Autor: Angela Marsons
Originálny názov: Lost Girls
Vydavateľstvo: Ikar 2017
Séria: D. I. Kim Stone
Diel: 3/7
Počet strán: 456
Žáner: thriller, krimi
Moje hodnotenie obálky: 3/5
Anotácia:
Niekto sa chce asi hrat’, ale vybral si hru krutú, bezcitnú a zvrátenú. Unesie dve devät’ročné kamarátky Charlie a Amy a vzápätí pošle obom rodinám esemesku so svojou požiadavkou. Vyzve ich, aby za deti ponúkli určitú sumu. Kto ponúkne viac, vyhráva. No takýmto spôsobom zároveň vynesie rozsudok smrti nad druhým dievčat’om. Prípadu, ktorý sa nápadne podobá na únos spred roka, sa ujme inšpektorka Kim Stonová. Spočiatku je bezradná a nemá sa čoho zachytit’, lebo únosca starostlivo zametá za sebou každú stopu. Po d’alších esemeskách s desivým obsahom si uvedomuje, že jej súperom je azda ten najšialenejší zločinec, s akým sa kedy vo svojej kariére stretla. Čas neúprosne beží a šanca, že by sa dievčatá vrátili domov živé, sa každou hodinou zmenšuje. Kľúčom k vyriešeniu prípadu by možno bolo odkrytie temných tajomstiev z minulosti oboch rodín. Môže si však Kim dovolit’ tak dlho čakať? Alebo niečie diet’a naozaj zaplatí tú najvyššiu cenu?
***
Tretí diel zo série prípadov Kim Stonovej nám prináša opäť
príbeh plný napätia. Boli unesené dve dievčatká, z ktorých sa podarilo
zachrániť len jedno. Po roku sa história opakuje. Dve spriatelené rodiny smútia
za svojimi deťmi. Všetky kroky vyšetrovania Kim Stonovej a jej tímu
nasvedčujú tomu, že vinník je v obidvoch prípadoch ten istý. Problém je,
že správa z predchádzajúceho vyšetrovania je nekompletná a Kim sa
nemá od čoho odraziť. Vyšetrovanie nenapreduje tak, ako by si Kim predstavovala
a hrozí, že dievčatká sa domov už nikdy nevrátia...
Kim je veľmi svojská postava, ktorá svojím odmeraným
správaním nemusí byť vždy sympatická, ale svojou odhodlanosťou
a presvedčením za dobrú vec si ma získala. Aj keď aj ja mám chvíle, kedy
mi ide svojou aroganciou a bezcitnosťou pekne na nervy.
Ako sa sama autorka vyjadrila v závere knihy vo svojom
liste, snažila sa vystihnúť správanie a pocity postáv, tak ako by to bolo
v skutočnosti, ak by im ukradli deti. Nemyslím si však, že sa až tak úplne
trafila. Rodičia boli na môj vkus dosť stoický, aj keď mali pár námietok, s políciou
celkom plynulo spolupracovali a napriek istým obavám neurobili skoro
žiadne prešľapy. Naopak, veľmi vystihla silu priateľstva, zradu v priateľstve, ale aj moc peňazí a zúfanie bez nich.
Čo sa mi na príbehu trochu nepáčilo (a podľa môjho názoru
brzdilo gradovanie hlavnej zápletky), bolo doriešenie Kiminho predchádzajúceho
prípadu. Tým, že tieto postavy tu boli spomenuté veľmi okrajovo, bolo mi úplne
jedno, či sa ich príbeh dorieši alebo nie. Iba odpútavali moju pozornosť a umelo
predlžovali dej. Mala som chuť tieto kapitoly
preskakovať, ale obávalo som sa, že mi unikne nejaký dôležitý krok v objasňovaní
únosu.
Neviem, či som nepozorne čítala, ale na konci mi niektoré
veci a súvislosti medzi únosmi dievčat nedávali celkom zmysel. Myslím si, že ak by autorka ponúkla len jeden únos, všetko by do seba lepšie
zapadlo. Rozumiem, že určité prekvapujúce prvky by tým pádom musela vynechať,
ale verím, že by ich autorka dokázala nahradiť hodnovernejšími a možno ešte
lepšími.
Celkovo má séria u čitateľov stúpajúcu tendenciu čo sa
týka hodnotení. Preto verím, že mnohí z vás budú z tohto diela
nadšení. Nemôžem si pomôcť, ale mne osobne sa prvé dva diely páčili o niečo
viac. Ale to nemení nič na fakte, že na ďalší diel sa už teraz veľmi teším,
pretože dúfam, že pozvanie v poslednej kapitole aspoň pootvorí bránu,
ktorou sa dostaneme bližšie k súkromiu postáv.
Moje hodnotenie:
Ellie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára