Alenka v Říši zombií (Recenzia)

Autor: Gena Showalter

Originálny názov: Alice in Zombieland

Vydavateľstvo: Fragment 2017

Séria: White Rabbit Chronicles

Diel: 1/4

Počet strán: 322
Žáner:  YA, paranormal

Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Nezastaví se, dokud nepošle každou chodící mrtvolu zpátky do hrobu. Navěky.
Kdyby někdo řekl Alence Bellové, že se jí v jednom úderu srdce změní život, vysmála by se mu. Aby se z jejího šťastného života stala tragédie? Ale no tak. Jenže to je přesně to, co se stalo a trvalo to přesně jeden úder srdce. Jedno mrknutí, jeden nádech, jedna sekunda… a všechno, co znala a milovala, bylo pryč.
Její otec měl pravdu. Příšery existují.
Aby pomstila svou rodinu, musí se naučit bojovat s nemrtvými. A aby přežila, musí začít věřit největšímu rebelovi ze všech – Coleovi Hollandovi. Ale i Cole skrývá tajemství, a jestli si Alenka nebude dávat pozor, může se ukázat, že tahle tajemství jsou nebezpečnější než samotné zombie.

***

Ako ste si určite všimli, všetko, čo sa týka Alice a Krajiny zázrakov, ma nesmie minúť. Rovnako to platí aj pre túto knihu, na ktorú som sa tešila veľmi dlho a potešilo ma, keď konečne ohlásili jej vydanie aj u nás. Obálka a anotácia vyzerali sľubne a ja som sa s nadšením a veľkým očakávaním pustila do knihy. Bohužiaľ, príbeh ma neuveriteľne sklamal.

Označovať túto knihu za re-telling pôvodnej Carrollovskej Alice je prehnané a v určitých častiach knihy by som to skôr prirovnala k paródii originálu a nie k re-tellingu. Reálnu spojitosť medzi Alenkou v říši divů a Alenkou v říši zombií prestavuje jedine názov. (Keď zapojím predstavivosť naplno, tak by sa teoreticky dalo tvrdiť, že autorka previedla nápad toho, ako Alica spadla do nory, kde našla a zažila neuveriteľné veci, na svoju hlavnú hrdinku, ktorú "vhodila" do mesta, kde sa takisto dejú neuveriteľné veci, ale tam všetka spojitosť naozaj končí. A ešte nemôžem zabudnúť na bieleho králika v podobe mračna na oblohe, ktorého vysvetlenie bolo tak stupídne, že som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať.)

V príbehu sledujeme život Alenky, ktorá si so svojou rodinou pokojne nažíva v jednom malom mestečku. Až na to, že ich otec je blázon, ktorý im zakazuje vychádzať po zotmení a stále im hovorí o príšerách, ktoré na ne tam vonku číhajú. Jeden večer si Alenka "vyžobre", aby išli na vystúpenie jej sestry. Cestou domov ich auto "niečo" napadne a všetci okrem Alenky zahynú. Tak sa Alenka dozvedá, že jej otec mal celú dobu pravdu a a zombie sú skutočné. A rozhodne sa im pomstiť.

O zombie som čítala len jednu sériu a tou bol Les kostí a zubů. A to sa mi neuveriteľne páčilo. Od Alenky v Ríši zombií som čakala to najlepšie spojenie temných zombií a šialenej Krajiny zázrakov v tom najlepšom slova zmysle. Jediné, čo som však dostala bol úplne prehnaný príbeh o partii mladých ľudí, ktorý sa rozhodnú bojovať proti divným zombie-príšerám a absolútne neuveriteľnú insta-love, postavenú na halucináciách.

Bohužiaľ, nezachránil to ani štýl písania. Neskutočne ma iritovalo neustále opakovanie rôznych výrazov a viet. Takmer v každej kapitole Alenka odpovedala spôsobom "Ne. Ano. Možná. Já nevím." A podobných opakovaní by som našla v knihe množstvo. Vždy ma veľmi mrzí, keď na knihe nemám čo pochváliť, ale v tejto som naozaj nenašla nič, čo by mohlo aspoň trochu zmeniť a zmierniť moje hodnotenie.

Podľa hodnotení som si istá, že kniha si nájde svojich čitateľov a fanúšikov, ktorí určite budú netrpezlivo očakávať druhý diel, ale ja medzi nich, žiaľ, patriť určite nebudem. Je to veľká škoda, ale pravdepodobne už nepatrím medzi cieľovú skupinu tohto príbehu. Určite by som ho odporučila skôr mladším čitateľom, ktorí nemajú toho zasa tak veľa načítaného a myslím si, že práve vtedy by sa im mohla táto kniha a celá séria zapáčiť. U mňa, bohužiaľ, neuspela. 

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie

Zmiznuté dievčatá (Recenzia)

Autor: Angela Marsons

Originálny názov: Lost Girls

Vydavateľstvo: Ikar 2017

Séria: D. I. Kim Stone

Diel: 3/7

Počet strán: 456

Žáner:  thriller, krimi

Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

Niekto sa chce asi hrat’, ale vybral si hru krutú, bezcitnú a zvrátenú. Unesie dve devät’ročné kamarátky Charlie a Amy a vzápätí pošle obom rodinám esemesku so svojou požiadavkou. Vyzve ich, aby za deti ponúkli určitú sumu. Kto ponúkne viac, vyhráva. No takýmto spôsobom zároveň vynesie rozsudok smrti nad druhým dievčat’om. Prípadu, ktorý sa nápadne podobá na únos spred roka, sa ujme inšpektorka Kim Stonová. Spočiatku je bezradná a nemá sa čoho zachytit’, lebo únosca starostlivo zametá za sebou každú stopu. Po d’alších esemeskách s desivým obsahom si uvedomuje, že jej súperom je azda ten najšialenejší zločinec, s akým sa kedy vo svojej kariére stretla. Čas neúprosne beží a šanca, že by sa dievčatá vrátili domov živé, sa každou hodinou zmenšuje. Kľúčom k vyriešeniu prípadu by možno bolo odkrytie temných tajomstiev z minulosti oboch rodín. Môže si však Kim dovolit’ tak dlho čakať? Alebo niečie diet’a naozaj zaplatí tú najvyššiu cenu?

***

Tretí diel zo série prípadov Kim Stonovej nám prináša opäť príbeh plný napätia. Boli unesené dve dievčatká, z ktorých sa podarilo zachrániť len jedno. Po roku sa história opakuje. Dve spriatelené rodiny smútia za svojimi deťmi. Všetky kroky vyšetrovania Kim Stonovej a jej tímu nasvedčujú tomu, že vinník je v obidvoch prípadoch ten istý. Problém je, že správa z predchádzajúceho vyšetrovania je nekompletná a Kim sa nemá od čoho odraziť. Vyšetrovanie nenapreduje tak, ako by si Kim predstavovala a hrozí, že dievčatká sa domov už nikdy nevrátia...

Kim je veľmi svojská postava, ktorá svojím odmeraným správaním nemusí byť vždy sympatická, ale svojou odhodlanosťou a presvedčením za dobrú vec si ma získala. Aj keď aj ja mám chvíle, kedy mi ide svojou aroganciou a bezcitnosťou pekne na nervy.  

Ako sa sama autorka vyjadrila v závere knihy vo svojom liste, snažila sa vystihnúť správanie a pocity postáv, tak ako by to bolo v skutočnosti, ak by im ukradli deti. Nemyslím si však, že sa až tak úplne trafila. Rodičia boli na môj vkus dosť stoický, aj keď mali pár námietok, s políciou celkom plynulo spolupracovali a napriek istým obavám neurobili skoro žiadne prešľapy. Naopak, veľmi vystihla silu priateľstva, zradu v priateľstve, ale aj moc peňazí a zúfanie bez nich.

Autorkin štýl rozprávania je skvelý. Krátke kapitoly posúvajú dej veľmi rýchlo dopredu. V správnom čase dávkuje prekvapivé zvraty v príbehu, a tým si vie udržať čitateľovu pozornosť až do úplného konca. Čo mi v tejto časti však trochu chýbalo, bolo odkrývanie súkromia vyšetrovateľov alebo ich osobný život. Mám veľmi rada, keď sa dozviem nielen celý priebeh vyšetrovania nového kriminálneho prípadu, ale aj postupný vývoj osobného života. Tým celá séria drží viac pokope, viac si dokážem obľúbiť postavy a zžiť sa s nimi.

Čo sa mi na príbehu trochu nepáčilo (a podľa môjho názoru brzdilo gradovanie hlavnej zápletky), bolo doriešenie Kiminho predchádzajúceho prípadu. Tým, že tieto postavy tu boli spomenuté veľmi okrajovo, bolo mi úplne jedno, či sa ich príbeh dorieši alebo nie. Iba odpútavali moju pozornosť a umelo predlžovali dej.  Mala som chuť tieto kapitoly preskakovať, ale obávalo som sa, že mi unikne nejaký dôležitý krok v objasňovaní únosu.

Neviem, či som nepozorne čítala, ale na konci mi niektoré veci a súvislosti medzi únosmi dievčat nedávali celkom zmysel. Myslím si, že ak by autorka ponúkla len jeden únos, všetko by do seba lepšie zapadlo. Rozumiem, že určité prekvapujúce prvky by tým pádom musela vynechať, ale verím, že by ich autorka dokázala nahradiť hodnovernejšími a možno ešte lepšími.

Celkovo má séria u čitateľov stúpajúcu tendenciu čo sa týka hodnotení. Preto verím, že mnohí z vás budú z tohto diela nadšení. Nemôžem si pomôcť, ale mne osobne sa prvé dva diely páčili o niečo viac. Ale to nemení nič na fakte, že na ďalší diel sa už teraz veľmi teším, pretože dúfam, že pozvanie v poslednej kapitole aspoň pootvorí bránu, ktorou sa dostaneme bližšie k súkromiu postáv.  

Moje hodnotenie:

Ellie