dievča objavuje záhady veľkého, starého panstva. V prípade Žiarivej hodinky malá Alica pátrala po príbehu svojej mamy, ktorá jej postupne odhaľovala, ako vyzeral jej život pred 10 rokmi, tesne pred tým, než sa Alica narodila. 

Napriek tomu, že sa mi kniha veľmi páčila, musím jej vytknúť jednu vec, a to fakt, že Alica bola taká malá. Samozrejme, je vysvetlené, prečo sa Selina rozhodla podeliť o svoj príbeh a je to úplne pochopiteľné, ale podľa môjho názoru by sa v knihe vôbec nič nezmenilo, keby je Alica už na začiatku príbehu aspoň o 5 rokov staršia. Alicin príbeh by sa síce odohrával už počas druhej svetovej vojny, ale tým, že Alica žila na osamelom panstve u príbuzných a tým, že autorka sa v tejto knihe vojnám a "svetu okolo" až tak veľmi nevenovala, ničomu by to neprekážalo. Takto mi neprišlo uveriteľné, že by nejaká matka vyrozprávala svojej dcére takýto príbeh, keby tá mala len 10 rokov. 

Celkovo sa mi však kniha veľmi páčila. Spôsob, akým Iona Grey píše mi veľmi vyhovuje a medzivojnové obdobie považujem za skvelú kulisu pre romány akéhokoľvek žánru. Myslím si, že na autorkine knihy treba mať náladu a jesenné/zimné obdobie je ideálny čas na siahnutie po jej knihách, keďže ide o silné príbehy s melancholickou náladou. 

Do Listov, ktoré nikto nečítal som sa absolútne zamilovala a bola to jedna z najlepších kníh za minulý rok. Žiarivá hodinka ma síce nezasiahla až do takej miery, ale stále to bola vynikajúca kniha, ktorá ma presvedčila o kvalitách autorky. Viem, že sa k jej knihám budem vždy rada vracať a rovnako sa budem tešiť na všetky jej nasledujúce. 
 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 29. októbra 2020

Imaginárny priateľ (Recenzia)


Autor:
 
Stephen Chbosky

Originálny názov: Imaginary Friend
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 680
Žáner:  mystery horror
Moje hodnotenie knihy: 1*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Na šesť dní sa pod ním zľahla zem. Potom sa vynoril uprostred noci...
Slobodná matka Kate Reesová uteká z násilného vzťahu, aby si zachránila život. So synom Christopherom zakotvia v malom mestečku v Pensylvánii, ďaleko od všetkého. Spočiatku sa Mill Grove javí ako dokonalý úkryt. Jedného dňa však sedemročný Christopher zmizne. Šesť dní ho nik nevie nájsť. Napokon vyjde uprostred noci z lesa na okraji mesta bez viditeľných poranení. Tvrdí, že mu nik neublížil, no nie je schopný opísať, čo sa mu prihodilo. Spomenie len akéhosi dobrého pána, ktorý ho vyviedol na cestu a vzápätí utiekol. Christopher odvtedy počuje hlasy, trpí ukrutnými bolesťami hlavy a je posadnutý úlohou, akú môže splniť len on ? postaviť v lese do Vianoc domček na strome, inak jeho mama a všetci v meste už nikdy nebudú ako predtým.

***

Imaginárny priateľ je zvláštna kniha s kopou rozporuplných hodnotení. Pre niekoho najlepšia kniha roka, iní ju ledva dočítali. Krásna ukážka toho, že najlepšie je vždy si urobiť vlastný názor, pretože nikdy dopredu nemôžete s určitosťou vedieť, čo vám sadne a čo nie. Okrem toho má kniha lákavú a tajomnú anotáciu, nálepku mystery horror a veľmi zaujímavého autora. Kombinácia, ktorá ma presvedčila, že Imaginárny priateľ ma nesmie minúť. 

Kniha ponúka nielen príbeh Christophera a jeho matky, ale spoznávame tu celkom obšírne aj mnohé iné osudy obyvateľov nevýznamného a zapadnutého amerického mestečka. Ako to už býva, každý má svoje problémy, ktoré sú zväčša skryté pred okolitým svetom, ale my postupne všetky odhaľujeme a čakáme na celkové prepojenie. 

Príbeh je zo začiatku naozaj dobre vyskladaný. Postupne autor navodzuje temnú a tajomnú atmosféru, zahmlieva informácie a navodzuje napätie a zvedavosť. Spočiatku vôbec netušíte, o čo pôjde a je dosť možné, že budete mať aj mierne zimomriavky alebo minimálne stiesnený a ustráchaný pocit. V mestečku sa dejú zvláštne veci, v ľuďoch začína narastať agresivita, Christopherova matka netuší, čo sa deje s jej synom, ktorý je stále záhadnejší a chorľavejší. 

Prvých 200 - 300 strán knihy som si naozaj užívala. Príbeh mi pripomínal môj milovaný seriál Stranger Things. Niekde v strede však nastal zlom, kedy sa dej prestal posúvať a mala som pocit, že už je stále o tom istom. Odkryla sa hlavná myšlienka a začal sa boj dobra proti zlu. A bojovalo sa stále dokola ďalších viac ako 300 strán...

Dosť ma prekvapilo, ako sa kniha nakoniec vyvinula. Celým ťahačom príbehu bola kresťanská myšlienka neba a pekla a v príbehu bolo množstvo podobenstiev z kresťanského náboženstva. Rozoberala sa viera a trest za hriech, nabádanie diabla na zlé skutky, prvý hriech Adama a Evy. V žánri ako je mystery horror som túto tematiku v takomto rozsahu naozaj nečakala a musím priznať, že ak by som to vedela vopred, neviem, či by som sa pre knihu rozhodla.

Po dočítaní knihy už úplne rozumiem rozporuplným hodnoteniam. Chápem, že kniha nesadne každému, ale zároveň rozumiem, že pre niekoho môže byť maximálne strhujúca a zaujímavá. Ja budem určite naďalej sledovať ohlasy na ňu, pretože som zvedavá na každý ďalší názor. Myslím si, že mňa by si príbeh viac získal vo filmovej podobe než v tejto knižnej. Viem si predstaviť, že by z neho bol taký úspešný seriál, ako už spomínaný Stranger Things, aj napriek tomu, že by mal s ním množstvo podobných znakov.




Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 13. októbra 2020

Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte (Recenzia)


A
utor: A. S. King
Originálny názov: Please Ignore Vera Dietz
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 336
Žáner: YA
Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:
"Najlepšia tínedžerská kniha roku 2011."
Vera Dietzová sa učí dobre, ale nevytŕča z davu. Prečo? Lebo jej otec je abstinujúci alkoholik, ktorý musel veľmi rýchlo dospieť, aby sa sám postaral o dcéru. Stále jej opakuje, že treba tvrdo makať, a tak Vera roznáša pizzu. A po práci pije, lebo nevie, ako inak uniknúť z tohto sveta, pred vlastnými traumami a strachmi. Vere totiž zomrel sused, donedávna najlepší kamoš a platonická láska v jednom. Vera mu chcela pomôcť, no doma sa riadili heslom: Nevšímaj si to. Ale toho má už plné zuby!

***

Na tvorbu A.S. King som bola už dlhšiu dobu dosť zvedavá, preto ma veľmi potešilo, keď som jej knihu našla v edičnom pláne CooBoo. Trochu ma v anotácii odrádzala Verina náklonnosť k alkoholu, ale zvedavosť prevážila a knihu som si prečítala. Musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapila a považujem ju za najlepšiu tínedžerskú knihu, akú som v poslednej (dosť dlhej) dobe čítala. 

Predovšetkým musím vyzdvihnúť autorkinu vnímavosť a schopnosť vcítiť sa do mladých ľudí a odhaliť ich často skrývané problémy. Vedieť pochopiť ich radosti, ale predovšetkým porozumieť ich trápeniam. Analyzovať začiatok ťažkostí a sledovať postupný pokrok v ich prekonávaní. Zachovať si správny nadhľad, ale zároveň nepodceniť situáciu. 

Autorka poukázala aj na veľmi často vyskytujúci sa problém, ktorí majú mnohí dospievajúci - nevedia, čo so životom. Nevedia, čo po škole, nemajú dôvod sa učiť, nevedia či ísť na vysokú alebo či pracovať. Nevedia sa začleniť do spoločnosti a rodičia tým, že im servírujú všetko pod nos, im ani nedávajú dôvod, prečo by sa nad tým mali zamýšľať. Akoby v nich podporovali ľahkovážnosť a pred problémami zatvárali oči. 

Čo sa mi na knihe ale páčilo zo všetkého najviac? Že autorka nevytvorila zúboženú depresívnu hlavnú hrdinku, ktorá by sa stále ľutovala a čakala by, že sa svet predsa o ňu postará a nejako sa všetko vyrieši. Máme tu Veru, ktorá síce depresívna je, ale zároveň dokáže v živote ďalej existovať, uvedomuje si problémy, ale zároveň je pevne rozhodnutá im čeliť a niečo s tým všetkým spraviť. Je pravda, že riešenie najskôr videla v alkohole, ale zároveň si v každej chvíli, kedy pila, uvedomovala, že to cesta nie je a mala by to zmeniť. Páčila sa mi aj postava jej otca, bývalého alkoholika, od ktorého manželka odišla a jemu zostala úloha vychovať dcéru. Dal si sľub, že ju vychová dobre. Že ju naučí, že nie všetko je bez námahy a zadarmo. Že tu každý má nejakú svoju zodpovednosť a v budúcnosti sa bude musieť postaviť na vlastné nohy. Že ak chceme niečo mať, musíme pre to niečo aj urobiť. 

"Ako sa mám niekedy povzniesť s orlami, keď ma obklopujú moriaky?"
str. 253

Knihu by som odporučila nielen dospievajúcim, ale predovšetkým aj im rodičom, ktorí si častokrát vôbec neuvedomujú, že ich deti majú problémy. Zľahčujú, nevedia sa vcítiť do ich situácie alebo jednoducho pre veľa pracovných (alebo iných) povinností si ich nevšímajú. Nevedia s nimi komunikovať a o veciach sa rozprávať. Alebo naopak, niekedy nevedia, kedy majú byť ticho a počkať, ako si ich dieťa poradí s danou situáciou samo. Myslím, že zlatá stredná cesta je ideálnou voľbou, ale je veľmi ťažké vybrať sa ňou. Táto kniha dáva veľa podnetov na zamyslenie a prináša nám veľmi verne zobrazenú sondu do života nie tak celkom normálnych rodín s ich dospievajúcimi deťmi.  

"Chcem jej povedať, že jediné, čo docielite, keď sa oboženiete múrmi, je prázdnota."
str. 283

Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte veľmi trefne zobrazuje viaceré problémy dnešnej spoločnosti a vďaka sympatickej Vere a jej otcovi sa autorke podarilo veľmi nenásilne na ne poukázať. Knihu som prečítala za jediný deň a za seba ju môžem len a len odporučiť. Teším sa na jej ďalšiu plánovanú knihu "V tejto rodine kopte hlbšie", takže, ak si vás Vera získa, určite sa na túto budete tešiť spolu so mnou :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 9. októbra 2020

Verity (Recenzia)


Autor:
Colleen Hoover
Originálny názov: Verity
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner: contemporary, thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
"Psychologický triler s veľkou dávkou romantiky, posadnutosti a manipulácie."
Slávna spisovateľka Verity Crawfordová nedokáže po ťažkej autonehode dopísať svoju najúspešnejšiu knižnú sériu. Vydavateľstvo požiada o jej dokončenie Lowen Ashleighovú, ktorá na pokraji svojej finančnej ruiny prijíma celoživotnú pracovnú ponuku. Vo Veritinej pracovni nečakane objaví Veritinu autobiografiu, ktorú nemal nikdy nikto čítať. Pred Lowen sa zrazu objavuje celkom nová, desivá bytosť, temnejšia než samotné postavy z Veritiných trilerov. Kto v skutočnosti je Verity Crawfordová?

***

Určite si mnohé z vás veľmi obľúbili spisovateľku Colleen Hoover vďaka jej romantickým knihám, ktoré sú plné lásky, vášne a v neposlednom rade aj erotiky. Erotické new adult nepatria nijako významne k mojim obľúbeným žánrom, ale raz za čas vedia celkom príjemne spestriť moju zvyčajnú čítaciu rutinu. Obzvlášť, ak je to niečo od Colleen Hoover, ktorej knihy mám naozaj veľmi rada. 

Ak sa bojíte, ako sa autorke podarilo presadiť v oblasti psychothrillerov, váš strach určite nie je na mieste. Myslím si, že zvolila perfektný námet s výborným prevedením, takže nič lepšie sme si ani nemohli želať. Okrem jej klasických a typických prvkov, ako je jednoduchý ale strhujúci štýl, ktorý vás okamžite dokáže vtiahnuť do deja, sa jej podarilo do príbehu priniesť napätie, tajomstvá, manipulácie a až chorú posadnutosť. Všetko, čo ste na jej tvorbe milovali doteraz dostanete aj tu, ale pre mňa ako milovníka thrillerov je toto ešte lepšie ako všetky jej predchádzajúce tituly. 

Verity je slávna spisovateľka, ktorá je po nehode úplne odkázaná na starostlivosť druhých. Nehovorí, nehýbe sa, zrejme niečo vníma, ale nikto nepredpokladá, že sa ešte zotaví. Jej manžel sa spolu s jej vydavateľom rozhodnú osloviť Lowen, aby dopísala jej mimoriadne úspešnú sériu detektívok. Lowen sa tak nasťahuje do ich domu, aby študovala Veritine materiály a čo najlepšie nadviazala na jej tvorbu. Pri svojej práci narazí na Veritin denník, ktorému samozrejme neodolá, a začne ho čítať. Čím viac z neho prečíta, tým zdesenejšia je. Na jednej strane chce z toho prekliateho domu odísť, no na strane druhej ju to veľmi ťahá k Veritinmu manželovi, ktorý voči Lowen tiež nezostáva chladným. 

Príbeh je písaný zaujímavou formou, kedy sledujeme Lowen a jej prácu vo Veritinom dome a jej rozvíjajúci sa vzťah s Veritiným manželom. Jej kapitoly sú prerušované postupným odkrývaním Veritinej autobiografie, ktorú by ste si najradšej prečítali celú naraz, ale autorka ju dávkuje v malých množstvách. Zhnusenie z Verity vo vás stále narastá, ľutujete Lowen aj Veritinho manžela, ale nakoniec môže byť všetko inak ako sa na prvý pohľad zdá. 

Verity je strhujúci príbeh, od ktorého je veľmi ťažké sa odtrhnúť. Vzbudí vo vás túžbu, ale aj zhnusenie. Ste napätá, ale zároveň neuveriteľne zvedavá, čo nájdete na ďalšej stránke. Autorka necháva veľký priestor vašej vlastnej fantázii a jej koniec vás úplne odzbrojí. Príbeh mala veľmi dobre premyslený, podľa mňa do seba pekne zapadal a našla by som v ňom naozaj len úplné maličkosti, ktoré by som si ja predstavovala inak, alebo, ktoré by som potrebovala nejako viac ozrejmiť. Ako píšem, sú to banality, ktoré Colleen Hoover ľahko prepáčim. 

Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi romantické príbehy plné vášne a erotiky, pričom v tejto knihe toto všetko nájdete, ale dostanete aj pridanú hodnotu vo forme napätia a tajomna. Tí, ktorí máte radi thrillery, si ju určite užijete tiež, akurát, že po nej budete mať chuť stráviť večer pri víne so svojou polovičkou, pretože zrejme vo vás kniha zanechá príjemný erotický náboj a iskrenie ;)
   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 29. septembra 2020

Zaslepené vojská (Recenzia)

Autor
:
Philip Reeve
Originálny názov: A Darkling Plain
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Smrteľné stroje
Diel: 4 časť 1 / 4  
Počet strán: 256
Žáner: YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie obálky: 2/5
Moje hodnotenie knihy: 3/5

Anotácia:
"Štvrtý diel fenomenálnej steampunkovej fantasy série."
Nový vek prosperity a mieru je konečne na dosah. Wren Nathsworthyová s otcom Tomom križujú vzdušné obchodnícke cesty a navštevujú jedno úžasné mesto za druhým. Keď však Tom zazrie povedomú tvár, rozdúcha v sebe iskierku nádeje, že nie je jediný, kto prežil výbuch jeho rodného Londýna. Wren neváha ani na okamih a spolu s ním sa vydáva po horúcej stope. Na svet však číha desivé nebezpečenstvo. Bude znamenať skazu celého ľudstva?

***

Na záverečný diel série Smrteľné stroje som sa veľmi tešila. Nie preto, že by som sa túžila s hlavnými hrdinami už rozlúčiť, ale chcela som, aby to s nimi všetkými dobre skončilo v tom najlepšom a aby som si túto sériu ukončila s dobrým pocitom a s tým, že ju zaradím medzi svoje obľúbené, ku ktorým sa snáď ešte niekedy vrátim. Dosť dlhý čas som žila v presvedčení, že táto séria má 4 diely a toto bude posledný. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som si na zadnej stránke knihy pozrela, že záverečný diel sa ešte len chystá....Poviem vám, mala som v tom pekný chaos. Goodreads ani Databáze knih o žiadnom piatom dieli neinformovali a ja som si túto záhadu nevedela vysvetliť. Neviem, či mi niečo ušlo u nášho vydavateľa, ale každopádne mi hneď nenapadlo riešenie a odpoveď som našla až po prečítaní Zaslepených vojsk. 

Vydavateľstvo Albatrosmedia sa rozhodlo tento záverečný štvrtý diel rozdeliť na dve časti. Musím povedať, že z tohto rozhodnutia som veľmi sklamaná, pretože to je podľa môjho názoru absolútne nevhodné. V tejto sérii má každý diel jednu hlavnú zápletku, ktorá sa vždy v danej časti aj vyrieši. Samozrejme tieto časti na seba nadväzujú a vzhľadom na vymyslený svet, v ktorom sa odohrávajú je oveľa vhodnejšie čítať ich za sebou podľa poradia, nič by sa ale nestalo, ak by ste jeden diel napríklad vynechali, pretože v každej časti sa daná hlavná zápletka uzatvorí. Navyše každý diel je písaný postupným gradovaním deja, čiže to najlepšie je vždy až v druhej polovici a tá prvá je len taká rozbehová. Preto hodnotiť Zaslepené vojská ani nemôžem. Viem totiž, že na to najlepšie si ešte musím počkať. A kniha sa jednoducho v polovici deja hodnotiť nemá. Rozdelenie tohto záverečného dielu by som prirovnala asi k situácii, že začnete čítať Harryho Pottera a po rozdeľovaní študentov do jednotlivých fakúlt by ste mali koniec....Čo s takým nijakým príbehom? Ani poriadne rozbehnutý, ani poriadne ukončený....

Zaslepené vojská predstavujú naozaj obšírny úvod k hlavnej zápletke posledného dielu. Keď som konečne prichádzala na to, čo je hlavnou témou knihy, bol koniec. Bolo mi zvláštne, že autor sa výnimočne veľa venuje opisu prostredia, vojnovej situácie medzi antimobilistami a mobilnými mestami a málo priestoru tu dostáva riešenie vzťahov medzi postavami. Tie boli všetky od seba navzájom poodtŕhané a čím bližšie som bola koncu knihy, tým jasnejšie mi bolo, že toto sa nestihne dať do poriadku. Hester odišla od Toma, Theo odišiel od Wren, postavy, ktoré mali byť mŕtve sa začali v deji opäť objavovať, len ich osudy sa vôbec neprepletali. Všetko mi bolo jasnejšie, keď som si knihu prezrela v origináli. Má totiž približne 550 strán a autor si tak prirodzene pomalší začiatok mohol dovoliť, keďže čitateľa čakalo ďalších niekoľko sto strán na vyriešenie všetkých zápletiek. Fungovalo by to určite perfektne, ak by sme si aj my mohli prečítať knihu naraz až do konca. Užili by sme si postupné rozbiehanie a ukončili to, verím že, veľkolepým finále. 

Reevov štýl mi veľmi vyhovuje. Má príjemný nenútený humor, pestrú predstavivosť, originálne nápady a veľmi sympatické postavy. Túto jeho sériu mám veľmi rada, ale je mi ľúto, že sme jeho záverečný diel dostali takto rozkúskovaný. Snáď na druhú časť nebudeme čakať pridlho. Ak máte túto sériu rozčítanú, odporúčam si tento diel zaobstarať, odložiť si ho na poličku a keď si prikúpite už naozaj ten oficiálne posledný diel, vychutnať si ich oba naraz. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Evie


streda 9. septembra 2020

Pád Ohnivého princa (Recenzia)

Autor: Elise Kova
Originálny názov: Air Awakens
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Mágia živlov
Diel: 2/5
Počet strán: 392
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

***

Na začiatku roka nám CooBoo prinieslo prvý diel novej fantasy série Mágia živlov. Veľmi ma teší, že na pokračovanie sme ani nemuseli tak dlho čakať a môžem v tomto príbehu pokračovať, pretože som si túto sériu hneď obľúbila a ak by to bolo možné, najradšej by som si všetky diely prečítala naraz :) 

Pád Ohnivého princa je písaný podľa podobnej šablóny ako predchádzajúca časť. Na začiatku pokojné rozprávanie, pomalé plynutie deja a zrazu ani neviete ako, akcia graduje, padajú mŕtvoly a vy s nechápavým výrazom dočítavate posledné stránky, zatvárate knihu a neveríte, že to autorka mohla takto ukončiť. Hľadáte dátum vydania ďalšieho dielu, pretože ho nutne potrebujete, ale zatiaľ nič nenachádzate...

Elise Kova má jednoduchý štýl, priamu a jasnú dejovú linku, ktorá sa výhradne sústredí na hlavné postavy Vhally a Aldrika. Len veľmi okrajovo sa dozvedáme viac aj o ostatných vedľajších postavách, čo je príjemné spestrenie deja, ale nezahltí vás to natoľko, aby bola vaša pozornosť odvrátená od našich hlavných protagonistov. Ich vzťahu je venovaná celá kniha a je to také milé, romantické klišé, kedy ich to oboch k sebe veľmi ťahá, ale zároveň si uvedomujú, že sú medzi nimi spoločenské rozdiely a ich súkromné záujmy sú v rozpore so záujmami ríše. Vládne medzi nimi príjemné iskrenie, doťahovanie a nezmyselná žiarlivosť. 

Páči sa mi, že v knihe je vymyslený vlastný svet, ktorý je pekne zobrazený na mape na začiatku knihy a aj to, že ako fantasy prvok je tu pracovanie s mágiou so živlami. To, ako celá mágia funguje a ako sa ju Vhalla učí ovládať a pracovať s ňou, sa mi zdá trochu zjednodušené. Jeden-dva tréningy a vie všetko. Niekedy ani nepotrebuje trénovať a zachráni celú légiu vojakov. Naopak, keď sa to autorke hodí na zdramatizovanie deja, Vhalla akoby úplne zabudne, že nejakú mágiu ovláda a snaží sa bojovať len nožom, čo vyznie v celej tej dramatickej situácii dosť komicky.

Ani neviem, čím si ma séria získala, ale veľmi ľahko a rýchlo sa ponorím do deja, miestami sa prihlúplo usmievam a naopak miestami nechápavo krútim hlavou nad naivitou postáv. Jednoznačne ma však tieto knihy bavili a pri autorkinom nenáročnom, ľahko čitateľnom štýle som si príjemne oddýchla po náročnejších dňoch. Aj keď by som celú sériu odporučila predovšetkým mladším čitateľom a hlavne romantickým dušiam, ktoré sa chcú rozplývať nad zamilovanosťou hlavných postáv, autorka vie byť miestami celkom krutá a zaviedla si trend, že (zrejme) v každej časti série usmrtí nejakú výraznejšiu postavu, ktorú ste si obľúbili a len veľmi neradi sa s ňou lúčite. Už teraz sa celkom hrozím, čo nás čaká v treťom dieli, ale mám podozrenie, že to vôbec nebude dobré....Prosím, potvrďte mi, že CooBoo s touto sériou neprestane a už čoskoro si budem môcť prečítať pokračovanie. 



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie  

pondelok 7. septembra 2020

Mliekar (Recenzia)


 
Autor
:
Anna Burns
Originálny názov: Milkman
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 344
Žáner: fikcia
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Víťaz Man Booker Prize 2018, National Book Critics Circle Award 2018, Orwell Prize for Political Fiction 2019, nominácia na Women´s Prize for Fiction 2019 a Rathbones Folio Prize 2019.
Román z búrlivého obdobia The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku, ktorý si vyžiadal množstvo obetí a hlboko zasiahol do životov nevinných ľudí.
Uprostred týchto udalostí v bezmennom mestečku dospieva bezmenné dievča, nazývané len stredná sestra, ktoré žije bežným životom osemnásťročnej tínedžerky. Hoci za tých čias a v úzkoprsej komunite tento vek znamená najvyšší čas na vydaj – čo jej pobožná matka dáva značne pocítiť. A tak má stredná sestra plné ruky práce, aby pred ňou a miestnymi sliedičmi utajila nezáväzný a neperspektívny vzťah s asifrajerom. Keď sa jedného dňa navyše stane objektom „romantického“ záujmu významného paramilitanta, oveľa staršieho a ešte k tomu ženatého muža nazývaného mliekar, je o rozruch postarané. Klebety sa šíria ako požiar a dievčina celkom stráca anonymitu – už si nemôže len tak ísť zabehať, čítať za chôdze alebo vyraziť za zábavou do baru. Mliekar na ňu striehne na každom kroku a pre podozrievavé okolie sa stáva nebezpečne zaujímavou...

***

Pri prezeraní aktuálnych noviniek ma Mliekar zaujal hneď úvodnou vetou, že ide o román z obdobia severoírskeho konfliktu The Troubles. Asi ani nepoznám knihu v rámci beletrie, ktorá by sa odohrávala počas tohto obdobia, preto som vedela, že si túto knihu musím prečítať, keďže sa o politiku a medzinárodné vzťahy pomerne zaujímam. 

Autorka zvolila netypický štýl písania, ktorý je v podstate rozsiahlym monológom, akoby myšlienkovým pochodom hlavnej postavy, ktorá je bez mena rovnako, ako všetky ďalšie postavy vystupujúce v knihe. Ide o rozprávanie príbehu mladého dievčaťa, ktoré vyrastá a dospieva počas prebiehajúceho konfliktu. Vo veľmi skostnatenej spoločnosti vyniká už len tým, že rada číta knihy a naviac, rada ich číta počas chôdze, čo je absolútne neprípustné. Každý jej krok vytvára nové klebety a keď sa na ňu upriami (nechcená) pozornosť staršieho muža, všetci to považujú za jej vinu. 

Vôbec som netušila, kam sa príbeh bude uberať a bola som naozaj veľmi prekvapená. Na to, že v knihe nie sú žiadne dialógy a občas bolo náročné sledovať myšlienkový pochod hlavnej postavy, ktorá začala rozprávať o nejakej veci a v priebehu kapitoly (keďže kapitoly mali aj viac ako 50 strán) sa od nej niekoľkokrát úplne odklonila, sa kniha čítala dobre. Strohosť a neosobnosť voči postavám, miestu a dianiu vytvorili až desivú atmosféru a ako čitateľ som miestami naozaj tŕpla, čo sa bude ďalej diať. 

Veľmi sa mi páčilo vyobrazenie spoločnosti, ktorá bola (a na mnohých miestach aj naďalej je) veľmi konzervatívna a odsudzovala absolútne všetko, čo len mierne vybočovalo. Výborne vykreslené bolo postavenie žien a vnímanie "problémových" žien, ktoré si dovolili nesúhlasiť a postaviť sa proti diskriminácii. Je neuveriteľné, že v 70. - 80. rokoch v západnej Európe (ale vlastne hocikedy a hocikde) boli takéto názory absolútne normálne a akceptované nielen spoločnosťou ako celkom, ale aj mnohými ženami, ktoré takéto myšlienky vyslovene podporovali a podriaďovali sa im. 

"...lenže problémové ženy sa rozhodli hovoriť o niečom inom, o bežných, osobných, obyčajných veciach, ako keď idete po ulici a zrazu na vás zaútočí nejaký chlap, lebo má zlú náladu, lebo sa na ňom vyvŕšil  vojak zo zámoria, a tak sa teraz on vyvŕši na vás, pretože ste práve poruke. Alebo keď niekto prechádza okolo a chytí vás za zadok. Alebo keď niekto nahlas komentuje váš výzor. Alebo keď vás hodia do snehu a obchytkávajú vás pod zámienkou kamarátskej guľovačky. Alebo o tom, že leto je hotové peklo, lebo keď je horúco a dáte si len krátke šaty, okamžite sa stanete terčom obťažovania. Alebo o tom, že je menštruácia vnímaná ako niečo ponižujúce. A tehotenstvo tiež, síce sa mu nedá zabrániť, ale je to potupa. A ešte rozprávali o bežnom fyzickom násilí, akoby to ani nebolo normálne, a že keď vám pri bitke roztrhnú blúzku či podprsenku, alebo vás pri tom obchytkávajú, nejde o fyzické násilie, ale o sexuálne násilie, hoci sa od vás očakáva, že budete predstierať, že sa to stalo v dôsledku fyzického násilia, a pritom fyzické násilie je len zámienkou na sexuálne násilie..."

Za najväčšie mínus celej knihy považujem fakt, že téma konfliktu The Troubles, ktorá ma na knihu nalákala, tvorila naozaj len pozadie, do ktorého bol príbeh zasadený. Samozrejme, vplyv konfliktu bolo cítiť naprieč príbehom, pretože správanie postáv bolo akoby zrkadlom toho, čo sa v krajine odohrávalo. Viem si predstaviť, že čitateľom, ktorí do knihy išli najmä kvôli príbehu bezmenného dievčaťa to neprekážalo, možno im to až vyhovovalo, že sa príbeh nezdržuje (spravidla) nudnejším opisom politickej nálady v krajine. A rozumiem aj tomu, že hlavná postava - mladé, dospievajúce dievča - sa nezaujíma o politiku a prebiehajúci konflikt až natoľko, aby tomu autorka venovala nejaký väčší priestor.

Osobne mi však chýbalo aspoň nejaké vysvetlenie, o aký konflikt ide, prečo vznikol, kto bol proti komu a podobne. V spojení s nepoužívaním mien a v podstate ani názvov to vo výsledku pôsobilo dosť chaoticky, keďže čitateľ vedel iba, že sú nejaké dve skupiny "my" a "oni" a v podstate sa z knihy nedozvedel, "za čo bojujeme my" a "proti čomu sú oni". Keby z anotácie neviem, že sa kniha odohráva v Severnom Írsku počas konfliktu, o ktorom by som vopred nič nevedela, možno o ňom nikdy ani nepočula, tak by som to z príbehu pravdepodobne nezistila. Práve severoírsky konflikt nepatrí podľa mňa k až tak veľmi známym konfliktom, o ktorých by sa vo všeobecnosti vedelo a myslím si, že je škoda, že autorka, ktorá tento konflikt zažila a vie o ňom z prvej ruky, do príbehu nezahrnula viac informácií a podrobností, ktorými by kniha nabrala ďalší rozmer. 

Knihu by som teda hodnotila dvojako. Samotný príbeh bol veľmi dobrý, tak trochu psycho, dosť desivý - nielen z hľadiska miesta a času, ale najmä z hľadiska mentality spoločnosti, a napriek pomalému rozbehu som netrpezlivo očakávala, ako to dopadne. Celkovo som však od knihy očakávala niečo iné a, ako som už spomínala vyššie, keby autorka viac vysvetlí celý konflikt a jeho dopad tak, aby bol čitateľ zorientovaný, hodnotila by som knihu ešte lepšie. Takto u mňa zostáva v kategórii síce nezvyčajných, mierne nadpriemerných kníh, pri ktorých ale nevylučujem, že sa k nim ešte niekedy vrátim. Možno na druhé prečítanie budem z knihy absolútne nadšená


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 2. septembra 2020

Bezhviezdne more (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern                                                          

Originálny názov: The Starless See
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 464
Žáner:  fantasy, román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Erin Morgenstern nám v novom románe otvára dvere do svojej zlatom pretkanej fantázie, pričom hľadá s čitateľmi odpoveď na otázku, aká je skutočná sila príbehov. Kultový román Nočný cirkus si získal srdcia a podmanil predstavivosť miliónov čitateľov po celom svete. Bezhviezdne more je spisovateľkiným vyznaním lásky všetkým čitateľom, neskutočne snovým, znepokojujúcim i vášnivým, prekypujúcim citmi a mystériami.

Zachary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy. Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.

***

Ak máte pocit, že v dnešnej dobe je už takmer nemožné prísť v literatúre s niečím originálnym, Erin Morgenstern vás so svojou knihou Bezhviezdne more rýchlo vyvedie z omylu. Dovolím si tvrdiť, že to, čo autorka predviedla v tomto diele, ďaleko presahuje predstavivosť väčšiny čitateľov. K tomu jedinečný, nenapodobiteľný štýl autorky a je z toho bestseller, ktorému sa nedá odolať. 

Prečítala som toho už naozaj veľa, ale ešte nikdy nič podobné a už vôbec nie tak kúzelne napísané. Celá kniha je veľmi snová, plynule prechádza od reality do fantázie, úplne vás pohltí a vy sa stratíte v množstve príbehov, v ktorých môžete plávať ktorýmkoľvek smerom, pretože aj tak sa nakoniec všetky prepoja a vy len žasnete, ako je možné že ste sa v nich nestratili. 

Knihu som čítala, pomerne dlho, ale nie z dôvodu, že by ma nebavila, ale preto, že dáva toho veľmi veľa a ja som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som do seba vstrebala z deju čo možno najviac. Preto mi vždy chvíľku trvalo sa do knihy ponoriť, ale vždy keď ma vtiahla, realita prestala existovať, ponorila som sa do príbehov a užívala si rozprávkovú atmosféru záhadných miest v Bezhviezdnom mori. 

Netvrdím, že kniha sadne každému. Je napísaná zvláštnym a veľmi špecifickým štýlom. A práve preto, ak si chcete túto knihu naozaj užiť, vyberte si na ňu vhodný čas. Obdobie, kedy budete mať prázdnu hlavu a dostatok času na jej čítanie, určite si ju užijete o to viac. Verím, že nielen ja, ale aj iní čitatelia sa k nej budú vracať, pretože má podľa mňa každým ďalším čítaním stále čo ponúknuť a vždy v nej nájdete niečo nové, čo vám predtým uniklo. 

Niekto tvrdí, že jej predchádzajúca kniha Nočný cirkus bola lepšia. Iní, naopak, že Bezhviezdne more ju ďaleko predčila. Ja to zatiaľ neviem posúdiť, pretože Nočný cirkus som ešte nečítala, ale už ma čaká na poličke a veľmi sa naň teším.
 
Nesmierne obdivujem autorkine schopnosti, že niečo takéto dokázala napísať. Do príbehov skryla ďalšie a ďalšie krásne myšlienky a podnety na premýšľanie. Mala som pocit, že toho na papier dala strašne veľa a pritom na tak málo stránkach. To všetko naservírovala čitateľovi štýlom, ktorý u žiadneho iného spisovateľa nenájdete, preto si ho užívajte na každej ďalšej stránke, ktorá vám z knihy ešte zostáva. Takéto dielo, z ktorého budete mať tento neuveriteľný čitateľský zážitok sa rodí len raz za niekoľko tisíc kníh. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie


streda 22. júla 2020

Pre Emily (Recenzia)

Autor: Katherine Slee
Originálny názov: For Emily
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 288
Žáner:  contemporary, román
Moje hodnotenie knihy: 1*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Malé venovanie môže znamenať veľa...
Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily.
Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu.
Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

***

Som si takmer istá, že túto nádhernú knihu len málokto dokáže prehliadnuť na regáloch v kníhkupectvách. Už na prvý pohľad vás naláka na to, aby ste ju vzali do rúk a začítali sa do jej anotácie, ukrývajúcej v sebe  tajomnú cestu do minulosti slávnej spisovateľky.

Musím priznať, že som tak trochu očakávala príbeh v štýle "Sedem manželov Evelyn Hugo", ktorý postupne odkrýval kontroverzný život celosvetovo známej herečky. Predpokladala som, že Pre Emily bude skôr príbehom Catriony Robinsonovej, Emilinej starej mamy, uznávanej a obľúbenej spisovateľky, ktorá svojej vnučke predstavila vlastnú minulosť a postupne jej odkryla jej skúsenosti, ktoré sformovali jej silnú osobnosť. Ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčila, niekedy je lepšie nič neočakávať, lebo môžeme byť nakoniec sklamaní.

Pre Emily nám prináša veľkú dávku emócií, čitateľa chce rozľútostiť nad ťažkým osudom mladého dievčaťa, ktoré prišlo o rodinu, má za sebou ťažkú liečbu, ale pri sebe má vždy milujúcu starú mamu. Ľútosť - to je emócia, ktorá knihu vystihuje asi najlepšie a ktorú ja zároveň u ľudí najmenej obľubujem. Najmä teda sebaľútosť. Počas celého čítania som mala pocit, že autorka má neustále potrebu zdôrazňovať tragédiu Emily z detstva a že chce z tejto udalosti za každú cenu spraviť knihu, ktorá každého rozplače. Na mňa to však pôsobilo silene, autorkin štýl ma nepresvedčil, skôr ma to otravovalo.

V príbehoch mám radšej silné hrdinky, ktoré aj keď prežili veľa zlého a ťažkého, dokážu sa s tým vyrovnať a ísť ďalej. Teda také, ktoré sú odvážne a silné a ktoré môžu byť pre mnohých aj motiváciou. Emily k nim, žiaľ, zaradiť nemôžem a aj keď zoberiem do úvahy všetky jej útrapy, nedokážem pochopiť, že v dospelosti sa stále chovala ako malé dieťa. Dejová linka okolo pátrania po stopách starej mamy mohla byť trošku lepšie prepracovaná, zdalo sa mi, že Emily odhaľuje kroky "vyšetrovania" veľmi náhodne a jednoducho. Celá kniha je zameraná vyložene na city, nie na dej alebo hĺbku postáv.
 
Moje hodnotenie tejto knihy sa nezhoduje s nadšenými ohlasmi, ktoré kniha získava od iných čitateľov, preto sa ním určite nenechajte odradiť. Pre citlivé povahy môže táto kniha predstavovať pohladenie po duši. Mne, zrejme väčšiemu pragmatikovi, než som si doteraz o sebe myslela, jednoducho nevyhovoval autorkin spôsob vyvolávania emócii, neustále opakovanie a upozorňovanie na Emilinu tragédiu z detstva a najmä jej sebaľútosť. Nie je však na mieste tvrdiť, že tento žáner by som mala preto úplne vylúčiť zo svojich čítacích plánov. Raz za čas si citlivý príbeh veľmi rada prečítam a aj sa mi naozaj veľmi páči. Na mnohé rada spomínam alebo sa k nim aj vraciam. Pre Emily k nim však patriť nebude.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie