Sestra lovca bosoriek (Recenzia)

Autor: Beth Underdown

Originálny názov: The Witchfinder's Sister

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2023

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 352

Žáner: historický román

Moje hodnotenie knihy: 3/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Napínavý román Beth Underdownovej je inšpirovaný skutočným príbehom obávaného lovca bosoriek Matthewa Hopkinsa, ktorý spolu so svojou družinou poslal na smrť tristo žien podozrivých z bosoráctva. Autorka vo svojom debute majstrovsky spája fascinujúcu históriu s hrozivým príbehom a prináša nezabudnuteľný zážitok z čítania.

Essex, Anglicko 1645
Mladá vdova Alice Hopkinsová je nútená vrátiť sa z Londýna do malého mesta, v ktorom vyrástla. Po manželovej smrti zostala sama a tehotná, a tak jej neostáva nič iné, len nájsť útočisko u mladšieho brata Matthewa. Nevidela ho päť rokov a za ten čas sa z nevinného chlapca stal bohatý a vplyvný muž. Zmenilo sa na ňom však aj čosi viac. Alice sa obáva, že jazvy z detstva na jeho tvári nie sú ničím v porovnaní s tými, ktoré hyzdia jeho dušu.

Celé mesto je akési temnejšie a jeho ulicami sa šíria desivé reči. Alice stuhne krv v žilách, keď zistí, že jej milovaný brat Matthew sa stal neľútostným lovcom žien, ktoré sú podozrivé z bosoráctva. Bratovi bola vždy oddaná, no teraz sa desí toho, čo sa z neho stalo. Rozhodne sa zakročiť, hoci vie, že ju to môže stáť život. Matthew je však čoraz vplyvnejší a Alice si musí vybrať medzi svojím životom a svojím svedomím...

***

Knihy z obdobia lovu na čarodejnice mám veľmi rada. Sestra lovca bosoriek ma preto okamžite zaujala, a keď som zistila, že príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami, potešila som sa ešte viac. Ide o príbeh Matthewa Hopkinsa, ktorý počas anglickej občianskej vojny rozpútal lov na čarodejnice, aký dovtedy nemal v krajine obdobu. Počas dvoch rokov mal totiž na svedomí desiatky životov nevinných žien. 

Hlavnou hrdinkou knihy je mladšia sestra Matthewa - Alice. Alice sa vydala a spolu s manželom sa usadili v Londýne. Jej manžel však zomrel, a preto je nútená vrátiť sa naspäť domov, kde je odkázaná čisto na milosrdenstvo svojho brata. Kvôli jej svadbe a odchodu sa nerozišli v najlepšom, a tak sa obáva, ako ju brat prijme. Na jej prekvapenie prebehne všetko v poriadku a Matthew ju privíta doma, akoby sa nič nestalo. Postupne však Alice začína zisťovať, že jej brat sa výrazne zmenil a je priam posadnutý lovením žien, ktoré sú podľa neho bosorky. 

Skutočné fakty o Matthewovi tvoria len kulisu príbehu, ktorý Beth Underdown vymyslela. Vôbec by mi nevadil vymyslený príbeh, ktorý len zľahka čerpá zo skutočných udalostí. Ale škoda, že už keď príbeh vymyslela a nedržala sa len historických zdrojov, nepridala aj trochu napätia. Skutočnosť bola sama o sebe veľmi desivá a s dobre vyrozprávaným príbehom z toho mohol byť výborný historický thriller. Avšak autorkin štýl mi asi úplne nesadol a príbehu na môj vkus chýbala svižnosť. Myslím si, že sa z námetu knihy, ktorý bol celkovo dobre premyslený, dalo vyťažiť oveľa viac. 

Kniha rozhodne stojí za prečítanie, už len kvôli pripomenutiu týchto hrozných udalostí a aké monštrum bol Matthew Hopkins (a jemu podobní). Vynikajúca posledná veta bola výbornou, až ironickou bodkou za celým príbehom a úprimne ma rozosmiala. Priala by som si však viacej akcie, resp. nie nutne akcie, ale viac mrazenia, napätia, možno aj hrôzostrašných opisov udalostí, aby mi kniha navodila tú správnu atmosféru.  

          Knihu si môžete kúpiť tu.   

Malé láskavosti (Recenzia)

Autor: Erin A. Craig
Originálny názov: Small Favors
Vydavateľstvo: Yoli 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 464
Žáner: fantasy, horror

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Najnebezpečnejšie je splnené prianie

Ellerie žije v pokojnom mestečku Amity Falls v pohorí Blackspire Mountain, obklopenom takmer nepreniknuteľnými lesmi. Kedysi dávno z nich prví obyvatelia mesta vyhnali zákerných démonov. Návštevníci tam zavítajú len zriedka, no keď zmizne zásobovací konvoj, miestni sa obávajú, že netvory, ktoré kedysi obchádzali a sužovali údolie, sa vrátili.

Jeseň vystrieda zima a mesto postihnú ďalšie čudné nešťastia. Naznačujú, že v okolitých lesoch žije skupina tajomných, krutých tvorov, ktoré sľubujú obyvateľom splnenie najväčších snov – stačí, keď im preukážu malú láskavosť. Ale ich skutočné úmysly sú oveľa zlovestnejšie. Ellerie zvádza boj s časom, a ak ho nevyhrá, celé Amity Falls, jej rodina a milovaný chlapec skončia v plameňoch.

***

Malé láskavosti sú druhou autorkinou knihou, ktorá u nás vyšla. Keďže som čítala aj Panstvo soli a smútku, vedela som približne, čo môžem od autorky očakávať a spolu s nádhernou obálkou som sa do Malých láskavostí nadšene pustila. 

Naša hlavná hrdinka Ellerie žije so svojou rodinou v uzavretej komunite Amity Falls. Toto mestečko je viac menej úplne sebestačné, len párkrát do roka sa malá skupinka vyberie po zásoby do väčšieho mesta. Každá rodina v Amity Falls sa venuje činnosti, ktorá je prínosom pre celú komunitu, napríklad rodina Ellerie sa venuje včelárstvu a produkujú med pre celé mestečko. Po tom, ako zmizne zásobovacia skupina sa však v meste spustí lavína divných udalostí, Ellerie si začína čoraz viac uvedomovať, že nič nie je zadarmo, za každú službu musí prísť protislužba a že sú naozaj všetci v nebezpečenstve.  

Čo sa týka porovnania s Panstvom soli a smútku, našla som viaceré spoločné znaky, ktoré budú pravdepodobne pre Erin A. Craig typické. Aj tu nám prináša množstvo postáv a spoznávame v podstate všetky rodiny obývajúce Amity Falls. Orientáciu medzi jednotlivými menami nám uľahčuje zoznam rodín a musím povedať, že najmä zo začiatku som ho dosť ocenila. Rovnako autorka pracuje aj s motívom nadprirodzena a hororovými prvkami a taktiež aj tu máme náznak retellingu, tentokrát je to grimmovská rozprávka Rumpelstiltskin, ktorá je u nás známa ako Martinko Klingáč. Nejde však o retelling v pravom zmysle slova, skôr o využitie niektorých známych scén. 

Avšak čo sa týka príbehu, myslím, že autorka zapracovala na prepracovanosti a napriek tomu, že čítanie knihy mi zabralo naozaj veľa času, nemám pocit, že by potrebovala editovať a zoškrtať. Myslím si, že pomalé tempo bolo autorkiným zámerom, aby vytvorila stiesnenú, mrazivú, doslova až klaustrofobickú atmosféru. Mierne hororové prvky miestami navodili príjemnú strašidelnú atmosféru a celý príbeh bol naozaj vynikajúci, napriek pomalému tempu.

Oproti Panstvu, pri ktorom som mala pocit, že by som ďalšie diely uvítala (mimochodom druhý diel by mal v origináli vyjsť tento rok), majú Malé láskavosti jednoznačný záver, všetko bolo vysvetlené a dávalo to zmysel. Pri hororových knihách mám často pocit, že autori nevedia, ako to ukončiť a radšej nechajú otvorený koniec, čo ma vždy naštve. Radšej uvítam hocijaké nadprirodzené, paranormálne, fantasy vysvetlenie, než nijaké. 😀

Malé láskavosti naozaj odporúčam, aj keď si myslím, že autorkin štýl nemusí vyhovovať každému. Treba sa pripraviť naozaj na pomalý priebeh, veľmi pomalé stupňovanie napätia (v samotnej anotácii je zmienka, že čudné nešťastia sa začnú diať v zime, čo je cca v polovici knihy), ale ak máte na niečo takéto náladu, rozhodne po Malých láskavostiach siahnite. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Diablova cesta (Recenzia)

Autor: Robert Bryndza

Originálny názov: Devil's Way

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis 2023
Séria: Kate Marshall
Diel: 4/4
Počet strán: 352
Žáner: krimi, detektívka
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Neopatrnosť pri každodennom rannom plávaní privedie Kate Marshallovú až do nemocnice, kde sa stretne s Jean Julingsovou. Tá jej rozpovie srdcervúci príbeh o tom, ako sa pred jedenástimi rokmi počas stanovačky na mieste zvanom Diablova cesta stratil jej trojročný vnuk Charlie.

Kate, ešte otrasená z toho, že sa takmer utopila, súhlasí, že sa s Tristanom Harperom prípadu ujmú a pokúsia sa zistiť, čo sa vtedy mohlo stať. Keď sa Katina a Tristanova detektívna agentúra začne udalosťami tej osudnej noci zaoberať, zistia, že Jean má problematickú minulosť a navyše im nehovorí tak celkom pravdu. Čo sa vtedy na Diablovej ceste uprostred vresovísk a močarísk stalo? Uniesli Charlieho? Alebo spadol do rieky, ktorá mizne v Diablovej rokline?

Keď Kate a Tristan zistia, že sociálna pracovníčka, ktorá sa vtedy o Jean a jej dcéru Becky zaujímala, bola nájdená brutálne zavraždená krátko po Charlieho zmiznutí, budú musieť prehodnotiť všetko, čo si dovtedy o prípade mysleli...

***

Stretnutia s Kate a Tristanom sú vždy veľmi príjemné. Táto dvojica ma baví najmä preto, že to nie je klasické policajné duo, keďže Kate svoju policajnú kariéru zanechala a presedlala na súkromnú detektívnu kanceláriu. Preto sú aj ich pátracie postupy obmedzené, ale zasa častokrát o to viac nápadité. Niekedy je pre nich práve oslobodenie sa od polície víťazstvom. Majú iný prístup, nenaháňajú ľuďom strach a stávajú sa pre nich prístupnejšími a svedkovia sa tak ľahšie podelia o informácie. 

Robert Bryndza má spisovateľský dar okamžite vtiahnuť a získať si čitateľa. Ten od prvej strany splynie s dejom a stránky otáča neuveriteľnou rýchlosťou. Píše jednoducho, dej má vďaka tomu spád a rýchlo ubieha. Pre mňa autorove knihy predstavujú vždy liek na čítaciu krízu. Ani tu tomu nebolo inak. Kate s Tristanom prešetrovali každú stopu ihneď, nebol tu priestor na zbytočné a zdĺhavé opisy. Niektoré detektívky sa venujú zbytočne veľa vedľajším postavám alebo návratom do minulosti, aby sa vysvetľovalo počínanie páchateľov, ale tu to tak nie je. 

Máme strateného chlapca, jeho starú mamu, ktorá sa ho po jedenástich rokoch rozhodne vypátrať, a len veľmi malý okruh možností, čo sa v skutočnosti stalo. Napriek tomu to po celú knihu netušíte a možno až pri konci si domyslíte, čo sa asi tak mohlo stať. Kniha má skutočne veľmi dobré tempo a ak vám to čas dovolí, určite ju prečítate aj na jedno otvorenie. 

Jediná vec, ktorá mi trochu na celej sérii prekáža, je Katina závislosť na alkohole, presnejšie jej snaha sa z toho vyliečiť. Časté pripomienky jej podpornej skupiny alebo jej túžbe po alkohole pri stresových situáciách by pokojne mohli pomaly vymiznúť. Kate vyzerá byť dostatočne silná postava na to, aby to zvládla. V tomto dieli mi chýbalo viac z Tristanovho súkromia, jeho osobný život sa nikde neposunul a nakoľko som si ho veľmi obľúbila, dopriala by som mu v príbehoch väčší priestor. 

Tento prípad nebol tak zamotaný ako predchádzajúce a mal pomerne jednoduché vysvetlenie, napriek tomu to bolo opäť príjemné čítanie a rozhodne sa teším na pokračovanie. Po autorových knihách určite odporúčam siahnuť, keď máte radi detektívky a chcete si s knihou predovšetkým dobre oddýchnuť. 

                         Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Dům vůní (Recenzia)

Autor: Martina Sahler

Originálny názov: Das Haus der Düfte

Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2023
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 352
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Anouk už od dětství sní o vymýšlení vlastních parfémů. V roce 1950 však obchod s vůněmi ovládá několik mocných rodin a pro nováčky v něm nezbývá místo. K řemeslu ji tak přivede až náhoda, když se jí v Grasse, starém francouzském městečku parfémů, ujme rodina Girardových. Vůně divokých bylin a stále živá vzpomínka Anouk inspiruje k tvorbě nových kompozic. Aniž by si toho byla vědoma, následuje tak cestu Florence Girardové, která začínala jako chudá sběračka levandule a později založila rodinnou dynastii parfumérů. Anouk zažívá lásku i ztrátu, úspěch i neúspěch – ale vždy se vytrvale drží svých snů.

***

Dům vůní sa odohráva v mojom milovanom Francúzsku a striedavo sa ocitáme v hlavnom meste Paríž a v rozvoniavajúcom Grasse - kolíske veľkých parfumérskych majstrov. Z knihy na vás dýcha atmosféra vidieka aj luxus rozvíjajúcich sa svetoznámych letovísk, ako je Saint Tropez alebo Cannes. 

Príbeh je sústredený na mladučkú Anouk, ktorej sen je stať sa uznávanou parfumérkou. Na pozadí spoznávame osudy celej generácie Girardovcov, ktorí patria v danom priemysle medzi špičku. Osud ich spojí a Anouk tak dostáva príležitosť študovať a komponovať vône.

Páčilo sa mi prelínanie rozprávania príbehu o Anouk s históriou rodu Girard. Je jasné, že keď sa chce človek vypracovať, stať sa slávnym a uznávaným, väčšinou musí niečo obetovať. A Girardovcov stála sláva veľa. Aj keď celý román vyznieva niekedy zidealizovane s množstvom nepravdepodobných náhod, autorka dokázala do neho vniesť aj trochu tragédie a smutných momentov. Pri ceste za slávou išlo priateľstvo stranou a vznikla veľká nenávisť s rodinou Bonnetovou, ktorá všetko svoje nešťastie pripisuje práve Girardovcom. Mám v knihách rada rivalitu medzi dvoma rodinami, hlavne ak sa neskoršie generácie snažia spor urovnať a vznikajú medzi nimi romantické vzťahy tak, ako je to aj v tomto príbehu. 

Na výbere vône som si vždy dávala záležať a nazrieť do zákulisia ich tvorby, aj keď len vďaka fiktívnemu príbehu, bolo pre mňa veľmi zaujímavé. A keď sa v príbehu mihlo meno Fragonard, ktorých parfúm používam už od strednej školy a ich vône skutočne milujem, je to už len bonus k celkovému dojmu z príbehu. Kniha sa mi veľmi dobre čítala, bola tak milo a láskavo napísaná. Príbeh bol pekne, aj keď pomerne náhodne generačne poprepájaný a tak akurát romantický. Zmenila by som skutočne len maličkosti a to hlavne v závere, ale celkovo to hodnotím ako mimoriadne príjemné rozprávanie a stretnutie s novou autorkou. Ak od nej vyjde niečo ďalšie, určite si to nenechám ujsť. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Motýliky 4 - Medzi štyrmi očami

Autor: Alice Oseman
Originálny názov: Heartstopper
Vydavateľstvo: CooBoo 2023
Séria: Heartstopper
Diel: 4/6
Počet strán: 384
Žáner: YA, komiks

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

Nickova a Charlieho láska nebola nikdy silnejšia, no vzťahy sú aj o inom, než o motýlikoch v bruchu. Nick si všimol, že Charlieho trápi obrovský problém. Veľa neje a neustále ho ovláda úzkosť. Nick je však odhodlaný spraviť všetko pre to, aby sa Charlie cítil lepšie. Ustoja najväčšiu skúšku svojich mladých životov?

***

Po výbornom treťom dieli, v ktorom sa začali črtať aj vážnejšie problémy nám Alice pripravila ďalší, opäť lepší než ten predchádzajúci, grafický román v sérii Motýliky. 

Charlie a Nick majú za sebou svoj coming out a viac-menej sa prestali zaoberať tým, kto si o nich, čo myslí. Po niekoľkých mesiacoch chodenia sa Charlie pripravuje, aby Nickovi po prvýkrát povedal, že ho ľúbi. Bohužiaľ, pre Charlieho, ktorý nad všetkým príliš premýšľa, to predstavuje veľký problém a je preňho čoraz náročnejšie sa vyrovnávať so svojou úzkosťou. Nick si všimol Charlieho problémy s jedením a po ničom netúži viac, než mu pomôcť. Uvedomuje si však, že pomoc, akú Charlie potrebuje mu nie je schopný poskytnúť, a preto sa snaží aspoň stáť vždy po jeho boku. 

Po "ľahších" prvých troch dieloch sa pravdepodobne dostávame k vyvrcholeniu Charlieho psychických problémov. Alice naozaj vie, ako citlivo spracovať neuveriteľne ťažké témy a pri mnohých scénach som mala doslova zimomriavky. Jej knihy, aj tie mimo série Motýliky, majú vždy hlbší presah, ale zároveň všetko podáva veľmi jemne a dostupne. Veľmi by som si želala čítať všetky jej knihy v dospievajúcom veku a vedela by som si predstaviť, keby sú jej knihy zaradené aj ako povinné čítanie. Nielenže by to mohlo mnohým deťom a mladým dospelým pomôcť, ale zároveň by sa ku všetkým dostala toľko potrebná osveta tolerancie. 

Motýliky 4 sú opäť dokonalé a vždy, keď dočítam ďalší diel, mám chuť ho začať opäť odznova. Myslím, že do premiéry druhej série seriálu ich stihnem "prelistovať" znova všetky a nejeden raz pozrieť aj prvú sériu, ktorú si pustím vždy, keď sa chcem ocitnúť v úžasnej, optimistickej, tolerantnej a bezpečnej bubline. Tento rok Alice potvrdila, že séria dostane ešte ďalšie dva diely, čo ma neuveriteľne potešilo. Milujem Charlieho a Nicka a veľmi im to obom prajem. Kľudne by som o nich čítala aj desiatky kníh o ich bežnom živote. ♥

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Posledná čarodejnica z Ostrihomu (Recenzia)

Autor: Janka Fábián

Originálny názov:  Az utolsó boszorkány történetei

Vydavateľstvo: Motýľ

Séria: Sárosi Felícia történetei
Diel:  -

Počet strán: 264

Žáner:  historický román

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Príbeh liečiteľky a dôverníčky Márie Terézie

Rok 1735. Veľká vlna honu na čarodejnice v Uhorsku vrcholí. Felícia Šárošiová, pätnásťročná dcéra ostrihomského pekára, pochádza z rodiny, v ktorej ženy v každej generácii dedia čarodejnícke schopnosti a ona je jednou z nich.

Felícia sleduje, ako jej milovanú tetu odvlečú, mučia a upália na hranici. Krásna Kata Šárošiová pred svojou smrťou zverí dievčaťu dôležitý tajomný predmet. Rodina Šárošiová musí utiecť pred prenasledovaním a v nádeji na nový život sa presťahuje z Ostrihomu do Budína, kde sa Felícia potajomky priúča liečiteľstvu a čarodejníctvu od tajomnej čarodejnice z Gellértovej hory.

Neskôr si so svojím manželom otvoria malú kaviareň vo Viedni a stane sa dôverníčkou Márie Terézie, ktorej pomáha svojimi liečiteľskými schopnosťami. Medzitým prebiehajú boje o rakúske dedičstvo. Felícia cíti, že musí svojimi znalosťami pomôcť zraneným vojakom, a to aj v prípade, ak sa takto stane podozrivou z čarodejníctva. Snahou pomôcť vojakom a dobrými úmyslami vystaví skúške krehké priateľstvo s Máriou Teréziou.

Jedinečný román z pera maďarskej spisovateľky Janky Fabián je plný mágie, kúzla a čarodejníctva.

***

Hon na čarodejnice je veľmi zaujímavá téma, ktorú v knihách obľubujem. K tomu nová maďarská autorka a spomenutie Márie Terézie a táto kniha si ma rozhodne získala a chcela som ju vyskúšať. V prvom rade musím povedať, že kniha nebola zlá, len ju musí dostať do rúk ten správny čitateľ. Náročnejšiemu čitateľovi sa bude zrejme zdať veľmi plytká a jednoduchá. Potešiť však môže čitateľky, ktoré vyslovene hľadajú nenáročné historické romány, s jednoduchou zápletkou a bez zbytočne dlhých opisov. 

Kniha je rozdelená len na 5 kapitol a autorka veľmi zvláštne rekapitulovala na ich začiatku to, čo sa stalo v predchádzajúcej. Akoby ste čítali jednotlivé diely, ktoré vychádzajú po veľmi dlhej dobe. Bolo to síce krátke, ale pre mňa aj tak zbytočné, pretože kniha sa dá pomerne ľahko prečítať aj na jedno otvorenie. Príbeh nám rozpráva hlavná postava Felicia a je vyrozprávaný veľmi jednoduchým štýlom. Na jednej strane je asi primeraný jej veku, postaveniu, vzdelaniu a predovšetkým dobe. Na strane druhej si myslím, že téma, ktorú autorka spracovala sa dala zvládnuť oveľa zaujímavejšie a najmä prepracovanejšie. 

Úvod ma zaujal, proces s "čarodejnicou" bolo zaujímavé sledovať. Najmä ten primitivizmus vtedajšej doby, povery a legendy, ktorým ľudia dokázali veriť. Akonáhle sa ale dej sústredil výhradne na hlavnú hrdinku a jej život, tak trochu zovšednel. Mohla ho ozvláštniť postava Márie Terézie, ktorej mohlo byť v knihe oveľa viac. Je to jedna z najvýznamnejších postáv našej histórie, preto sa z danej témy mohlo vyťažiť viac. Záver sa mi zdal uponáhľaný a až po dočítaní som zistila, že príbeh má ešte dve ďalšie časti. 

Samozrejme, príbehu nechýba ani romantická linka, ktorá sa síce nemala kedy rozvinúť, ale je aj tak intenzívne prítomná a spomínaná počas celej knihy. Ak od tejto knihy nebudete mať priveľké očakávania, môžete si jej príbeh celkom príjemne užiť. Odporúčam naozaj tým, ktorí hľadajú niečo nenáročné, majú radi históriu a nepotrpia si na zložité zápletky a nevadí im ani plytkosť postáv. Pre hltačky jedného románu za druhým to môže byť príjemné letné čítanie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Motýľ. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Sesternice (Recenzia)

Autor: Aurora Venturini

Originálny názov: Las primas
Vydavateľstvo: Odeon 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 200
Žáner: spoločenský román
Moje hodnotenie knihy: 5/5
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy. Pred čitateľom sa odvíja príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. V centre pozornosti je nevšedná rozprávačka Yuna Riglos. Yuna je dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorej chýbajú komunikačné a spoločenské zručnosti. Do vienka jej však bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. V úprimnej výpovedi, často bez čiarok, opisuje život okolo seba. Matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na rodinné územie, akoby len preto, aby ho nejako zneužili, či obrazy, ktoré jej prinesú uznanie aj sebaúctu. Yuna svojou priamosťou často šokuje, často rozosmeje, no ako dospieva, s čoraz väčším pochopením nám odhaľuje svet tých najzraniteľnejších medzi nami.

***

Predslov knihy Sesternice napísala moja obľúbená latinskoamerická autorka Mariana Enriquez a už ten výborne načrtol náladu celej knihy. Okrem iného sa v ňom dozvedáme aj fakt, že sama autorka nazýva román do istej miery autobiografickým a inšpiráciou jej boli reálne situácie, ktoré zažila alebo sa o nich dozvedela od iných žien, čo je po prečítaní knihy až hrôzostrašná skutočnosť. 

Príbeh je o Yune, ktorá žije s prísnou matkou a ťažko postihnutou sestrou Betinou. Yuna samú seba takisto opisuje ako zaostalú, čo sa prejavuje napríklad aj v gramatických chybách, slabej slovnej zásobe a nesprávnej, resp. absentujúcej interpunkcii. Viem, že mnohým čitateľom často prekážajú podobné "experimentálne" formy písania, ale v tomto prípade to skvelo dopĺňalo charakter a spôsob premýšľania hlavnej postavy. Zároveň však postupne môžeme sledovať, ako sa Yunine vyjadrovacie schopnosti a vedomosti zlepšujú vďaka tomu, že Yuna sa v priebehu deja stále snaží vzdelávať. 

Autorka si ani náhodou nedáva servítku pred ústa a všetko opisuje bez akejkoľvek politickej korektnosti. Jej štýl je typický latinskoamerický - nechutný, naturalistický, miestami vyhnaný do bizarných extrémov. Dej rozhodne nemá len jednu vrstvu a napriek tomu, že jasne opisuje život hlavnej postavy a jej okolia, nie vždy som mala istotu, že je to tak, ako nám to Yuna prezentuje. Presne to mám na juhoamerickej literatúre najradšej a aj keď to nemusí byť každého šálka kávy, určite odporúčam dať aspoň šancu autorom a autorkám aj z tohto kúta sveta. Napriek vyhroteniu niektorých scén a opisov, dej románu nepresahuje do hororových alebo nadprirodzených prvkov, ako je to napr. typické pre Marianu Enriquez, a tak môže byť prijateľnejším uvedením do tejto literatúry. 

Veľmi sa mi páčila aj poznámka prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá nám priblížila problémy, s ktorými sa pri preklade Sesterníc musela vysporiadať. Bolo to zaujímavé nahliadnutie do veľmi ťažkej práce prekladateľov, ktorú si častokrát ani neuvedomujeme. Barbara veľmi trefne zhodnotila aj samotné dielo: "Vytvoriť originálny literárny text, ktorý by prekvapil čitateľstvo v dvadsiatom prvom storočí, nie je jednoduché. Ak ste práve dočítali román Sesternice, asi mi dáte za pravdu, že Aurore Venturini sa to podarilo. Napísala dielo, ktoré vyruší témou aj štýlom, ale nie prvoplánovo. Provokuje, ale nie samoúčelne."

Sesternice rozhodne odporúčam všetkými desiatimi, odo mňa si vyslúžila kniha 5 hviezdičiek a je to ďalšia skvelá Odeonka do mojej zbierky. 

                                                             Knihu si môžete kúpiť tu.  

Syn podsvetia (Recenzia)

Autor: Vladimíra Šebová

Originálny názov: Syn podsvetia
Vydavateľstvo: CooBoo 2023

Séria: Piesne troch svetov

Diel:  2/2

Počet strán: 336

Žáner:  YA, fantasy

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Boh podsvetia Veles vyhlásil jednoduchú úlohu. Kto privedie jeho strateného syna, dostane zaňho všetko, čo si zažiada. Sirína, dievčina s čarovným hlasom a posledná svojho druhu, tak má šancu získať späť to najcennejšie. No cesta do podsvetia je plná nástrah a Sirína je nútená zavolať si na pomoc skupinu netradičných a zúfalých hrdinov.

Smrteľník, ktorého obchodík sa prepadol pod zem. Alkonosta, oddaná bojovníčka, ktorú vyhostili za zradu. Rusalka, ktorá sa pretĺka ako nájomná vrahyňa. Lešij, ktorý má obľubu v magických predmetoch. A dedič podsvetia, ktorý zutekal zo sveta mŕtvych v snahe zmeniť svoj osud. Spolu sa vydávajú na dobrodružnú cestu plnú priateľstva, lásky a mágie. Musia čeliť dávnym i novým nepriateľom, bájnym príšerám aj vlastným démonom. Na mieste, kde končia všetky stratené veci, nájdu možno viac, než pôvodne hľadali.

Dodrží Veles slovo alebo bude hrať podľa vlastných pravidiel?

***

Máte radi rozprávky, ale z tých pre deti ste predsa len už vyrástli? Vladimíra Šebová vám s týmto problémom môže ľahko pomôcť. Píše úžasné fantasy príbehy inšpirované slovanskou mytológiu plných mágie a čarov, kúzelných bytostí a sympatických hrdinov. Tak ako Dcéra zimy, aj Syn podsvetia určite poteší všetkých milovníkov fantasy príbehov so šťastným koncom. A čo je najlepšie, dajú sa čítať úplne oddelene, aj keď oficiálne tvoria jednu sériu. 

Je skvelé, že sa konečne niekto aj u nás inšpiroval slovanskou mytológiou a spracoval túto bezodnú studnicu skvelých nápadov a námetov do veľmi originálnych príbehov. Páčia sa mi postavy, ktoré tu autorka vytvorila a aj prelínanie súčasného sveta s tým vymysleným. Všetko spolu krásne funguje. Je to moderné, nápadité a originálne. Tak akurát akčné, príhodne, nenásilne a predovšetkým prirodzene vtipné. Pre mňa je naozaj dôležité, ak autor dokáže aj do dramatických a vypätých situácií prinášať humor, ktorý nebije do očí, ale je len veľmi nenápadne zakomponovaný do rozhovor. Ten, kto je naladený na presne tento tip odľahčenia ho tam totiž určite vždy objaví. 

Autorka stvorila veľmi zvláštnu a nevšednú skupinu tvorov, ktorí sa spoločne vydávajú do podsvetia. Každý má na to iný dôvod. Sú nimi lešij Finn, alkonosta Sirína, rusalka Tatyana, besomar Artemy a nakoniec nenápadný zámočník Matthew. Títo všetci chcú niečo získať alebo nájsť. Na ceste im pomáhajú ich schopnosti a kúzelné bytosti. 

Syn podsvetia je čarovný príbeh plný odvahy, priateľstva a lásky. Bavil ma rovnako ako Dcéra zimy a som šťastná, že som aj u nás objavila spisovateľku, na ktorej knihy sa budem vždy tešiť. Svojím talentom a štýlom vôbec nezaostáva za zahraničnými fantasy autormi svetových bestsellerov.

Autorkine knihy naozaj odporúčam, ak máte náladu na niečo svižné, rýchle, zábavné a veľmi pútavé. Už teraz sa teším na prípadné ďalšie knihy, ktoré budú čerpať zo slovanskej mytológie, o ktorej vieme častokrát oveľa menej než, napríklad, o gréckej či rímskej. 

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.