Pani plukovníková (Recenzia)

Autor: Laura Frantz 

Originálny názov: The Colonel´s Lady

Vydavateľstvo: i527.net 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 440

Žáner:  historický román

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Môže láska prežiť tajomstvá pochované hlboko v utrápenom srdci?

Roxanna Rowanová, nežná Virgínčanka, je odhodlaná vzdorovať divočine amerického pohraničia a dostať sa do vzdialenej pevnosti v Kentucky. Túži znovu sa stretnúť so svojím otcom, ktorý slúži pod plukovníkom Cassiusom McLinnom, a keď zistí, že jej otca zabili na vojenskej výprave, celkom ju to zničí.

Bez peňazí a iných možností je nútená zostať v pevnosti. Zatiaľ čo trávi čoraz viac času s prudkým plukovníkom McLinnom, pevnosť doslova bzučí intrigami a narážkami. Podarí sa Roxanne zistiť, kto plukovník v skutočnosti je – a čo urobil?

Ponorte sa do tohto pôsobivého príbehu o láske, viere a odpustení, odohrávajúceho sa v búrlivom americkom pohraničí v roku 1779.

***

Historické romány od vydavateľstva i527.net mám veľmi rada, no musím priznať, že Lauru Frantz, od ktorej vyšlo dokopy už 7 kníh, som zatiaľ nečítala. Na jej tvorbu som bola zvedavá už dlhšie a toto prvé stretnutie s ňou ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo. V prvom rade sa nejedná o klasickú historickú regentskú romancu, na akú som zvyknutá a akú bežne čítam. Pani plukovníková sa výrazne odlišuje od kníh tohto žánru nielen prostredím, v ktorom sa odohráva, ale aj dramatickejšou a pochmúrnejšou atmosférou. 

Kniha nás prenesie na americký kontinent do pohraničnej vojnovej pevnosti, ktorej velí plukovník Cass McLinn. Pod jeho velením pracuje aj Roxanin otec, ktorého sa mladá Virgínčanka rozhodne po smrti svojej matky navštíviť. Na jej veľké sklamanie sa však dozvedá, že jej otec bol zastrelený a Roxane nezostáva nič iné, len zaujať jeho miesto pisára a zostať v pevnosti dovtedy, kým nebude jej presun bezpečný a nezíska naň dostatok finančných prostriedkov. 

Už od prvého stretnutia Roxany a Cassa panuje medzi nimi veľká vzájomná príťažlivosť, ktorú si ale ani jeden z nich nepripúšťa. Existujú dôvody, kvôli ktorým si lásku k tomu druhému zakazujú a snažia sa ju v sebe potlačiť. Napriek všetkému, sa však postupne ich vzťah prehlbuje a z povinného pracovného vzťahu vzniká dôvernejšie puto. 

Roxana stelesňuje typickú dobre vychovanú dámu s pevnými zásadami, slušným správaním a dobrým srdcom. Cass, ako správny vojak, presadzuje disciplínu, spravodlivosť a neprístupnosť. Obaja majú za sebou ťažkú minulosť, ktorá ich stále prenasleduje. Autorka sa inšpirovala na vytvorenie postavy plukovníka skutočným americkým vojakom, našťastie, Cassovi dopriala šťastnejší koniec. Každá čitateľka si jeho príťažlivosť určite rýchlo zamiluje a bude mu držať palce pri získavaní svojej vyvolenej. Aj keď mi Roxanino správanie pripadalo niekedy nelogické, v Cassovi dokázala vyzdvihnúť jeho najlepšie vlastnosti a veľmi rýchlo si získať jeho obdiv. 

Autorka vytvorila širokú škálu postáv s prepracovanými charaktermi, ktoré veľmi autenticky zasadila do drsného vojnou zmietaného Kentuckého pohraničia. Na čitateľa dýcha pochmúrna atmosféra v pevnosti, kde je špina, nedostatok zbraní, jedla, oblečenia a vojaci si čakanie na ďalšiu bitku krátia alkoholom a príležitostnými zábavami. 

V prvej polovici knihy sa postupne zoznamujeme s postavami, prostredím a prebiehajúcimi bitkami o americké územia. Zaujímavo bol vykreslený stret s Indiánmi, následné vyjednávanie a získavanie informácií. Pomalší rozbeh zabezpečí čitateľovi úplné ponorenie sa do prostredia a doby. Príjemné spestrenie a rozptýlenie od romantickej linky bolo zisťovanie totožnosti špióna, ktoré by autorka mohla pokojne rozvinúť aj podrobnejšie a rozsiahlejšie. V druhej polovici situácia začne byť dramatickejšia a všetci sa pripravujú na blížiacu sa bitku. Pre nedostatok zbraní a vojakov si všetci uvedomujú, že idú na istú smrť. Dej naberá rýchly spád, odhaľujú sa nezodpovedané otázky a všetko začne razom plynúť veľmi rýchlo. Oproti pomalšiemu rozbehu, prišiel záver akosi prirýchlo. Určité veci nedopadli presne podľa mojich predstáv (vysporiadanie sa s Cassovým bratom Liamom), ale koniec dokázal v určitých momentoch prekvapiť. 

S Laurou Frantz určite nekončím a postupne si dopĺňam zbierku všetkých jej kníh. Teším sa na jej ďalšie príbehy a odporúčam ju všetkým čitateľkám milujúcim romantické príbehy, ktoré sú síce plné útrap, ale vždy skončia šťastne. 

   

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  i527.net.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Muž, ktorého asi poznám (Recenzia)

Autor: Mike Gayle
Originálny názov: The Man I Think I Know
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 376
Žáner: svetová fikcia, spoločenský román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Život so sebou občas prináša tie najnečakanejšie zvraty – a tie najnepravdepodobnejšie priateľstvá."

Po absolvovaní prestížnej internátnej školy spolužiaci Danny Allen a James DeWitt predpokladali, že ich čaká nádherná budúcnosť. No keďže cesty osudu sú nevyspytateľné, po rokoch sa obaja stretávajú na tom najmenej pravdepodobnom mieste: v domove sociálnych služieb. Jeden tam pracuje ako ošetrovateľ a druhého doň na istý čas umiestnila rodina. Danny a James sa dostali na samé dno a po čase sa zmierili s tým, že lepšie to už nebude. Ich absurdné stretnutie im však napokon otvorí oči a prevráti život naruby.

***

Fakt, že nečítam anotácie je niekedy tým najlepším rozhodnutím, aké môžem pred začítaním sa do knihy urobiť. Inokedy je to skôr na škodu. Podobne to bolo aj v tomto prípade. Z anotácie na Muža, ktorého asi poznám by som pravdepodobne vytušila, že kniha nebude tak úplne pre mňa a mala som pravdu. 

Kniha je písaná z pohľadu dvoch hlavných hrdinov - Dannyho a Jamesa, bývalých spolužiakov, dnes už dospelých mužov, ktorým sa z rôznych dôvodov nepravdepodobne zmenil život. Ich kapitoly sa pravidelne striedajú a pomerne skoro sa v príbehu stretnú a navzájom dopĺňajú rozprávanie. Tu môžem hneď vyzdvihnúť prvé pozitívum knihy - naozaj mám veľmi rada, keď je príbeh napísaný z dvoch alebo viacerých uhľov pohľadu. Ani v skutočnom živote nemajú veci len jednu stránku a takýto spôsob rozprávania poskytuje komplexné nahliadnutie na dianie v príbehu, čo mu vždy veľmi prospeje.

Danny je v podstate skrachovaný muž, ktorý prijme preňho podradnú prácu ošetrovateľa v domove sociálnych služieb, napriek tomu, že na škole bol premiantom. James je po nehode s trvalými následkami odkázaný na opateru druhých, a keď sa jeho rodičia rozhodnú odísť na dovolenku, ktorú tak veľmi potrebujú, umiestnia ho dočasne do sociálneho domova. Tam sa Danny a James stretnú prvýkrát od ukončenia školy a napriek prvotným rozpakom sa začína ich spoločný príbeh. 

Objektívne môžem zhodnotiť, že táto kniha je veľmi dobrá. Príjemne a jednoducho napísaná, ale zobrazuje mnohé citlivé témy, ktoré sa autorovi podarilo nezosmiešniť, čo môže byť v podobných príbehoch častokrát problém. Napriek tomu, že som sa v podobnej situácii neocitla, myslím si, že  príbeh bol podaný dosť realisticky na oboch stranách. 

Veľmi sa mi páčilo opísanie potreby Jamesa znovu sa osamostatniť. Musí byť veľmi ťažké sa vyrovnať s tým, najmä keď žijete aktívny a úspešný život, že zrazu prídete doslova o všetko, aj o schopnosť rozprávať, pohybovať sa a normálne žiť bez pomoci druhých. Človek však okrem pomoci potrebuje aj svoju dôstojnosť a táto linka bola v knihe zvládnutá veľmi dobre. Myslím si, že pre mnohých ľudí s podobným osudom môže byť James inšpiráciou. 

Napriek tomu však Muž, ktorého asi poznám nebol tak úplne mojou šálkou kávy. Ani presne neviem, čo mi tam chýbalo. Je to v podstate nefér voči knihe a zároveň je to pre mňa aj ťažké vysvetliť prečo. Keď čítam nejakú (dobrú) YA, fantasy alebo romantickú knihu, som nadšená z každej hlúposti, ktorá príbeh nasmeruje ku šťastnému koncu a vôbec mi neprekáža naivný, jednoduchý príbeh. Avšak pri spoločenských románoch a vážnejšej fikcii mi vyhovujú viac depresívnejšie, často až nihilistické príbehy, ktoré ma emocionálne rozložia. Príbehom, ktoré mi majú dodať nejakú vieru v dobro a ľudstvo ako také, skrátka veľmi neverím. Aj keď v tomto prípade ide naozaj o veľmi pekný príbeh priateľstva dvoch "stratených" mužov, kniha ma napriek tomu nedokázala prinútiť konvertovať na svoju stranu životného optimizmu. 

Vo viacerých recenziách som videla prirovnanie Muža, ktorého asi poznám k filmu Nedotknuteľní (The Intouchables) a s týmto prirovnaním sa plne stotožňujem. Ide naozaj o veľmi podobne ladený príbeh a presne ako pri tejto knihe, aj pri Nedotknuteľných som si povedala, že je to veľmi pekný film, ktorý ale vôbec nie je pre mňa. Ale verím, že podobne ako Nedotknuteľní, aj Muž, ktorého asi poznám osloví veľké množstvo ľudí, ktorí budú z príbehu Jamesa a Dannyho nadšení a možno mnohým aj pomôže dodať nádej a nadhľad, ktoré sú naozaj veľmi potrebné v každej životnej situácii. 

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Miznúce dievčatá (Recenzia)

Autor: Lisa Regan

Originálny názov: Vanishing Girls

Vydavateľstvo: Grada 2021
Séria: Detective Josie Quinn

Diel:  1/12

Počet strán: 368

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Jedného dňa zmizne v ospalom americkom mestečku Denton krásna sedemnásťročná Isabelle Colemanová. Všetci obyvatelia sa pustia do hľadania, no jediné, čo sa im podarí objaviť, je jej mobilný telefón. Nečakane sa však v meste zjaví iné unesené dievča – otrasené a traumatizované po roku väznenia –, ktoré vôbec nereaguje na svet okolo seba.

Detektívka Josie Quinnová, ktorú práve suspendovali, sa rozhodne po zmiznutej Isabelle pátrať na vlastnú päsť. Má však len jedinú stopu, po ktorej sa môže vydať. A tou je záhadné meno Ramona. Tuší, že obe zmiznuté dievčatá majú niečo spoločné a Ramona je tajuplným kľúčom k tejto záhade. Josie Quinnová sa púšťa do zúfalých pretekov s časom. Za každú cenu musí nájsť Isabelle živú. Postupne zisťuje, že zmiznutých dievčat je viac, lenže nikto jej neverí. Podarí sa jej napriek tomu chytiť šialenca, ktorý ich unáša? A na aké temné miesta sa bude musieť vydať, aby odhalila pravdu, ktorú nikto nechce vidieť?

***

Dobrou detektívkou nikdy nepohrdnem a Miznúce dievčatá môžem do tejto kategórie rozhodne zaradiť. Už dlhšiu dobu na mňa táto kniha vyskakovala zo všetkých sociálnych sietí s pozitívnymi ohlasmi, takže keď sa naskytla možnosť prečítať si ju, okamžite som knihu vzala do rúk. Presne takéto príbehy mám rada a môžem ju s čistým svedomím odporučiť všetkým milovníkom tohto žánru. 

Základom dobrej krimi série je sympatický detektív. Postava Josie Quinn spĺňa všetko, čo od správnej vyšetrovateľky očakávam. Mala nadšenie pre prácu, cit pre spravodlivosť a húževnatosť, s ktorou sa púšťala do každého prípadu. Prekážky ju nezastavia a stále si ide za svojím presvedčením. V osobnom živote má lepšie, ale aj horšie chvíle, každopádne sa neustále snaží napredovať a opäť získať rovnováhu. 

Čo určite nie je pri detektívkach celkom bežné je to, že začíname riešiť prípad so suspendovanou vyšetrovateľkou. Josie neovládla svoje city a vyrobila si tak väčší pracovný problém, kvôli ktorému jej nadriadený prikázal platené voľno. Ona, ako správny workoholik, to veľmi ťažko nesie, najmä vtedy, keď aktuálne prebiehajúci prípad začína byť poriadne zamotaný. Je odhodlaná riešiť ho na vlastnú päsť aj napriek zákazu a opätovným výzvam, aby sa stiahla. Jedna stopa ju vedie k ďalšej a takto postupne odkrýva spleť tajomstiev, ktoré siahajú niekoľko desaťročí do minulosti a odhalenia sa týkajú aj jej najbližších. 

Josie sa nachádza v ťažkej situácii nielen pracovne, ale aj v osobnom živote. So svojím manželom a zároveň kolegom v práci sa snaží už nejaký čas rozviesť, pretože ju podvádzal. Našťastie si našla veľmi sympatického a obetavého nového partnera, ktorého si chce vziať, ale prebiehajúce vyšetrovanie všetko skomplikuje.  Starosti jej robí aj otravná novinárka, s ktorou ale postupne nadväzuje zaujímavý vzťah. V určitom zmysle k sebe tieto dve pociťujú rešpekt a úctu, ale neodpustia si, keď si môžu robiť navzájom prieky. 

Samotné vyšetrovanie je veľmi dynamické a jeho logické nadväznosti čitateľovi postupne predostrú rozuzlenie všetkých tajomstiev. Približne sto strán do konca som mala pocit, že už všetko viem a prípad sa zdal byť uzatvorený, to sa však tajomstvá začali ešte len odhaľovať. Poslednú tretinu sa od knihy určite neodrhnete, až kým sa nevyjasní aj posledná nezodpovedaná otázka. Prípad naberá rozmery, o ktorých sa Josie ani nesnívalo a aj obetí začína akosi pribúdať. Autorka sa evidentne nebojí zvratov a prekvapení a to je predsa na takýchto príbehoch to najlepšie! 

Táto séria od Lisy Regan má aktuálne 12 dielov, čo v prípade, že sa vám autorkin štýl zapáči hneď pri prvom, je skvelá správa. Viete, že sa môžete tešiť na niekoľko ďalších, určite veľmi dobrých a prepracovaných príbehov. Dúfam, že sa ich dočkáme čoskoro, pretože Josie bola veľmi sympatická vyšetrovateľka a som zvedavá na jej ďalšie prípady a vývoj v jej osobnom živote. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Dcéra zimy (Recenzia)

 Autor: Vladimíra Šebová

Originálny názov: Dcéra zimy
Vydavateľstvo: CooBoo 2021

Séria: -

Diel:  -

Počet strán: 352

Žáner:  YA, fantasy

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

„Sú len dva spôsoby, ako sa stať nesmrteľnou – narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.“

Večný život sa stal ich prekliatím. Keď všetkými obávaná Morena zachráni svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie kliatby. Na prahu dospelosti ich totiž uväznili vo svete živých. Morena sa stala nesmrteľnou a Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka umrie a následne sa znovuzrodí.

A teraz, po dlhých stáročiach, konečne našli niekoho, kto im dokáže pomôcť. Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom, musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti.

Podarí sa im zlomiť kliatbu alebo s nimi bohovia rozohrajú celkom inú hru?

***

Musím priznať, že slovenských autorov nečítam takmer nikdy. Novinka od Vladimíry Šebovej ma však natoľko zaujala, že som si povedala "prečo nie?" Do čítania som sa tak vrhla s veľkou chuťou a najmä zvedavosťou. Aj keď je pravda, že som do nej išla s určitými pochybnosťami a obavou, že najmä štýlom mi kniha nebude vyhovovať. Témou som si bola istá, slovanská mytológia, aj keď v nej nie som žiadny odborník, ma v podobných príbehoch veľmi zaujíma. 

Morena a Vesna sú sestry. Nešťastnou náhodou ich zasiahne kliatba, vďaka ktorej sú nesmrteľné. Morena sa stane nositeľkou smrti, Vesna symbolom šťastia a znovuzrodenia. Morena nájde spôsob, akým by ich mohla z prekliatia vyslobodiť, ale v ceste má nespočetne veľa prekážok, ktorým musí čeliť. Niekedy sama, ale častokrát má spojencov. Nájde nakoniec Smrť šťastie a pokoj?

Kniha je krásne spracovaná, pozornosť si zaslúži hneď v úvode mapa, ktorá krásne dotvára vaše predstavy týkajúce sa miesta, kde sa príbeh odohráva. Určite veľmi zaujme a čitateľa priláka aj téma slovanskej mytológie, ktorá vzhľadom na počet bohov a množstvo rôznych príbehov, ktoré sa o nich zozbieralo, dáva nespočetne veľa nápadov na dobré zápletky. Rôzne formy čarov, mágie a bosoráctva zasa prilákajú fanúšikov fantasy.   

Hneď, ako som sa začítala do prvých stránok, bolo mi jasné, že toto sa mi bude páčiť. Veľmi zaujímavý a originálny príbeh od samého začiatku! Autorkin štýl mi veľmi vyhovoval a striedanie dvoch časových liniek poskytuje neustále dostatok akcie, takže čitateľovi sa nemôže stať, že by sa začal nudiť. Morena bola perfektne spracovaná hlavná postava, ktorá v podstate reprezentuje tú zápornú stránku života, ale keď treba, vždy sa zachová správne a voči tým, ktorí si to zaslúžia aj férovo a milujúco. Morena bola drsná, silná, priebojná a veľmi výrazná postava. Naproti tomu jej sestra Vesna mi k srdcu tak veľmi neprirástla. Jej veľmi citlivá a jemná povaha ľahko robila chyby a nesprávne rozhodnutia, a kvôli svojmu jemnocitu nebola schopná čeliť vzniknutým problémom. Vždy potrebovala mať pri sebe oporu, najčastejšie ňou bola práve Morena, ktorá na ňu neustále dohliadala.  Celý príbeh je popretkávaný aj romantickými linkami, ktoré mu dodávajú to správne napätie a podnecujú zvedavosť, ako sa to s postavami nakoniec skončí a či sa dočkajú spoločného happy-endu.

Jediné malé a veľmi zanedbateľné negatívum príbehu vidím vo fungovaní mágie a samotnej kliatby. Niekedy som celkom neporozumela previazanosti čarov a strácala som sa v jednotlivých súvislostiach. Určite to bolo spôsobené aj tým, že sme preskakovali v dvoch časových líniach a určite príbehu z mojej strany nepomohlo ani to, že som ho pre nedostatok času nečítala sústavne, ale robila som viaceré prestávky. Potom mi vždy chvíľu trvalo sa v ňom zorientovať a zadeliť si správne jednotlivé príbehy do dvoch časových rovín. Určite sa ku knihe ešte rada vrátim, vyhradím si dostatok času a užijem si ho na 1-2 otvorenia. 

Úprimne (ale, žiaľ, aj s veľkou hanbou) priznávam, že som nečakala tak dobre napísaný a perfektne vystavaný príbeh od slovenskej autorky. Vladimíra Šebová má môj obdiv a už teraz sa teším, na jej ďalšiu knihu. Niekde som čítala, že by sa opäť mohla odohrávať vo svete Dcéry zimy, čomu by som sa ja naozaj veľmi potešila. Na záver už len malé upozornenie, nezabudnite si prečítať aj autorkine poďakovanie. V závere sa krásne prihovára čitateľovi a ďakuje, že si vybral práve jej knihu. Ja by som teda touto cestou rada vďaku opätovala a tiež vyjadrila radosť, že aj u nás vznikajú také dobré fantasy príbehy a máme takú talentovanú spisovateľku.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Pasáž (Recenzia)

Autor: Simon Stålenhag

Originálny názov: Passagen

Vydavateľstvo: Lindeni 2018
Séria: Tales from the Loop,...

Diel:  3/3

Počet strán: 144

Žáner:  dystópia, post-apo

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Rok 1997. Michelle a jej malý žltý robot unikajú naprieč dystopickou Amerikou. Cesty lemujú vraky obrovských vojnových dronov a všadeprítomný technologický odpad rozkladajúcej sa konzumnej spoločnosti. Ako sa blížia k pobrežiu, v čoraz rýchlejšom slede sa za nimi rúca svet, akoby sa napokon za obzorom prepadlo prázdne jadro civilizácie.

Simon Stalenhag je medzinárodne uznávaný autor a ilustrátor kníh ako Ur varselklotet a Flodskörden. Vďaka svojim originálnym ilustráciám a príbehom plným fantázie, ktoré zobrazujú imaginárne stroje a bytosti v kontraste so škandinávskou každodennou realitou, dnes patrí medzi najžiadanejších vizuálnych rozprávačov na svete. Vo svojej najnovšej knihe Pasáž (Passagen) upiera svoj jedinečný pohľad na Ameriku.

***

Pasáž je niečo medzi komiksom a klasickou knihou. Dá sa povedať, že je obrázkovou knihou pre dospelých :) Originálne ilustrácie sú doplnené krátkymi úryvkami textu, ktoré ale nie sú nijako obšírne. Zaujímavé je, že samotné ilustrácie sú tak špecifické a zvláštne, že samy o sebe by veľmi nemali čo povedať a ponúknuť. Taktiež príbeh je veľmi jednoduchý, krátky a v podstate ničím zaujímavý. Avšak, keď sa spolu prepojili, text s ilustráciami spolu krásne ladia a ponúkajú čitateľovi krásny estetický literárny zážitok. 

Hlavná hrdinka Michelle, spolu so svojím priateľom robotom, putujú naprieč zničenou Amerikou a hľadajú Michellinho brata. Amerika už dávno nie je tým veľkolepým miestom ako bývala kedysi. Zničili ju technológie a veda. Ľudia sa stali otrokmi neuroprilieb, na ktorých si vytvorili závislosť. Všade je plno strojov, robotov, dronov, káblov a odpadu. 

Vďaka ilustráciám panuje príbehu pochmúrna atmosféra a beznádej na čitateľa číha na každej strane. Sú veľmi znepokojivé a navodzujú v čitateľovi presne také zúfalstvo, akoby sa naozaj sami ocitli v postapo svete. Zničená a špinavá krajina pobáda k depresiám a rabovaniu.  Ľudia už stratili vôľu normálne žiť a oddávajú sa životu technológie. V niečom veľmi trefné zobrazenie súčasnej spoločnosti a snahy prekonávať a posúvať hranice vedy. Ľudia sa technológiám naplno prispôsobili a predstavujú v ich životoch absolútnu každodennú potrebu a nevyhnutnosť. 

Pasáž je veľmi špecifické dielo, ktoré vyčnieva práve vďaka veľmi originálnym ilustráciám. Ocenia ho určite knižní fajnšmekri a milovníci postapokaliptických a dystopických svetov. V neposlednom rade umelci so sklonmi k temným a pochmúrnym náladám. Mňa určite zaujala a rada si prečítam a pozriem aj iné autorove diela. 

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Nimona (Recenzia)

Autor: Noelle Stevenson

Originálny názov: Nimona

Vydavateľstvo: CooBoo 2019
Séria: -

Diel:  -

Počet strán: 272

Žáner:  YA, fantasy

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Komiksový román, ktorý spôsobil záchvaty smiechu a plaču miliónom čitateľom po celom svete.

Nimonu si musíte prečítať, či už holdujete tínedžerskym knihám, fantasy, komiksom, alebo všetkému dokopy! Nimona má poriadne podrezaný jazyk, dvakrát reže a ani raz nemeria a ešte je aj tvaromenička. Jednoducho chodiaca katastrofa. Jedného krásneho dňa sa rozhodne, že najväčší zloduch v kráľovstve lord Ballister Blackheart potrebuje jej pomoc. A pohroma epických rozmerov je na svete. Nenechajte sa popliesť tým, že vyzerá milo, či možno trochu nevinne. Pripravte sa na skvelý humor, vtipy o smrti a podobné brutality.

Tento komiks je totiž naozaj božský a skvostný a musíte si ho prečítať aspoň stokrát!

***

Komiksy vo všeobecnosti veľmi nevyhľadávam, akosi ich nepovažujem za plnohodnotné knihy. Ani neviem, prečo som sa rozhodla práve pre Nimonu. Zrejme ma presvedčili pozitívne recenzie a chcela som zistiť, z čoho sú všetci takí unesení. Došlo mi to hneď na prvých stránkach, kedy som si Nimonu a Ballistera úplne zamilovala. 

Nimona chce parťáka. A kto by bol vhodnejší, ako najhorší zloduch v kráľovstve? Neslávne známy Ballister Blackheart ale s malým dievčaťom nechce mať nič spoločné. Až keď sa mu Nimona pochváli so svojou schopnosťou tvaromeničky, začne byť pre Balliestera zaujímavou. Spoločne majú plán proti jeho večnému rivalovi Abrosiusovi, členovi Inštitútu, ktorý dohliada na poriadok v kráľovstve. 

Ak patríte k tým, ktorí si myslia, že Nimona nie je pre nich, mýlite sa. Presne ako som sa zmýlila ja. Nimona je totiž pre všetkých a môžete ju čítať stále dokola, vždy dokáže potešiť a zlepšiť náladu. Je neuveriteľne vtipná, zábavná a návyková. Celé spracovanie príbehu je veľmi vydarené. Žiadny zbytočný text, len trefné dialógy doplnené veľmi sympatickými kresbami. Hlavných hrdinov si musíte obľúbiť a fandiť im. Nimona je správne drzá a sarkastická, Ballister úžasný záporák a Ambrosius sladký záchranca. Príbeh je síce jednoduchý, ale napriek tomu zaujímavý, s veľmi originálnym prvkom tvaromeničky. Nimona tak brala na seba podoby iných ľudí a vďaka zámene postáv vznikali nové nedorozumenia a nové komické situácie. 

Páčilo sa mi vykreslenie boja dobra a zla. Pretože tí zlí nemusia byť takí do konca. Veľmi rýchlo sa môže všetko zmeniť a zlo sa obráti zrazu na dobro a naopak. Je to komiks, je to rozprávka a dobro zvíťazí, ale napriek tomu koniec nie je klasický happy-end. Veľmi originálny záver, ktorý mal čaro najmä v tom, že bol predovšetkým obrázkový. Po dočítaní som bola smutná, že už som na konci a priala by som si ďalšie príbehy s týmito postavami, ale zároveň viem, že k danému koncu by sa ďalšie časti už akosi nehodili. Takto sa teda aspoň poobhliadnem po ďalších dielach od tejto sympatickej autorky. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Zrodená z trosiek a popola (Recenzia)

Autor: Megan Chance

Originálny názov: A Splendid Ruin

Vydavateľstvo: Grada 2021
Séria: -

Diel:  -

Počet strán:360

Žáner:  román

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Hypnotizujúci historický román o zrade, šialenstve, ale aj láske a odvahe pobiť sa za vlastný život a získať späť všetko, čo bolo kedysi stratené. Píše sa rok 1906 a mladučká May Kimblová sa po smrti svojej milovanej matky ocitá v New Yorku úplne sama a bez prostriedkov. Z neutešenej situácie ju vytrhne až list s pozvaním do San Francisca od tety, o ktorej existencii doteraz ani netušila.

May spočiatku očarí bohatstvo novo nájdenej rodiny, čoskoro si však začína uvedomovať, že v tieni sullivanovského sídla číhajú temné tajomstvá. Jej očarujúca sesternica v noci často mizne v nebezpečnej Čínskej štvrti. Teta sa pod vplyvom ópia potuluje po sídle. Strýko má milenku a jeho biznisu sa nedarí ani zďaleka tak dobre, ako by sa na prvý pohľad zdalo. No a slúžka jej naznačuje, že je vo veľkom nebezpečenstve. May ani netuší ako, a zrazu pre zradu, šialenstvo a vraždu, ktorú nespáchala, stráca všetko vrátane svojej slobody.

Šanca na záchranu prichádza, až keď v jedno skoré aprílové ráno San Francisco zasiahne ničivé zemetrasenie. Táto neočakávaná tragická udalosť prináša May vykúpenie a umožní jej vydať sa na trýznivú cestu, aby získala späť všetko, čo jej kedysi kruto vzali. Náhly zvrat osudu jej privádza do cesty tajomného spojenca a dáva jej šancu na sladkú pomstu...

***

Zrodená z trosiek a popola je veľmi vydarený historický román odohrávajúci sa na začiatku dvadsiateho storočia v San Franciscu. Dostávame sa medzi elitu spoločnosti, ktorej dominujú peniaze a moc. Bohatstvo predstavuje šťastie, pohodlie a bezstarostné užívanie si. Výborná atmosféra sanfranciskej smotánky vás vtiahne do deja od úplného začiatku a tajomná atmosféra bohatého sullivanovského sídla vám nedovolí knihu odložiť. Postupné odhaľovanie tajomstiev a intríg podnieti vašu predstavivosť, v ktorej budete dávať dokopy svoje závery a s netrpezlivosťou očakávať, ako príbeh skončí.

May Kimblová svojho otca nikdy nepoznala. Hovorí sa, že to bol veľmi bohatý a vplyvný muž, ale jej matka nikdy neprezradila jeho totožnosť. Žijú v New Yorku v chudobe a skromnosti až do dňa, kedy Mayina matka zomiera. May dostane list, v ktorom ju jej teta pozýva žiť s jej rodinou v San Franciscu. Pred May sa otvárajú brány do vyššej spoločnosti a pohodlný život plný prepychu a zábavy. V podvedomí cíti, že život v novej rodine je len pozlátko a nie všetko je ideálne tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Tieto pocity v sebe potláča a nechce si priznať pravdu, že jej rodina je jej najväčší nepriateľ. Začína sa kolotoč plný klamstiev, intríg a tajomstiev. 

Kniha je rozdelená na tri časti. V prvej spoznávame hlavnú hrdinku May, ktorá sa z chudoby razom ocitá vo svete bohatstva a spoznáva svoju novú rodinu, ktorú si okamžite obľúbi. Napriek tomu, že okolo seba naráža na veľa záhad a nezodpovedaných otázok, je veľmi dôverčivá a pravdu, aj keď sa ju snaží odhaliť, stále nevidí. Jej naivita je miestami prehnaná a indície, ktoré by ju mohli priviesť k pravde síce ona sama prehliada, ale čitateľ už môže vytušiť, kam sa dej bude uberať a čo je vo veci.  

V druhej časti sa May ocitá neprávom zatvorená v psychiatrickom ústave, kde sa z naivného dievčaťa, rýchlo stáva dospelá žena, ktorá sa musí vedieť postarať sama o seba. May sa naučí vyťažiť zo slabostí iných a práve vďaka tomu prežije toto strašné obdobie. Táto časť knihy bola síce najkratšia, ale podľa môjho názoru bola najautentickejšie spracovaná. Ťažké podmienky ústavu a zúfalstvo jej obyvateliek je zobrazené veľmi presvedčivo a verne. Páčilo sa mi, ako postupne hlavná hrdinka dospeje a je pripravená využiť každú príležitosť na útek. 

Posledná časť predstavuje Mayinu pomstu. Jej zidealizované plány nevychádzajú vždy podľa predstáv, ale nájde si priateľov, ktorí jej pri tom pomôžu. Musím priznať, že som si jej pomstu predstavovala trochu prepracovanejšiu, ale keď sa do problému zaplietla Čínska štvrť a ópiové obchody, dej si dokázal udržať napäté tempo a aj prekvapivé zvraty. Autorka do príbehu veľmi originálne zapracovala katastrofu zemetrasenia, ktoré postihlo San Francisco. Sledujeme, akým spôsobom bolo zasiahnuté obyvateľstvo a ako sa mesto postaralo o nápravy škôd. 

Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Veľmi oceňujem prostredie a čas, do ktorého bol zasadený. Rozvíjajúce sa mesto so všetkými lákadlami, aj tými nebezpečnými. Autorka skvele zakomponovala do deja problém uplatnenia ženy vtedajšej spoločnosti. Hlavná hrdinka, bola veľmi talentovaná v oblasti architektúry, ale ani len nečakala, že by sa v tejto oblasti mohla presadiť a okolie by ju rešpektovalo. 

Megan Chance zvolila veľmi dobrý rozprávačský štýl, v ktorom skryla mnoho tajomstiev a príbeh tak neustále gradoval. Postupne dávkovala záhady a otázky, na ktoré síce čitateľ dokázal nájsť odpovede ešte predtým, než sa ich rozhodla prezradiť autorka, ale vôbec to neubralo na jeho zaujímavosti. Dočkáme sa aj romantickej linky, ktorá ale príbehu nedominuje, len ho príjemne dopĺňa. Túto knihu by som odporučila všetkým, ktorí si chcú pri knihe najmä dobre odpočinúť a majú radi históriu a dobrú zápletku. Je vhodná pre každú vekovú kategóriu, od 15 až po 100 rokov :) 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ostrov bez pamäti (Recenzia)

Autor: Yoko Ogawa

Originálny názov: 密やかな結晶

Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -

Diel:  -

Počet strán: 264

Žáner:  dystópia

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Desivo-krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou od jednej z najoceňovanejších autoriek súčasnosti.

Na bezmennom ostrove pri bezmennom pobreží miznú objekty: najskôr klobúky, potom stuhy, vtáky, ruže. Väčšina obyvateľov ostrova na stratené predmety okamžite zabúda, akoby im ktosi vygumoval spomienky. Lenže tí, čo neprišli o schopnosť pamätať si, žijú v ustavičnom strachu. Pátra po nich pamäťová polícia, ktorá má za úlohu zabezpečiť, aby to, čo zmizlo, upadlo navždy do zabudnutia.

Keď mladá spisovateľka zistí, že aj jej redaktor patrí do kategórie prenasledovaných, snaží sa ho udržať pri živote v tajnej skrýši pod podlahou. Ich jedinou nádejou na záchranu pred hrôzou a vecným zabudnutím je román, na ktorom tajne pracujú... No čo ak o chvíľu prídu aj o schopnosť písať?

***

Japonská literatúra je veľmi nevšedná, originálna a špecifická. Ostrov bez pamäti nie je výnimkou a nielen v rámci svojho žánru, ale vo všeobecnosti by som mu udelila popredné miesto v rebríčku "Najzvláštnejších kníh", aké som kedy prečítala. 

Na ostrove ľudia zabúdajú. Postupne im z mysle miznú myšlienky a spomienky na určité veci. Ak ich aj náhodou zazrú, nevedia si v súvislosti s nimi na nič spomenúť. Najskôr sú to banálne, v podstate pre život nedôležité veci, postupne ale ľudia prichádzajú stále o podstatnejšie súčasti svojich životov. Niektorí ale zabudnúť nedokážu a tých stopuje pamäťová polícia. Ak ich nájdu, ostatní o nich už nikdy viac nepočujú....

Hlavná hrdinka za záhadných okolností prišla o rodičov a zostala sama. Svoj čas venuje písaniu románov a život berie taký, aký je. Systém má svoje fungovanie a ona ho nedokáže zmeniť, preto sa na nič nesťažuje a so situáciou a stratami, ktoré život prináša, je zmierená. Vždy je len zvedavá, čo zmizne nabudúce. Má jediného priateľa, starca, s ktorým trávi dlhé chladné večery. Vzdor v jej správaní prichádza až vo chvíli, keď zistí, že jej redaktor patrí k tým málo ľuďom, ktorí nezabúdajú. Rozhodne sa ho zachrániť a spolu so starcom mu pripravia tajné útočisko. 

Hneď ako sa do knihy začítate, si určite všimnete, že žiadna z postáv nemá meno. Neviete ani, kde presne a v akom čase sa príbeh odohráva a to mu len zvyšuje jeho záhadnosť a nevšednosť. V podstate sa ani nedozviete, ako samotný ostrov funguje, kto mu vládne a prečo sa na veci začalo zabúdať. Zo začiatku budete mať možno veľa otázok a príbeh vám miestami nebude dávať tak úplne zmysel, ale postupne pochopíte, že to zrejme ani nie je potrebné. Ja mám pocit, že každý ho môže pochopiť trochu inak, nájsť v ňom rôzne metafory a prenesené významy. Ľahko si viete určité situácie premietnuť do našej súčasnej spoločnosti a  nájsť určité podobnosti. Ja mám pocit, že autorka chcela poukázať najmä na to, ako sú ľudia častokrát ovládaní a dohnaní k niečomu, čo nechcú robiť a hlavne ani nie je správne. Postupne strácame sami seba a už sa nemôžeme opätovne nájsť.

Kniha rieši vážne témy, ale jazyk je pomerne jednoduchý a nenáročný. Rýchlo sa do príbehu začítate a svojou nevšednosťou si vás ľahko získa. Dýcha na vás stiesnená atmosféra straty, nebezpečenstva a strach z pamäťovej polície, ktorá sliedi ako gestapo. Mňa vždy pri dystópiách poháňa vpred najmä zvedavosť na koniec. Ako správne ukončiť absolútne fiktívny a častokrát veľmi nereálny príbeh tak, aby dával zmysel a bol uveriteľný? Myslím, že tu si s tým autorka poradila najlepšie ako mohla a aj keď bol záver nanajvýš zvláštny, predstavuje čerešničku na torte. 

V neposlednom rade je určite ďalšou veľkou zaujímavosťou knihy, že neskrýva jeden, ale rovno dva príbehy. Zoznamujeme sa totiž aj s románom, ktorý píše naša hlavná hrdinka. Pre niekoho možno zbytočnosť, pre iných ďalšie podnety na zaujímavé myšlienky a úvahy. 

Po dočítaní by som sa najradšej vrátila do školských lavíc a zúčastnila sa na hodine literatúry, kde by sme mali rozbor tohto diela. Aby mi niekto presne vysvetlil, čo všetko autorka chcela týmto dielom vyjadriť, pretože mám pocit, že ešte veľa z neho mi uniklo a veľa vecí som si mohla vysvetliť inak. Alebo to je autorkin zámer, prinútiť nás myslieť a spraviť si vlastné názory?      

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.