Ahoj krásko (Recenzia)

Autor: Ann Napolitano

Originálny názov: Hello Beautiful
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2024
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 416
Žáner: spoločenský román

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Rodinná sága ze současného Chicaga, v mnohém odkazující na legendární román Malé ženy.

William Waters vyrůstal v rodině zasažené tragédií, bez lásky a zájmu rodičů. Když v prvním ročníku na univerzitě potká energickou a ambiciózní Julii Padavanovou, rozzáří se mu celý svět.

S Julií do Williamova života vstoupí i její rodina, především její tři mladší sestry: Julii nejbližší Sylvie, snílek a knihomolka, a dvojčata, bohémská výtvarnice Cecelie a laskavá pečovatelka Emeline. Všichni Padavanovi přijmou Juliina nového přítele s otevřenou náručí.

Životní cesty všech se však začnou různě komplikovat, až nakonec dojde ke katastrofálnímu rodinnému rozkolu, který všechny promění, mnohé rozdělí a zasáhne i další generaci... Dokáže takovou ránu někdy něco zacelit?

***

Niektoré knihy vás chytia od úplného začiatku a viete, že sa zaradia k vašim obľúbeným. Pri iných zasa od prvej vety viete, že to nebude vaša šálka kávy a presne takto to mám s novinkou Ahoj krásko. Knihu registrujem už dlhšie, zaujala ma krásnou maľovanou obálkou a tým, že sa jedná o "retelling" Malých žien, resp. kniha je touto klasikou inšpirovaná. Očakávala som teda podobne milý príbeh, ktorý sa ale odohráva v súčasnosti a s ktorým sa tým pádom bude dať ešte viac stotožniť.

Dostala som však ... úprimne, ani neviem, ako to zhodnotiť. Autorka má pre mňa veľmi zvláštny štýl písania, ktorý sa číta síce ľahko, ale nijako zvlášť vás nepohltí. Všetky opisy, postavy a situácie mi prišli len povrchovo preletené, nemali hĺbku a nevyvolávali vo mne žiadne pocity. Aj keď autorka opísala smutnú až tragickú situáciu, jediné, čo mi napadlo popri čítaní je to, že ma to vlastne nezaujíma. 

Autorkin štýl pre mňa dokonalo vystihuje slovné spojenie telling, not showing, kedy nám autorka síce niečo povie, ale žiadne situácie ani charakteristiky nám už neukážu, že to tak naozaj je. Uvediem príklad hneď zo začiatku knihy, kedy sa náš hlavný hrdina William, ktorý pochádza z rodiny, kde sa oňho nikto nezaujímal, zoznamuje s rodinou Julie - s jej 3 sestrami a rodičmi. William neskôr povie Julie, že jeho rodina nie je taká milujúca a starostlivá ako tá jej. Keby William neupozorní na to, aká má byť Juliina rodina milujúca, nedalo sa to podľa mňa vycítiť, pretože tam neboli opísané žiadne situácie, kde by si Juliina rodina nejako prejavila lásku a súdržnosť. Ďalším príkladom je aj zasadenie príbehu - to, že nie je cítiť, že sa kniha odohráva v Chicagu ešte chápem, predsa len ako Europánia asi nevieme úplne rozlíšiť charaktery rôznych miest v Amerike. Ale Juliina rodina žila v talianskej štvrti, a teda na to by som naozaj neprišla, nebyť toho, že nám to autorka povie. Z tohto prostredia sa dalo podľa mňa vyťažiť oveľa, oveľa viac. A takto bola v podstate napísaná celá kniha. 

Podobne to je aj so samotným prirovnaním k Malým ženám, o ktorom som si myslela, že je len marketingovým ťahom, ale prekvapilo ma, že autorka to napísala priamo do príbehu, kedy sa sestry navzájom prirovnávali k Jo, Meg, Amy a Beth. Na rozdiel od nich, ale Julie, Sylvie, Cecelie a Emeline nemali takmer žiadne charaktery a dá sa povedať, že ako postavy boli pre mňa úplne zameniteľné. 

Ahoj krásko nie je kniha pre mňa, a preto som sa rozhodla, že ju nebudem ani hodnotiť. Som si istá, že zaujme množstvo iných čitateľov, ktorým podobný štýl písania nevadí. Koniec koncov kniha má výborné hodnotenia a skvelé recenzie. Som veľmi zvedavá na pochvalné recenzie a možno zistím, že mi niečo uniklo a keď sa ku knihe niekedy vrátim, zamilujem sa do nej ako väčšina čitateľov.

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu.