Svetlo, ktoré nevidíme (Recenzia)

Autor: Anthony Doerr
Originálny názov: All the Light We Cannot See

Vydavateľstvo: Ikar 2016

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 576

Žáner: historical fiction

Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.
Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.

***

Mám pocit, že o knihe Svetlo, ktoré nevidíme sa v posledných niekoľkých mesiacoch dosť veľa narozprávalo. Je rozoberaná a odporúčaná na rôznych čitateľských fórach, propagovaná v kníhkupectvách. Ale nielen predajcovia jej robia dobrú reklamu. Samotní čitatelia sú z nej nadšení.

Kniha vyšla už minulý rok v českom preklade. Veľmi som po nej túžila a už niekoľkokrát som ju mala v nákupnom košíku. Nakoniec som sa dozvedela, že ju vydá aj vydavateľstvo Ikar a to hneď v januári, tak som si povedala, že počkám a zaobstarám si ju v slovenskom preklade.

Vzhľadom na to, že kniha má množstvo ocenení, medzi inými aj Pulitzerovu cenu, som očakávala, že to bude trochu „iná“ kniha. Že bude zvláštna a nevšedná. Že bude obsahovať silné myšlienky skryté len medzi riadkami. Že veľa vecí nebude vyjadrených priamo, ale čitateľ bude mať priestor si ich sám vysvetliť po svojom. Aj koniec som očakávala taký v podstate nijaký. Možno trochu otvorený a taktiež, že zostanú niektoré veci nedopovedané alebo nedovysvetľované. Po dočítaní môžem tieto svoje pocity a odhady knihy len potvrdiť. Všetky spomínané „ŽE“ som v knihe naozaj našla.

Čo som možno nečakala, bola tá príšerne stiesňujúca atmosféra v knihe. Taká pochmúrna, deprimujúca a beznádejná. Áno, ja viem, že je to kniha o vojne a už vojna samotná je presne taká. Bezvýchodisková a smutná. Ale myslela som si, že autor sa zameria na svetlé okamihy a ukáže, že aj keď je vojna, ľudia nestrácajú nádej a žijú ďalej. Tragickosť vojny umocnil ešte faktom, že hlavná hrdinka – mladé dievča Marie-Laure je slepá. O zrak prišla ako 6-ročná a musela sa s tým naučiť žiť. Pre mňa ako milovníčku kníh je to neuveriteľná tragédia a nepredstaviteľné. Veď čo by sme robili, ak by sme nemohli čítať? Ešte aj počas vojny by to mohol byť jediný možný únik od krutej reality, ktorá by nás obklopovala. A Marie-Laure o toto privilégium prišla.

Pre mňa bol príjemnou zvláštnosťou v knihe fakt, že tam autor zakomponoval tak trochu magický prvok. Legendu o ohnivom jazere – nádhernom a veľmi cennom diamante, ktorý raz našiel princ a vďaka nemu bol silný a nesmrteľný. Cenou za večný život bola kliatba, ktorá jeho blízkym privodila veľké nešťastie alebo dokonca smrť. Hovorilo sa, že tento diamant je ukrytý v múzeu, kde pracoval otec Marie-Laure. Počas vojny ho samozrejme majitelia múzea chceli uchrániť pred tým, aby skončil v rukách nacistov. Jeden z Nemcov sa ale nedal odradiť a po diamante neúnavne pátral počas celej vojny, a preto, že mal rakovinu a do konca života mu už nezostávalo veľa dní, hnala ho o to väčšia túžba diamant nájsť. Myslel si totiž, že ho diamant vylieči a zaručí mu nesmrteľnosť.

Taktiež som očakávala, že kniha bude aj o láske a bude trochu romantická. Veď predsa rozpráva príbeh o francúzskom dievčati Marie-Laure a nemeckom chlapcovi Wernerovi. Síce je pravda, že ich životy boli zvláštnym spôsobom prepletené, ale títo dvaja hlavní hrdinovia sa za celých skoro 600 strán, ktoré kniha má, nestretli na dlhšie ako len na pár hodín.

Kniha je to krásna, magická, kúzelná ale aj smutná, deprimujúca a skľučujúca. Príbeh by sa dal zhrnúť v desiatich vetách, autor ho však dokázal veľmi pekne a jemne rozpísať na 600 stránkach. Napriek tomu, že dej mal pomalý priebeh, v podstate žiadna akcia, niekedy ubehlo aj 100 strán a ja som nevedela zopakovať, čo sa vlastne udialo, pretože sa neudialo skoro nič, sa kniha čítala rýchlo a bolo v nej niečo, prečo som ju musela čítať stále ďalej a ďalej. Jediné mínus vidím v tom (a to sa odrazilo aj na mojom hodnotení), že som knihu nečítala v správnom osobnom rozpoložení. Na takúto knihu treba byť správne naladený a až potom ju čitateľ dokáže naplno oceniť. Určite si ju prečítam niekedy znovu, ale dám si poriadne záležať na tom, kedy to bude. 

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie

Kouzelná zahrada (Recenzia)

Autor: kolektív autorov
Originálny názov: -
Vydavateľstvo: CPress2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 80
Žáner:  creative
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Dopřejte si chvilku pohody, dejte své fantazii křídla a nechte rozkvést svou zahradu klidu a míru. Odpočinete si od každodenního stresu a vytvoříte krásný dárek pro své blízké nebo sami sebe. Ponořte se do kouzelného světa tvořivosti. Překrásné přírodní motivy čekají, až je vymalujete a dotvoříte podle svých představ a nápadů.

***

Ako malá som si veľmi rada vykresľovala a mala som veľkú zbierku omaľovánok. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších činností, pri ktorej som vydržala hodiny. Preto som nadšená z trendu, ktorý sa momentálne rozšíril všade okolo nás - antistresové omaľovánky pre dospelých. Osobne som v tom vôbec nevidela cestu, ako sa zbaviť stresu, ale skôr prijateľný variant, ako sa vrátiť k vykresľovaniu bez toho, aby sa na mňa ľudia čudne pozerali. :D

Napriek tomu však vykresľovanie naozaj pôsobí veľmi upokojujúco a človek sa pri tejto činnosti skvelo zrelaxuje. Kouzelná zahrada je na to ako stvorená. Obrázky, ktoré sa v nej nachádzajú, nie sú až tak detailné, a preto môže človek pri ich vyfarbovaní absolútne vypnúť a nemyslieť na nič. Okrem antistresového účinku, vďaka ktorému sú vhodné absolútne pre všetkých, sú tieto omaľovánky vhodné aj pre ľudí, ktorí nedostali do vienka žiadny výtvarný talent (= pre mňa), ale veľmi radi by sa v tejto oblasti realizovali.

Okrem klasických predtlačených obrázkov na bielom papieri, sú v Kouzelnej zahrade aj stránky, ktoré sú presným opakom - čierne stránky s bielym obrázkom. Najskôr sa mi práve tieto strany až tak veľmi nepáčili, ale vyfarbené vyzerajú rovnako dobre, možno až lepšie ako tie klasické. Jediná nevýhoda je, že sa tieto stránky pretláčajú na tie nasledujúce. To sa však dá vyriešiť podložkou z čistého papiera, takže ani to nie je žiadny veľký problém.

Ak ste ešte nepodľahli čaru antistresových omaľovánok, je čas to napraviť.  Ja, ako správny maniak, mám doma už 4 rôzne knihy, plné krásnych obrázkov. Keď si potrebujete oddýchnuť od čítania, nie je nič lepšie, ako pustiť si dobrý seriál a zobrať omaľovánky. Mimochodom, je to výborná vec aj na prednášky do školy, ubehnú dvakrát rýchlejšie. A okrem toho, je to veľmi dobrý darček pre každého. Ja som na Vianoce omaľovánkami potešila hneď troch ľudí.

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie

Knižný bazár!

Ahojte :) 

Určite aj vy máte nejaké knihy, ktoré už po prvom prečítaní neplánujete čítať viackrát, a preto by ste boli radi, keby si ich môžete vymeniť za nejaké iné/nové knihy. Ja som ich takisto zopár našla, tak ak by ste mali o nejakú záujem, píšte na ellie.bookverse@gmail.com .

Knihy buď vymením alebo predám (cena je uvedená vždy pod fotkou, pri výbere viacerých kníh sa môžeme dohodnúť). 

Všetky knihy sú raz čítané (alebo nie sú čítané ani raz) a vyzerajú ako nové.

Postupne budem knihy dopĺňať. 

***

Ladislav Zibura - Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii - 7 €

Victoria Aveyard - Rudá královna - 6,50 €

Julie Cross - Búrka: Uväznený v čase a Vo víre minulosti - SPOLU 7,50 €

Andres Fukuda - Hon, Korisť, Pasca - slovenský jazyk - SPOLU 13 €

Taylor Adams - Niet úniku - 7 €

Anne Rice - Čas anjelov, Čas lásky a zla - SPOLU 6 €

Mesiční oko - Libba Bray 3€

Priechod - Justin Cronin 6 €

Zber kostí - Samantha Shannon 4 €

Vreštiace schodisko - Jonathan Stroud PREDANÉ

Trón zo skla (Recenzia)

Autor: Sarah J. Mass
Originálny názov: Throne of Glass
Vydavateľstvo: Slovart 2015
Séria: Throne of Glass
Diel: 1/6
Počet strán: 376
Žáner:  fantasy, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 

Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

***

Celá senzácia okolo dlho očakávanej série Trón zo skla ma dostala o dosť neskôr, ako väčšinu čitateľov. Verila som, že to bude vynikajúca séria, ale nijako zvlášť som sa s jej prečítaním neponáhľala. Čakala som, keď vyjde aj druhý diel, aby som sa v prípade, že by ma kniha absolútne nadchla, mohla rovno pustiť do pokračovania.

Calaena (mimochodom, mená vymyslela autorka naozaj skvelé) je najslávnejšia nájomná vrahyňa v celej krajine aj napriek tomu, že je veľmi mladá. Avšak spravila tú chybu, že sa nechala chytiť a následne ju poslali pracovať do baní, čím ju v podstate odsúdili na smrť. Po dlhej dobe, kedy ju pri živote držala len sila vôle, prichádza pomoc z najnepravdepodobnejšieho miesta - práve z kráľovského dvora. Princ Dorian ju požiada, aby sa v jeho mene zúčastnila turnaja, v ktorom musí poraziť ďalších dvadsaťtri nebezpečných vrahov a zlodejov. V prípade, že by sa jej to podarilo, bude pracovať pre kráľa ako jeho osobná nájomná vrahyňa ďalšie štyri roky a tým si môže vykúpiť svoju slobodu. Okrem samotného turnaja, sa však na zámku zo skla deje ešte niečo, čo je možno ešte nebezpečnejšie než všetci jej protivníci.


Aj keď som Trón zo skla dočítala asi pred mesiacom, stále akosi neviem, čo si mám o ňom myslieť. Príbeh bol fajn a aj keď bol začiatok trochu pomalší, približne od polovice som sa do knihy začítala a odložila som ju až keď som sa dostala na koniec. Podobné príbehy zasadené do fantasy sveta s priloženou mapou mám veľmi rada a musím uznať, že aj Sarah vytvorila zaujímavý  svet.  Postavy boli tiež skvelé, aj keď by som teda bola oveľa radšej, keby sa medzi nimi nevytvorí (zase ďalší) ľúbostný trojuholník. Ale s tým sa musím zmieriť pri väčšine kníh, takže som si na to vlastne už zvykla. Celkovo som na knihe nenašla niečo, čo by sa mi vyložene nepáčilo alebo čo by mi až tak prekážalo.

Aj tak sa však nemôžem ubrániť tomu, že ma Trón zo skla mierne sklamal. Chápem, že je to prvý diel, ktorým sa všetko len začína a každým pokračovaním to bude lepšie a lepšie. Avšak vzhľadom na celý boom okolo tejto série a toľko pozitívnych ohlasov a recenzií som čakala niečo, čo ma absolútne dostane, vďaka čomu sa nebudem môcť od knihy odtrhnúť. To som však nenašla. Knihu som odložila a prešiel aj celý týždeň, kým som sa donútila prečítať aspoň pár kapitol. Možno práve tie nadšené recenzie boli u mňa až na škodu, pretože som čakala oveľa, oveľa viac.

Určite sa však nechystám na túto sériu zanevrieť a teším sa na ďalší diel, aj keď nie je mojou momentálnou prioritou. Naozaj dúfam, že v druhej časti sa to poriadne rozbehne a nájdem v nej to, čo mi v jednotke chýbalo. Rozhodne je to kniha, ktorá sa oplatí prečítať, ale zároveň si myslím, že tá reklama je trochu prehnaná. Tú by si možno iné knihy zaslúžili viac. Zatiaľ je u mňa Trón zo skla takým lepším priemerom.

Moje hodnotenie:

Ellie

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža (Recenzia)

Autor: Romain Puértolas
Originálny názov: La petite fille qui avait avalé un nuage grand comme la tour Eiffel
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner: contemporary
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:

Ak sa pre Romaina Puértolasa všetko začalo dlhým, úspešným putovaním skrine s jeho Fakírom, teraz pokračuje strhujúcou fantáziou o lietaní neobyčajného dievčaťa Providencie Dupoisovej – ranostajky, kráľovnej jemného čuchu so šiestimi prstami na pravej nohe, povolaním poštárky s inštinktom matky. Opäť jedinečný, nezabudnuteľný a dojímavý príbeh obyčajných ľudí, ktorí zažívajú neobyčajné veci. 

Výbuch islandskej sopky skrížil plány mladej ženy, ktorá zostala trčať na letisku a nemôže odletieť do Maroka za svojou adoptívnou chorou dcérkou Zaherou, dievčatkom s pľúcami napadnutými nevyliečiteľnou chorobou. Bezmocná Providencia má pred očami svoju maličkú, s ktorou sa náhodou zoznámila počas svojej hospitalizácie v Maroku. Musí sa k nej dostať ešte v ten deň, za každú cenu, lebo jej to sľúbila. Znenazdajky natrafí na génia, Majstra 90, zvaného aj Hu, ktorý tvrdí, že vzlietnuť môže každý – stačí roztiahnuť ruky, sústrediť sa a intenzívne chcieť.

A naozaj. Providencia vzlietne a letí – smer Maroko! Ale čo ak je to v podstate len prelud, voňavá rozprávka, snívanie vo výškach? Ktovie. „Svet je dieťa, ktoré chce letieť prv, než vie chodiť,“ šepol nám umelec. Nuž teda poďme, snívajme, lietajme, snívajme, že lietame. Čítajme.

***

Knihy, ktoré majú dlhé, komplikované názvy ma vždy zaujmú. Konkrétne táto ma zaujala aj nádhernou obálkou, ktorá je opäť absolútne skvelá, skoro ako každá od Fortuny. Keďže táto kniha nie je až taká známa, nevedela som, či do nej investovať alebo nie, tak som si ju najskôr požičala z knižnice a skúsila ju prečítať. A rozhodne ma nesklamala. 

Príbeh je o Providencii, francúzskej poštárke, ktorá na svojej dovolenke v Maroku stretne malé dievčatko, ktoré trpí nevyliečiteľnou chorobou. Absolútne si ju zamiluje a keďže nemôže mať vlastné deti, rozhodne sa urobiť všetko pre to, aby si malú Zaheru adoptovala a doviedla domov, kde jej môžu poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť. A keď je konečne všetko pripravené a ona má už len nasadnúť do lietadla a ísť si po Zaheru, plány jej skríži výbuch islandskej sopky, kvôli ktorému rušia všetky lety. Providencia sa s tým však nehodlá zmieriť a rozhodne sa do Maroka dostať akýmkoľvek spôsobom. Aj keby sa má kvôli tomu naučiť lietať...

Pred tým než som si o knihe čokoľvek prečítala, som čakala, že to bude také odľahčené, zábavné čítanie na jedno popoludnie, možno trochu magicko-realistické. Po pár prečítaných stránkach mi ale bolo jasné,  že to pravdepdobne až také ľahké a zábavné nebude, práve naopak, že to bude smutné.  A nakoniec som dostala jeden neuveriteľný príbeh, ktorý je síce totálne nepravdepodobný, ale zároveň kruto reálny. Je to príbeh o neobyčajnej sile a odhodlaní jednej ženy a jedného dievčatka.

Knihu som zvládla prečítať za pol dňa. Nielen pre to, že je dosť tenká, ale hlavne pre to, že som sa od nej nedokázala odtrhnúť. Stalo sa v nej množstvo udalostí a hlavná hrdinka sa stretla s mnohými postavami, ktoré perfektne dopĺňali celý príbeh. Celý dej je naozaj tak absurdný, že v konečnom dôsledku nad tým ani nerozmýšľate, beriete to tak ako to je a ani vám to nepríde zvláštne. Skrátka len čítate ďalej, až kým sa nedostanete na koniec, kde vás čaká totálny zvrat, pri ktorom všetko do seba zapadne, ale ktorý rozhodne nebudete čakať. Teda aspoň mňa absolútne prekvapil a ostala som z neho vykoľajená. 

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža si rozhodne zaslúži viac pozornosti. Myslím, že to je skvelá kniha, ktorá má potenciál na to, aby zaujala množstvo ľudí. Možno, keby na to dajú nálepku svetového bestsellera (na rozdiel od niektorých kníh, ktoré si to absolútne nezaslúžia) a spravia tomu trošku reklamu, malo by to minimálne taký úspech ako Storočný starček.  Aj keď je pravda, že by som ju možno s odstupom času nehodnotila piatimi hviezdičkami, po dočítaní som to tak skrátka cítila. A myslím, že keby si ju niekedy prečítam znova, svoje rozhodnutie by som nezmenila. Rozhodne odporúčam! A ja sa určite chystám aj na ďalšiu autorovu knihu (myslím, že to bola jeho prvá kniha) - Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA.

Moje hodnotenie: 

Ellie

Mesačná chvastačka (január 2016)

Toto mesačné meme poriada Judit!

***

V januári mi pribudlo skutočne veľmi veľa skvelých kníh a ja sa na všetky už veľmi teším (ako vždy na všetky)! A toto bude veľmi dlhý článok, takže dúfam, že sa dopracujete až na koniec.

Ako prvé mi pribudli dve knihy z Knihy pre každého - Tigrova žena a Reč kvetov. Tigrova žena vyzerá veľmi zvláštne a nalákala ma ako anotácia, tak obálka. O Reči kvetov som vedela už dlhšie, ale až keď som sa dozvedela, že to je tá Reč kvetov, o ktorej raz hovorila Ohana vo svojom videu a ktorá ma hneď zaujala, tak som si ju konečne kúpila.

Ďalej sú tu knihy, ktoré mi moja drahá sestra doniesla z Prahy. Poznáte to, kvôli čomu sa hlavne chodí do Prahy? Predsa kvôli antikvariátom a Levným knihám. Takže na nasledujúcich 4 fotkách je zmes kníh z Levných kníh a z antikvariátu. A všetky boli za také skvelé ceny, že vzhľadom na to, koľko ich je, som tento mesiac ani veľmi na knihy neminula.

Od autorky Manžel na objednávku som čítala Zabudnutú a tá sa mi dosť páčila, tak som sa rozhodla aj pre jej ďalšiu knihu. Bíla jako sníh, rudá jako krev ma lákala už naozaj dlho, takže som rada, že ju konečne mám. Som zvedavá, o čom to vlastne bude. Poklad pána Isakowitze som si kúpila vlastne len kvôli cene a nepoškodenej väzbe (aj keď teda je z antikvariátu) a vôbec neviem, o čom to môže byť. A Dopisy malých žen sú taký dodatok ku klasike, ktorú síce nemám, ale určite sa k nej raz dostanem. A keďže pri knihách myslím vždy dopredu a viem, že si Malé ženy určite raz kúpim a prečítam, tak aj viem, že aj táto kúpa sa oplatila.

Ďalej sú tu dve knihy od Kafku - Zámek a Proměna a jiné povídky. Od Kafku som čítala len Premenu, ešte v škole a tá sa mi prekvapivo dosť páčila, aj keď poviedky zas až tak veľmi neobľubujem. Na nasledujúce dve ma opäť nalákala Ohana. The Little Stranger je kniha od Sarah Waters, ktorá je v Čechách známa ako Malý vetřelec. Vyzerá to na celkom jednoduchú angličtinu, tak snáď sa k nej čo najskôr dostanem. John Saturnall's Feast je opäť kniha, ktorú vydalo Argo s nádhernou obálkou a po ktorej už dlhšie túžim a teraz ju mám, dokonca po anglicky. To už vyzerá trošku náročnejšie, ale snáď si s tým nejako poradím.

Ďalej sú tu štyri knihy od Melissy de la Cruz. Tretí diel Odhalení mi dala sestra, pretože ona sa rozhodla si túto sériu nedokupovať a v Levných knihách ju už nenašla, tak mi ju venovala, aby som mala komplet sériu. Spící tajemství a Podvedený anděl sú teda štvrtý a piaty diel a myslím, že to je zatiaľ všetko, čo u nás vyšlo, aj keď pôvodne je ich asi sedem. Polibek čarodějky je trochu omyl, pretože je to druhý diel zo série Čarodějky z East Endu, ktorú som nikdy nemala v pláne začať kupovať a čítať. Sestru pomýlila tá obálka, ktorá sa viac podobá na sériu Modrá krev, než na prvý diel Čarodějek. Takže, ak by ste mali záujem práve o túto knihu, kľudne sa ozvite.

Esej o tragédii je posledná kniha z antikvariátu, na ktorú ma opäť nalákala hlavne cena. Síce som si ju chcela prečítať, ale nevedela som, či sa mi oplatí do nej investovať. Každopádne teraz ju mám a som zvedavá, ako sa mi bude páčiť. Noční host je takisto kúpa na základe nízkej ceny  a krásnej obálky a vôbec neviem, čo mám od nej čakať. A posledné dve knihy sú druhý a tretí diel zo série Léto, kdy jsem zkrásněla - Bez tebe to není léto a Vždycky budeme mít léto. Prvá časť sa mi celkom páčila, bolo to také milé a oddychové a uvažujem o re-readingu pred tým, než sa pustím do pokračovaní.

Vo výpredaji v Martinuse som si kúpila dve knižky. Tieň noci, čo je druhý diel zo skvelej, skvelej série Príbeh čarodejnice a ktorý už som dávnejšie čítala, ale chýbal mi v mojej knižnici. Druhou je kuchárska kniha z edície Aké ľahké - Cestoviny. Milujem cestoviny, je to moje najobľúbenejšie jedlo a tak som si kúpila nové inšpirácie na obed. Knihu Prvorodený som dostala od Albatrosu ako vianočný darček spolu s ďalšími drobnosťami. Celý balíček mi spravil obrovskú radosť, pretože som to vôbec nečakala a vydavateľstvu veľmi pekne ďakujem!!  A úžasnú krásnu Búrku mečov 1: Oceľ a sneh som dostala od najlepšej kamarátky na narodeniny. Aj keď sa trošku pomýlila, pretože pozabudla, že nemám ani druhý diel, ale to vôbec nevadí. Dokúpim si ho a konečne sa budem môcť pustiť do tejto skvelej série.

A úplne posledné štyri knihy, z ktorých mám asi najväčšiu radosť sú prvé štyri diely z Upírskej akadémie - Upírska akadémia, Mrazivý bozk, Tieňom pobozkaná a Krvavý sľub!!! Bol to takisto narodeninový darček od sestry a jej priateľa, ktorý som absolútne nečakala. Som asi jedna z mála ľudí, ktorí túto sériu ešte nečítali a teraz, keď ich už konečne mám, môžem sa do nich pustiť. A tie obálky a celkové spracovanie je nádherné!!!

***

Tento mesiac mi pribudlo 26 kníh.

Čítali ste niektoré z týchto kníh? Ak áno, ako sa vám páčili? :)

Ellie

Klamári (Recenzia)

Autor: E. Lockhart
Originálny názov: We Were Liars
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner:  contemporary, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu. 

Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli? 

Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

***

Klamárov som si chcela prečítať už veľmi dlhú dobu. Podľa recenzii to vyzeralo na jednu z tých kníh, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Predpokladala som, že ja budem patriť k tej prvej skupine, už len preto, že ja mám zvláštne knihy rada a táto jednoznačne ako zvláštna vyzerala.

Celý príbeh začína ako klasická rozprávka - jeden starý kráľ mal tri dcéry... Akurát s tým rozdielom, že to nebol kráľ, ale veľmi bohatý a významný človek, ktorý žil na súkromnom ostrove. Mal krásnu vilu, milujúcu ženu, s ktorou mali tri dcéry. Pre všetky postavil na ostrove krásne domy, do ktorých sa ony spolu s deťmi každé leto mohli vracať a užívať si ničnerobenie (ktoré si v podstate užívali aj tak, keďže žili zo zvereneckých fondov...). A tak sa najstaršie vnúčatá, všetci približne v rovnakom veku - Cadence, Mirren a Johnny spolu s Gatom (ktorý nepatrí úplne do ich rodiny a čo mu starý otec nezabudne nikdy pripomenúť), každé leto stretávajú a užívajú si voľno. Všetko robia spolu, hrajú sa, bláznia sa, vymýšľajú si. Práve preto sa stali pre každého známi ako Klamári. A boli nerozlučnými klamármi až do pätnásteho leta, kedy sa na ostrove stane nehoda, pri ktorej Cadence stratí pamäť. Nasledujúce leto má zakázané vrátiť sa na ostrov, ale počas sedemnásteho leta sa Cadence rozhodne, že odhalí pravdu, čo sa vtedy na ostrove Sinclairovcov vlastne stalo.

Pred tým, než som knihu začala čítať, som o nej nevedela vôbec nič, jedine to, že si ju prečítať chcem. A môj inštinkt ma nesklamal a vybrala som si dobre. Táto kniha ma naozaj prekvapila. Začiatok bol trochu pomalý, ale potom to začalo naberať na obrátkach a koniec ma absolútne šokoval. Niekde v polovici som si myslela, že som na to prišla, čo ma sklamalo, pretože som dúfala, že zažijem totálne prekvapenie. Našťastie som predpokladala zle a kniha ma na koniec úplne dostala.

Určite by odo mňa dostala plný počet hviezdičiek, nebyť jednej veci, ktorá mi príšerne liezla na nervy. Nenašla som pre to lepší výraz, než rovnaký ako použila Teresinha na Goodreads - celá kniha bola písaná veľmi na efekt. Niekedy autorka rozčlenila vetu tak, že každé jedno-dve slová písala na nový riadok, čomu som teda absolútne nepochopila, pretože práve tie vety, neboli nijak zlomové. A celkovo ten štýl písania bol taký... akoby sa nasilu chcela niečím odlíšiť, ale celkom sa jej to nepodarilo tak, aby to bolo prirodzené. Skrátka mi to prišlo akoby nasilu iné a to ma dosť rozčuľovalo.

Klamári sa čítajú naozaj skvelo a hlavne veľmi rýchlo. Krátke kapitoly a stále zvyšovanie napätia, čo sa vlastne na ostrove stalo, vás nútia čítať stále ďalej a ďalej, až kým sa nedostanete na koniec a nebudete s otvorenými ústami pozerať na posledné strany. Určite si ju plánujem prečítať znova a všímať si rôzne detaily, ktoré som mohla prehliadnuť. A myslím, že znova vo mne zanechá ten pocit, ktorý som mala po jej dočítaní teraz. Rozhodne odporúčam prečítať a utvoriť si vlastný názor!

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie